Brusel/Bratislava 2. januára (TASR) - Začiatok januára 1993 bol prelomovým okamihom pre Slovensko a aj pre slovenskú diplomaciu, ktorá sa prvýkrát postavila na vlastné nohy. Uviedol to pre TASR vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Peter Javorčík.

Slovenský diplomat, ktorý sa európskej politike profesionálne venuje od roku 1995, zdôraznil, že v úvodných dňoch a týždňoch musel nový štát riešiť základné problémy, pričom tým najdôležitejším bolo, aby nás vôbec uznali ostatné krajiny sveta.

"Zdá sa to banálne, ale nebolo to jednoduché a samozrejmé, lebo začiatok deväťdesiatych rokov bol v Európe turbulentný. Do istej miery sa aj na Slovensko mnohé krajiny pozerali s otáznikmi. Aj vzhľadom na vtedajšiu politickú garnitúru Slovenska," pripomenul Javorčík. Zároveň však dodal, že nám pomohol hladký proces rozdelenia Československa, čo bolo vítané po živelnom rozpade Juhoslávie, a Slovensko uznali všetky dôležité európske a svetové krajiny.

Slovenský veľvyslanec pri EÚ spresnil, že po tom, ako sa rozbehol každodenný život slovenskej diplomacie, bolo hlavným cieľom zaistiť vstup krajiny do základných medzinárodných organizácií - Organizácie Spojených národov a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Zároveň bolo potrebné vytvoriť a skonsolidovať sieť slovenských ambasád po celom svete, keďže sme získali len jednu tretinu bývalých československých zastupiteľských úradov. To si podľa jeho slov vyžadovalo investície do materiálnych a ľudských zdrojov. Ministerstvo zahraničných vecí sa budovalo diplomatmi, ktorí sa vrátili z Prahy, a tými, ktorí nastúpili ako čerství absolventi vysokých škôl a postgraduálnych štúdií.

"Začiatky boli hektické, ale podarilo sa vybudovať solídny základ pre slovenskú diplomaciu, ktorá slúži Slovensku a jej občanom," opísal situáciu Javorčík. Podľa jeho slov bolo ďalším krokom nastavenie zahraničnopolitickej stratégie Slovenska, pričom už prvá koncepcia a prvé dokumenty určili ako prioritu smerovanie do integračných štruktúr. "Vtedy sme hovorili o trojuholníku OECD, NATO a EÚ," dodal.

Javorčík upozornil, že Slovensku sa aj napriek tomu, čo sa u nás dialo v deväťdesiatych rokoch, podarilo dosiahnuť stanovené ciele - 11 rokov od vzniku samostatnej republiky sme sa 1. mája 2004 stali členmi EÚ, čo môžeme považovať za "základné ukotvenie našej krajiny", a krátko predtým, 29. marca 2004, sme sa stali aj súčasťou NATO.

Podľa Javorčíka to však nebol koniec integračnej cesty Slovenska, ktoré v decembri 2007 vstúpilo do schengenského priestoru, čo bol ďalší dôležitý krok z hľadiska medzinárodnej akceptácie našej krajiny, a 1. januára 2009 sa nám podaril vstup do eurozóny.

"Všetko toto naznačuje, že Slovensko je už dnes súčasťou jadra, tých najužších väzieb, ktoré sú v Európskej únii," skonštatoval diplomat. Zdôraznil, že po 25 rokoch sme ešte stále mladá krajina, ale za toto obdobie sa nám podarilo veľa dosiahnuť tak doma, ako aj v zahraničí.

"Ak boli na začiatku určité otázniky spájané so Slovenskom, tak ak porovnáme vtedajšiu a terajšiu situáciu, tak sú to dva rozdielne svety. Máme za sebou veľa úspešných aktivít vrátane profesionálne zvládnutého slovenského predsedníctva v Rade EÚ, máme predsedu Valného zhromaždenia OSN a aj toto dokazuje, že svet dnes považuje Slovensko za hodnovernú a akceptovateľnú krajinu s dobrým imidžom," uviedol Javorčík v závere rozhovoru.

Spravodajca TASR Jaromír Novak