Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa expredsedu Národnej rady SR by bolo potrebné vyriešiť vzťah prezidenta a parlamentu. Pripomenul spor, či prezident musí vymenovať parlamentom zvoleného kandidáta alebo nie.
Autor TASR
Bratislava 3. septembra (TASR) - Obdobie prijímania Ústavy SR v roku 1992 bolo pre bývalého predsedu Národnej rady SR a expredsedu KDH Pavla Hrušovského politicky najnáročnejšie v jeho dlhoročnej politickej kariére. Základný zákon štátu považuje za nevyhnutný pre pokojné a dobré fungovanie štátu.
"Ústavu potrebujeme. Každý štát potrebuje ústavu, ktorá definuje jeho charakter. Obdobie jej prijímania ale bolo náročné. Slovensko bolo rozpoltené, vládna moc zneužívala svoje postavenie, nebola ochotná rešpektovať iné názory, nerešpektovala demokratické princípy. Ale asi každý začiatok štátnosti je ťažký a Slovensko sa tomu nevyhlo," povedal pre TASR pri príležitosti 25. výročia prijatia slovenskej ústavy.
Pripúšťa, že po štvrťstoročí platnosti základného zákona štátu a jeho 17 zmenách existujú dôvody na prijatie novej ústavy. "Dôvody tu sú, ale chýba politická vôľa," poznamenal s tým, že nie je nadšencom množstva zmien. Priniesol ich však život a niektoré boli podľa Hrušovského nevyhnutné. V ústave by podľa neho bolo potrebné vyriešiť vzťah prezidenta a parlamentu. Pripomenul spor, či prezident musí vymenovať parlamentom zvoleného kandidáta alebo nie.
"Možno by bolo lepšie vyprecizovať tieto vzťahy, aby sme nezaťažovali Ústavný súd SR takýmito spormi, ktoré len rozvracajú pomery medzi jednotlivými ústavnými orgánmi," povedal Hrušovský s tým, že pri novom nastavení prerozdelenia moci však treba byť opatrný. "Ono sa dá zneužívať aj dobre nastavený systém. Veď sú pokusy o nejaké autoritatívne spôsoby vládnutia, preto by som bol veľmi opatrný v silných požiadavkách zmeniť vzťahy," poznamenal.
Nie všetky zmeny ústavy považuje za úplne najlepšie, ale rešpektuje ich. Hrdý je na ochranu manželstva, ktorú presadilo do ústavy KDH. Definíciu manželstva ako zväzok muža a ženy podporil aj Smer-SD, ktorý spojenectvom s KDH dostal do ústavy zmeny v justícii vrátane povinných previerok pre sudcov a kandidátov na tieto posty a tiež sa oddelili funkcie predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Hrušovský uviedol, že tieto zmeny boli dôsledkom "ťažkých kompromisov". Pri zmenách ústavy by podľa neho „mal viac prevládať zmysel pre štát a pre dlhodobú stratégiu jeho fungovania ako momentálne emócie".
"Ústavu potrebujeme. Každý štát potrebuje ústavu, ktorá definuje jeho charakter. Obdobie jej prijímania ale bolo náročné. Slovensko bolo rozpoltené, vládna moc zneužívala svoje postavenie, nebola ochotná rešpektovať iné názory, nerešpektovala demokratické princípy. Ale asi každý začiatok štátnosti je ťažký a Slovensko sa tomu nevyhlo," povedal pre TASR pri príležitosti 25. výročia prijatia slovenskej ústavy.
Pripúšťa, že po štvrťstoročí platnosti základného zákona štátu a jeho 17 zmenách existujú dôvody na prijatie novej ústavy. "Dôvody tu sú, ale chýba politická vôľa," poznamenal s tým, že nie je nadšencom množstva zmien. Priniesol ich však život a niektoré boli podľa Hrušovského nevyhnutné. V ústave by podľa neho bolo potrebné vyriešiť vzťah prezidenta a parlamentu. Pripomenul spor, či prezident musí vymenovať parlamentom zvoleného kandidáta alebo nie.
"Možno by bolo lepšie vyprecizovať tieto vzťahy, aby sme nezaťažovali Ústavný súd SR takýmito spormi, ktoré len rozvracajú pomery medzi jednotlivými ústavnými orgánmi," povedal Hrušovský s tým, že pri novom nastavení prerozdelenia moci však treba byť opatrný. "Ono sa dá zneužívať aj dobre nastavený systém. Veď sú pokusy o nejaké autoritatívne spôsoby vládnutia, preto by som bol veľmi opatrný v silných požiadavkách zmeniť vzťahy," poznamenal.
Nie všetky zmeny ústavy považuje za úplne najlepšie, ale rešpektuje ich. Hrdý je na ochranu manželstva, ktorú presadilo do ústavy KDH. Definíciu manželstva ako zväzok muža a ženy podporil aj Smer-SD, ktorý spojenectvom s KDH dostal do ústavy zmeny v justícii vrátane povinných previerok pre sudcov a kandidátov na tieto posty a tiež sa oddelili funkcie predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Hrušovský uviedol, že tieto zmeny boli dôsledkom "ťažkých kompromisov". Pri zmenách ústavy by podľa neho „mal viac prevládať zmysel pre štát a pre dlhodobú stratégiu jeho fungovania ako momentálne emócie".
