Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V rozhovore pre TASR to povedal šéf analytického centra Glopolis Petr Lebeda
Autor TASR
Bratislava 17. septembra (TASR) - Migračné vlny do Európy sa tak skoro neskončia a zrejme potrvajú ešte desiatky rokov. Faktom však zostáva, že tri štvrtiny utečencov sú stále lokalizované v rámci vlastných alebo susedných tranzitných krajín. Do Európy sa zatiaľ dostala a naďalej bude dostávať len "špička ľadovca".
V rozhovore pre TASR to povedal šéf analytického centra Glopolis Petr Lebeda. "Globálny pohyb a miešanie kultúr je realitou a musíme sa na to postupne adaptovať, pretože tak skoro sa tento vývoj neskončí. Viacero štúdií ukazuje, že v najbližších rokoch či desiatkach rokov sa objem globálnej migrácie príliš nezmenší a navyše vplyv environmentálnych zmien na migráciu vzrastie," zdôraznil Lebeda.
Aj bratislavský summit EÚ ukázal, že v otázke ako riešiť problém utečencov, chýba v únii jednota. "Vidíme rozpor medzi tým, čo chce presadiť Európska komisia (EK) a medzi tým, aké sú aktuálne národné záujmy členských krajín. Bruselským návrhom, nech sú v tejto oblasti akokoľvek premyslené, chýba dostatočná podpora členských štátov. Pozitívom však je, že sa EK snaží balansovať a zároveň riešiť rôzne aspekty migračnej krízy či už je to ochrana vonkajšej hranice, alebo reforma spoločného európskeho azylového systému, či spolupráca s tretími krajinami," vysvetlil Lebeda, s tým, že pri otázke migrantov je veľká deliaca čiara medzi západnými a postkomunistickými členmi EÚ, ktoré majú stovky či pár tisíc utečencov a tí nie sú žiadnou faktickou hrozbou.
"Kľúčový problém je v symbolickej rovine. Otvára to otázku kultúrnej identity solidarity, otázku pracovného trhu, národnej suverenity, ktoré sú v postkomunistických krajinách vnímané citlivejšie. Politici to zneužívajú alebo s tým nezvládajú pracovať. Už to pochopili aj západoeurópski členovia EÚ, ktorí vidia, že je k otázke kvót potrebné pristupovať citlivo a hľadať nejaké alternatívne riešenia. Napríklad v tom, že ak krajina prijme menej utečencov, potom sa bude viac podieľať na pomoci tretím krajinám, ktoré sú zdrojom alebo tranzitnými cestami pre migrantov," dodal Lebeda.
V rozhovore pre TASR to povedal šéf analytického centra Glopolis Petr Lebeda. "Globálny pohyb a miešanie kultúr je realitou a musíme sa na to postupne adaptovať, pretože tak skoro sa tento vývoj neskončí. Viacero štúdií ukazuje, že v najbližších rokoch či desiatkach rokov sa objem globálnej migrácie príliš nezmenší a navyše vplyv environmentálnych zmien na migráciu vzrastie," zdôraznil Lebeda.
Aj bratislavský summit EÚ ukázal, že v otázke ako riešiť problém utečencov, chýba v únii jednota. "Vidíme rozpor medzi tým, čo chce presadiť Európska komisia (EK) a medzi tým, aké sú aktuálne národné záujmy členských krajín. Bruselským návrhom, nech sú v tejto oblasti akokoľvek premyslené, chýba dostatočná podpora členských štátov. Pozitívom však je, že sa EK snaží balansovať a zároveň riešiť rôzne aspekty migračnej krízy či už je to ochrana vonkajšej hranice, alebo reforma spoločného európskeho azylového systému, či spolupráca s tretími krajinami," vysvetlil Lebeda, s tým, že pri otázke migrantov je veľká deliaca čiara medzi západnými a postkomunistickými členmi EÚ, ktoré majú stovky či pár tisíc utečencov a tí nie sú žiadnou faktickou hrozbou.
"Kľúčový problém je v symbolickej rovine. Otvára to otázku kultúrnej identity solidarity, otázku pracovného trhu, národnej suverenity, ktoré sú v postkomunistických krajinách vnímané citlivejšie. Politici to zneužívajú alebo s tým nezvládajú pracovať. Už to pochopili aj západoeurópski členovia EÚ, ktorí vidia, že je k otázke kvót potrebné pristupovať citlivo a hľadať nejaké alternatívne riešenia. Napríklad v tom, že ak krajina prijme menej utečencov, potom sa bude viac podieľať na pomoci tretím krajinám, ktoré sú zdrojom alebo tranzitnými cestami pre migrantov," dodal Lebeda.
