Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Krajina podľa neho ťažila z veľkého strojárskeho potenciálu a našim hlavným vkladom do rozvoja neboli peniaze, ale ľudský potenciál.
Autor TASR
Bratislava 24. novembra (TASR) - Slovensku v čase rozpadu spoločného štátu ekonomicky nikto neveril. Väčšina ľudí doma aj v zahraničí sa v roku 1992 obávala o ekonomické prežitie budúcej Slovenskej republiky. V diskusnej relácii na TABLET.TV to povedal predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók.
"Povedal by som, že nám nedávali veľké šance. Ja som bol optimista, nechcem však robiť generála po vojne, preto sme aj založili SOPK," priblížil Mihók, s tým, že ľudia v zahraničí začiatkom deväťdesiatych rokov vo všeobecnosti nepoznali reálny ekonomický potenciál Slovenska. „Bol som zástupcom slovenskej vlády, keď sme negociovali rozdelenie Československa s NATO a EÚ v Bruseli. Pamätám si na svoj rozhovor s vtedajším šéfom Európskej komisie Jacquesom Delorsom. Vtedy sa ma pýtal, či verím tomu, čo tam presadzujem. Odpovedal som, že verím. Pri odchode mi podával ruku, krútil hlavou a hovoril, že aj tak to ekonomicky nevydržíme,“ zdôraznil Mihók.
"Slovensko v tom čase aj v Bruseli vnímali ako zaostalú agrárnu krajinu, ktorá má zopár priemyselných podnikov. Okrem toho však štruktúru slovenskej ekonomiky nepoznali, ale my, čo sme ju poznali, sme boli oveľa väčší realisti. Slovensko som vtedy vnímal ako kompaktnú ekonomiku, ktorá bola svojím spôsobom komplementárna aj k českej ekonomike. Menšia ekonomika sa ľahšie manažuje, čo sa aj následne ukázalo pri ďalšom vývoji," poznamenal Mihók.
Podľa Mihóka Slovensko ťažilo z veľkého strojárskeho potenciálu. „Strojárina dala základ pre rozvoj ďalších odvetví. V strojárstve, osobitne v zbrojárskom priemysle, pracovali v tom čase vysokokvalifikovaní, technicky orientovaní a technicky vzdelaní ľudia. Toto dávalo obrovský potenciál pre rozvoj Slovenska, čo sa aj následne ukázalo. Naším hlavným vkladom do rozvoja neboli peniaze, ale ľudský potenciál," upozornil Mihók s tým, že stačilo obdobie jednej generácie a Slovensko je v opačnej situácii ako v čase svojho vzniku.
„To, čo bolo predtým našou hlavnou výhodou, teda kvalifikovaná pracovná sila v štruktúre, ktorú táto ekonomika potrebuje a potrebovala, teraz sme v situácii, že dnes sa pracovná sila stáva jednou z hlavných bariér ďalšieho rozvoja podnikania na Slovensku, a to ako pre domáce podnikateľské subjekty, tak aj pre zahraničných investorov," dodal Mihók.
"Povedal by som, že nám nedávali veľké šance. Ja som bol optimista, nechcem však robiť generála po vojne, preto sme aj založili SOPK," priblížil Mihók, s tým, že ľudia v zahraničí začiatkom deväťdesiatych rokov vo všeobecnosti nepoznali reálny ekonomický potenciál Slovenska. „Bol som zástupcom slovenskej vlády, keď sme negociovali rozdelenie Československa s NATO a EÚ v Bruseli. Pamätám si na svoj rozhovor s vtedajším šéfom Európskej komisie Jacquesom Delorsom. Vtedy sa ma pýtal, či verím tomu, čo tam presadzujem. Odpovedal som, že verím. Pri odchode mi podával ruku, krútil hlavou a hovoril, že aj tak to ekonomicky nevydržíme,“ zdôraznil Mihók.
"Slovensko v tom čase aj v Bruseli vnímali ako zaostalú agrárnu krajinu, ktorá má zopár priemyselných podnikov. Okrem toho však štruktúru slovenskej ekonomiky nepoznali, ale my, čo sme ju poznali, sme boli oveľa väčší realisti. Slovensko som vtedy vnímal ako kompaktnú ekonomiku, ktorá bola svojím spôsobom komplementárna aj k českej ekonomike. Menšia ekonomika sa ľahšie manažuje, čo sa aj následne ukázalo pri ďalšom vývoji," poznamenal Mihók.
Podľa Mihóka Slovensko ťažilo z veľkého strojárskeho potenciálu. „Strojárina dala základ pre rozvoj ďalších odvetví. V strojárstve, osobitne v zbrojárskom priemysle, pracovali v tom čase vysokokvalifikovaní, technicky orientovaní a technicky vzdelaní ľudia. Toto dávalo obrovský potenciál pre rozvoj Slovenska, čo sa aj následne ukázalo. Naším hlavným vkladom do rozvoja neboli peniaze, ale ľudský potenciál," upozornil Mihók s tým, že stačilo obdobie jednej generácie a Slovensko je v opačnej situácii ako v čase svojho vzniku.
„To, čo bolo predtým našou hlavnou výhodou, teda kvalifikovaná pracovná sila v štruktúre, ktorú táto ekonomika potrebuje a potrebovala, teraz sme v situácii, že dnes sa pracovná sila stáva jednou z hlavných bariér ďalšieho rozvoja podnikania na Slovensku, a to ako pre domáce podnikateľské subjekty, tak aj pre zahraničných investorov," dodal Mihók.
