Bratislava/Brusel 13. novembra (TASR) – Účasť v Stálej štruktúrovanej spolupráci Európskej únie (PESCO) znamená pre Slovensko príležitosť posilniť obranné spôsobilosti využiteľné pre národné účely, alebo aj pri plnení medzinárodných záväzkov. Zhodnotil to minister obrany Peter Gajdoš (nominant SNS), ktorý v pondelok spolu so štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí Ivanom Korčokom podpísal v Bruseli zámer Slovenskej republiky vstúpiť do PESCO.

Členstvo podľa Gajdoša tiež prinesie intenzívnejšiu spoluprácu s ozbrojenými silami ostatných členských štátov EÚ. Mandát k aktu získali od vlády SR minulú stredu (8.11.). Zatiaľ pristúpilo k PESCO 23 členských štátov EÚ. Participácia v PESCO je dobrovoľná. Írsko, Portugalsko a Malta sa ešte nerozhodli, či sa k spolupráci pripoja. Účasť Dánska a Spojeného kráľovstva sa neočakáva.

„Ozbrojené sily SR sa v súčasnosti nachádzajú pred viacerými významnými modernizačnými projektmi, čo si bude vyžadovať veľa síl. Práve PESCO vytvára priestor na to, ako tieto sily využiť efektívnejšie. Napríklad pri výskume, vývoji a spoločnom obstarávaní vojenskej techniky,“ citovalo ministerstvo obrany Petra Gajdoša. Ten zároveň doplnil, že PESCO ponúka možnosti pre väčšie zapojenie slovenského obranného priemyslu do medzinárodných projektov.

Slovensko by chcelo ako prvý cez PESCO rozvíjať projekt tzv. nepriamej palebnej podpory, ktorý bude ostatným partnerom odprezentovaný ešte tento týždeň na expertnom seminári v Bruseli. „Má jasné kontúry, preto pevne veríme, že si u nich nájde značnú podporu,“ uviedol šéf rezortu obrany. Na projekt by sa podľa jeho slov mohli čerpať prostriedky z novovytvoreného Európskeho obranného fondu, čím by sa do veľkej miery znížila jeho finančná náročnosť.

Vytvorenie PESCO znamená, že niektoré členské štáty sa rozhodli v spolupráci vo sfére bezpečnosti a obrany spoločne robiť viac, zhodnotil štátny tajomník rezortu diplomacie Korčok. „Potvrdzuje sa tak to, čo hovoríme už dlhšie: v niektorých oblastiach bude európska integrácia rýchlejšia a pôjde hlbšie,“ uviedol s tým, že bezpečnostná a obranná agenda tak rok od Bratislavského summitu naberá novú dynamiku.

Podľa Korčoka je PESCO vyjadrením záujmu Slovenska byť v jadre integrácie a zároveň príležitosť pre slovenský obranný priemysel. Okrem vyššej úrovne našej bezpečnosti má krajina šancu získať väčší podiel na snahe EÚ mať vplyvnejšiu zahraničnú politiku. „Nejdeme vytvárať európsku armádu, nejdeme nahrádzať NATO ani ho duplikovať. Na výzvy v bezpečnostnom prostredí však niet lepšej odpovede ako intenzívnejšia spolupráca v EÚ,“ dodal štátny tajomník.

Súčasťou pondelkového zasadnutia ministrov obrany členských štátov EÚ bude aj zhodnotenie doterajšieho pokroku v rámci implementácie Globálnej stratégie EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, kde bol dosiahnutý výrazný pokrok, najmä pokiaľ ide o obranno-bezpečnostné opatrenia, ktoré stratégia upravuje, priblížila hovorkyňa ministerstva Danka Capáková. Zasadnutiu predchádzalo stretnutie Gajdoša s rezortnými partnermi z krajín V4 s cieľom skoordinovať pozície. V závere rokovacieho dňa sa má šéf rezortu obrany zúčastniť aj na rokovaní riadiaceho výboru Európskej obrannej agentúry.

Vznik PESCO by mal znamenať najväčší skok v obrannej politike EÚ za posledné desaťročia. Jeho výhodou by malo byť spoločné zdieľanie nákladov na vojenské operácie EÚ, spoločné investície na nákup vojenských kapacít a modernizáciu vojenskej infraštruktúry. Podľa názoru európskych diplomatov PESCO nebude konkurovať NATO. Severoatlantická aliancia sa totiž sústreďuje na kolektívnu obranu, kým posilnená obranná spolupráca Európanov má zaistiť rýchlejšie a efektívnejšie reagovanie Únie na rôzne udalosti v zahraničí.