Bratislava 2. októbra (TASR) – Jedným z dôvodov aktivizácie viacerých opozičných strán v priebehu letných mesiacov a začiatkom jesene je snaha dostať sa do pozície „pravicového lídra“. „Prebiehajú ostré boje o lídra pravice. Bude to kľúčové pri šprinte tesne pred voľbami, kedy sa časť voličov menších strán bude presúvať k väčším, aby ich hlasy neprepadli,“ povedal pre TASR politológ agentúry PRIESKUMY Pavol Marchevský.

Pri tomto pohybe sa môžu k pravicovej strane, ktorú budú voliči vnímať ako hlavného vyzývateľa ľavicového Smeru-SD, presunúť aj tri – štyri percentá hlasov. Z tohto dôvodu v lete robila veľkú kampaň napríklad #Sieť Radoslava Procházku. V dvoch z troch posledných prieskumov agentúr ASA (september), Focus (september) a Median (júl/august) táto strana skutočne dosiahla druhú pozíciu, za Smerom-SD.

Stabilné preferencie má podľa neho KDH, ktoré sa umiestnilo na druhej priečke v prieskume agentúry Median. Zároveň však u tejto strany nepredpokladá výrazný potenciál rastu. „Je to strana, ktorá má jadrového voliča,“ poznamenal Marchevský. KDH malo podľa neho šancu výrazne narásť v čase kauzy Váhostav, keď Smer-SD avizoval rozhodnutie odvolať Jána Figeľa z postu podpredsedu Národnej rady SR. Po tom, ako ľavičiari na tento plán rezignovali, vrátili sa aj preferencie kresťanských demokratov na dlhodobo stabilizovanú úroveň.

V dvoch z troch prieskumov sa medzi štyri najsilnejšie strany prebojovala SNS. „Zdá sa, že dlhodobé prieskumy ukazujú, že sa strane inovovanou agendou podarilo osloviť voličov,“ poznamenal Marchevský.

„Hlavným víťazom referenda o rodine bola paradoxne práve SNS, keď sa rétoricky presadil jej predseda Andrej Danko. Slovenská verejnosť je konzervatívna a senzitívna na témy ako rodina a vlasť,“ dodal.

Stabilné preferencie si drží aj Most–Híd, ktorý sa umiestňuje okolo siedmich percent. Hoci sa strana posilnila o akvizície z prostredia SDKÚ-DS, ako je Lucia Žitňanská či Tomáš Galbavý, kľúčovým zdrojom jej podpory je podľa Marchevského osobnosť Bélu Bugára. „Je dlhodobo jeden z piatich najpopulárnejších politikov,“ poznamenal.

Komplikovanejšia je situácia v stranách OĽaNO, NOVA, SaS a SDKÚ-DS. V prípade prvých troch sa dlhodobo špekulovalo o tom, že možno vytvoria spoločné zoskupenie, aktuálne však SaS jednoznačne deklarovala, že do volieb pôjde sama.

„Krok SaS je logický. Rokovania, ktoré nemajú konca, sú totiž kontraproduktívne,“ povedal Marchevský. Hoci sa SaS pohybuje na hranici zvoliteľnosti, podľa Marchevského má dôvod na sebavedomie. Podobne riskantne sa totiž jej preferencie vyvíjali aj pred voľbami v roku 2012 a napokon SaS bez problémov do parlamentu postúpila.

Ak by OĽaNO a NOVA išli do volieb na jednej kandidačnej listine OĽaNO, stačilo by im na postup do NR SR päť percent, ktoré by podľa všetkých troch prieskumov mali bez problémov prekonať.

Avizujú však dvojkoalíciu, ktorá na postup potrebuje až sedem percent. Túto hranicu prekonali len v jednom z týchto troch prieskumov. „Zdá sa, že Igor Matovič naozaj chce ísť do volieb v koalícii s hnutím NOVA, aj keď vie, že ide na hranu,“ konštatoval Marchevský.

Ak by strany namiesto koalície išli do volieb spolu na listine OĽaNO, NOVA by podľa neho riskovala, že ich matovičovci na poslednú chvíľu z kandidátky vytlačia, ako to už v minulosti urobili s kandidátmi skupiny okolo Vladimíra Palka. „Myslím si, že to je hlavný dôvod, prečo by to mala byť koalícia,“ povedal Marchevský.

SDKÚ-DS dosiahla v prieskume Medianu 3,5 percenta, vo Focuse 2,2 a v prieskume ASA 4,1 percenta „Cez prázdniny bolo cítiť zvýšenú aktivitu SDKÚ-DS a niektoré agentúry ukazujú mierne zlepšené čísla. Je tam určitý náznak zlepšenia. Ale treba si počkať na ďalšie prieskumy, kým urobíme dlhodobejšie závery,“ dodal politológ.

„Otázka je, či strana chce ísť samostatne a či niekto chce ísť s ňou do koalície,“ komentoval možnosti strany Pavla Freša vstúpiť do širšieho zoskupenia.

Čo sa týka nových strán SKOK! a Šanca, podľa Marchevského sú ich šance v prípade samostatného postupu do volieb minimálne. „Je mi záhadou, kde sa berie entuziazmus týchto strán. Možno veria, že budú napokon participovať na nejakej spoločnej pravicovej kandidátke. Samostatne podľa mňa nemajú šancu,“ uzavrel.