V stredu ho prijal prezident SR Andrej Kiska, ktorý sa mu za to osobne poďakoval.
Autor TASR
Bratislava 7. novembra (TASR) - Keď Sovieti poslali vojská do Československa, zdalo sa nám, že poslali ich aj proti našim túžbam po lepšom živote, hovorí Pavel Litvinov, ktorý sa v roku 1968 na Červenom námestí v Moskve zúčastnil na demonštrácii proti okupácii Československa. V stredu ho prijal prezident SR Andrej Kiska, ktorý sa mu za to osobne poďakoval.
"Títo ľudia vedeli, že za túto chvíľu odvahy budú perzekvovaní, budú trpieť celý život," povedal Kiska o Litvinovovi a jeho siedmich spoločníkoch, ktorí sa štyri dni po vpáde vojsk do Československa postavili na Červené námestie s československou vlajkou a plagátmi. "Prekvapením pre mňa bolo, že pán Litvinov bol už tri - štyri mesiace predtým, ako k tejto udalosti došlo, presvedčený, že Československo bude okupované, čo si mnohí ľudia tu ani nevedeli predstaviť," poznamenal Kiska po rozhovore s Litvinovom.
Litvinov spomína, že sa na námestie postavil z dvoch dôvodov. Prvým bol obdiv k socializmu s ľudskou tvárou. "Boli to reformy, o ktorých sme snívali aj my v Rusku - sloboda tlače, nezávislé súdy, sloboda demonštrovať, jednoducho možnosť byť slobodnou krajinou. A keď poslali vojská, zdalo sa nám, že ich poslali aj proti našim túžbam po lepšom živote," konštatuje. Druhým dôvodom bolo, že sa mu zdalo nefér, že taká veľká krajina napadla malú.
O rokoch strávených vo väzení a v baniach hovorí, že čakal horšie. Myslel si, že ho zavrú do pracovného tábora, kde by za ním nemohla chodiť rodina. Mal vtedy 28 rokov. Nikdy nedostal odškodnenie, v tichosti ho však rehabilitovali. Aspoň však už môže navštevovať Rusko.
O súčasných pomeroch v Rusku hovorí, že je to stále tá istá krajina. "V mnohom je to lepšie, ľudia môžu napríklad cestovať. Má to ale ďaleko od slobody," povedal Litvinov, ktorý pripomenul okupáciu Krymu alebo útok na Gruzínsko. Aj ruskú televíziu, ktorú si občas zapne, považuje za porovnateľnú s komunistickou propagandou.
"Títo ľudia vedeli, že za túto chvíľu odvahy budú perzekvovaní, budú trpieť celý život," povedal Kiska o Litvinovovi a jeho siedmich spoločníkoch, ktorí sa štyri dni po vpáde vojsk do Československa postavili na Červené námestie s československou vlajkou a plagátmi. "Prekvapením pre mňa bolo, že pán Litvinov bol už tri - štyri mesiace predtým, ako k tejto udalosti došlo, presvedčený, že Československo bude okupované, čo si mnohí ľudia tu ani nevedeli predstaviť," poznamenal Kiska po rozhovore s Litvinovom.
Litvinov spomína, že sa na námestie postavil z dvoch dôvodov. Prvým bol obdiv k socializmu s ľudskou tvárou. "Boli to reformy, o ktorých sme snívali aj my v Rusku - sloboda tlače, nezávislé súdy, sloboda demonštrovať, jednoducho možnosť byť slobodnou krajinou. A keď poslali vojská, zdalo sa nám, že ich poslali aj proti našim túžbam po lepšom živote," konštatuje. Druhým dôvodom bolo, že sa mu zdalo nefér, že taká veľká krajina napadla malú.
O rokoch strávených vo väzení a v baniach hovorí, že čakal horšie. Myslel si, že ho zavrú do pracovného tábora, kde by za ním nemohla chodiť rodina. Mal vtedy 28 rokov. Nikdy nedostal odškodnenie, v tichosti ho však rehabilitovali. Aspoň však už môže navštevovať Rusko.
O súčasných pomeroch v Rusku hovorí, že je to stále tá istá krajina. "V mnohom je to lepšie, ľudia môžu napríklad cestovať. Má to ale ďaleko od slobody," povedal Litvinov, ktorý pripomenul okupáciu Krymu alebo útok na Gruzínsko. Aj ruskú televíziu, ktorú si občas zapne, považuje za porovnateľnú s komunistickou propagandou.