Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rozhodujúcim ukazovateľom bude tiež výška pridelených prostriedkov v štátnom rozpočte.
Autor TASR
Bratislava 12. mája (TASR) - V druhej fáze reformy Policajného zboru (PZ) sa ráta so zmenou územného členenia. Prezident PZ Peter Kovařík pre TASR pripustil „zoštíhľovanie“ krajských riaditeľstiev alebo ich rušenie a transformáciu na tri oblastné riaditeľstvá a metropolitnú políciu hlavného mesta. Rozhodnutie má závisieť najmä od priebehu reorganizácie prezídia plánovanej v prvej časti reformy, ale aj prostriedkov pridelených v štátnom rozpočte.
Legislatívne zmeny potrebné pri prvej fáze reformy polície by mali byť predložené na vládu v auguste. Na jeseň by sa mohla začať diskusia o územnom členení. „Druhá fáza bude významne závislá aj od toho, koľko policajtov budeme potrebovať stiahnuť na prezídium,“ hovorí policajný prezident. Nástup policajtov má byť postupný.
Na prezídiu sa má v rámci prvej fázy reformy posilniť najmä finančné vyšetrovanie a analytické útvary. Kovařík deklaroval, že nebudú navyšovať počty riadiacich funkcií. „Ak chceme posilniť výkon útvarov s celoslovenskou pôsobnosťou, mali by sme šetriť v riadiacej a podpornej činnosti,“ myslí si policajný prezident. Poukázal na to, že zdroje nechcú hľadať v základných útvaroch, kde už dnes chýbajú ľudia.
Variant troch oblastných polícií a jednej metropolitnej polície sa podľa neho javí efektívnejší ako okresanie krajských riaditeľstiev. Myslí si, že niektoré podporné či riadiace činnosti v kompetencii dnešných krajských riaditeľstiev možno spájať do jedného miesta. „Takisto vieme vytvárať okresné riaditeľstvá s väčším rozsahom pôsobnosti a môžeme diskutovať o tom, kde potrebujeme obvodné oddelenie PZ a kde len výkonné pracovisko,“ načrtol Kovařík.
Rozhodujúcim ukazovateľom bude tiež výška pridelených prostriedkov v štátnom rozpočte. „Neradi by sme videli ďalšiu redukciu,“ podotkol šéf polície. Zároveň musia pri reforme zvážiť, ako bude vyzerať nová súdna mapa či avizované zjednodušenie prípravného konania. Pri zmene územného členenia má polícia vychádzať tiež z pripravovanej koncepcie rozvoja Policajného zboru s výhľadom na ďalšie štyri, prípadne až osem rokov.
V súčasnosti je podľa šéfa polície počet policajtov primeraný, nevylučuje však diskusiu. Celkovo má polícia 23.300 tabuľkových miest, vyše 2000 je neobsadených. Podľa Kovaříka sa analyzuje, koľko policajtov je reálne vo výkone. Slovensko chcú porovnávať s priemerom ostatných krajín V4.
Policajný prezident v prípade nadpriemeru pripúšťa aj scivilňovanie niektorých miest. Upozornil však, že následne by bolo nutné prijať ľudí na štátnozamestnanecký pomer, čo si vyžaduje vážnu diskusiu s Ministerstvom financií SR. V prípade nepridelenia ďalších financií a „preklápania“ funkcií sa obáva negatívneho vplyvu na sociálny systém policajtov. „Ak scivilníme prudko policajtov, budeme mať veľký odchod policajtov, ktorí budú mať nároky na sociálne zabezpečenie. Osobitný účet budeme dostávať do kritického stavu,“ skonštatoval.
Legislatívne zmeny potrebné pri prvej fáze reformy polície by mali byť predložené na vládu v auguste. Na jeseň by sa mohla začať diskusia o územnom členení. „Druhá fáza bude významne závislá aj od toho, koľko policajtov budeme potrebovať stiahnuť na prezídium,“ hovorí policajný prezident. Nástup policajtov má byť postupný.
Na prezídiu sa má v rámci prvej fázy reformy posilniť najmä finančné vyšetrovanie a analytické útvary. Kovařík deklaroval, že nebudú navyšovať počty riadiacich funkcií. „Ak chceme posilniť výkon útvarov s celoslovenskou pôsobnosťou, mali by sme šetriť v riadiacej a podpornej činnosti,“ myslí si policajný prezident. Poukázal na to, že zdroje nechcú hľadať v základných útvaroch, kde už dnes chýbajú ľudia.
Variant troch oblastných polícií a jednej metropolitnej polície sa podľa neho javí efektívnejší ako okresanie krajských riaditeľstiev. Myslí si, že niektoré podporné či riadiace činnosti v kompetencii dnešných krajských riaditeľstiev možno spájať do jedného miesta. „Takisto vieme vytvárať okresné riaditeľstvá s väčším rozsahom pôsobnosti a môžeme diskutovať o tom, kde potrebujeme obvodné oddelenie PZ a kde len výkonné pracovisko,“ načrtol Kovařík.
Rozhodujúcim ukazovateľom bude tiež výška pridelených prostriedkov v štátnom rozpočte. „Neradi by sme videli ďalšiu redukciu,“ podotkol šéf polície. Zároveň musia pri reforme zvážiť, ako bude vyzerať nová súdna mapa či avizované zjednodušenie prípravného konania. Pri zmene územného členenia má polícia vychádzať tiež z pripravovanej koncepcie rozvoja Policajného zboru s výhľadom na ďalšie štyri, prípadne až osem rokov.
V súčasnosti je podľa šéfa polície počet policajtov primeraný, nevylučuje však diskusiu. Celkovo má polícia 23.300 tabuľkových miest, vyše 2000 je neobsadených. Podľa Kovaříka sa analyzuje, koľko policajtov je reálne vo výkone. Slovensko chcú porovnávať s priemerom ostatných krajín V4.
Policajný prezident v prípade nadpriemeru pripúšťa aj scivilňovanie niektorých miest. Upozornil však, že následne by bolo nutné prijať ľudí na štátnozamestnanecký pomer, čo si vyžaduje vážnu diskusiu s Ministerstvom financií SR. V prípade nepridelenia ďalších financií a „preklápania“ funkcií sa obáva negatívneho vplyvu na sociálny systém policajtov. „Ak scivilníme prudko policajtov, budeme mať veľký odchod policajtov, ktorí budú mať nároky na sociálne zabezpečenie. Osobitný účet budeme dostávať do kritického stavu,“ skonštatoval.
