Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nová legislatíva umožňujúca vyššiu transparentnosť a lepšiu verejnú kontrolu volebných kampaní mala byť podľa právnika TIS Pavla Nechalu v tomto volebnom období prioritou, jej príprava však mešká.
Autor TASR
Bratislava 23. januára (TASR) - Napriek tomu, že politické strany na jar 2012 prejavovali ochotu presadiť v prvom povolebnom roku zmeny, ktoré by prispeli k vyššej transparentnosti politiky, vrátane predvolebných kampaní, príprava novej legislatívy mešká.
"Prezidentské voľby prebiehajú v podmienkach minimálnej verejnej kontroly reálnych výdavkov na kampaň," reagoval právnik Transparency International Slovensko (TIS) Pavel Nechala na výzvu SNS, aby prezidentskí kandidáti realizovali kampaň prostredníctvom transparentných účtov.
Dodal, že problémom nie sú v prípade viacerých kandidátov len chýbajúce transparentné účty, ale aj kontrola reálnych výdavkov na kampaň. "Ak by napríklad kandidát dostal 5000 billboardov za cenu, ktorú firma normálne účtuje za 1000 billboardov, je cena podozrivo nízka," povedal s dodatkom, že v takomto prípade je za súčasných podmienok ťažké zistiť, či nebola takáto nízka cena kompenzovaná nejakou treťou stranou.
Nová legislatíva umožňujúca vyššiu transparentnosť a lepšiu verejnú kontrolu volebných kampaní mala byť podľa Nechalu v tomto volebnom období prioritou, jej príprava však mešká. Pritom len tento rok čakajú slovenských voličov po voľbách prezidenta ešte eurovoľby a komunálne voľby.
Technicky "nedotiahnutý" je aj prezidentský volebný zákon, čoho dôkazom je aj ďalšia otázka, ktorú SNS otvorila na tlačovej konferencii 22. januára. Predseda národniarov Andrej Danko na nej vyhlásil, že billboardy prezidentských kandidátov, ako aj ich účasť na televíznych diskusiách, ktoré mapujú tematiku prezidentských volieb, je porušením zákona, ktorý kampaň obmedzuje na 13 dní. Podľa zákona sa začína 15 dní pred prvým volebným kolom a končí 48-hodinovým volebným moratóriom. Mimo tohto obdobia zákon kampaň nepripúšťa, kandidáti však často už rok pred voľbami informujú voličov o svojom zámere kandidovať a svojich cieľoch v prípade zvolenia.
Podľa Nechalu je to možné na základe výkladu zákona. "V praxi sa ustálil určitý výklad zákona a teraz už nemá význam uchyľovať sa k formalistickému výkladu," poznamenal na margo výhrad SNS. Dodal však, že v mene právnej istoty kandidátov na prezidenta, ako aj voličov, by bolo vhodné zmeniť zákon tak, aby bol v tejto otázke jednoznačný. Zároveň by mal byť aj čo najpraktickejší. Podľa Nechalu napríklad volebné moratórium stráca v dobe internetu svoj význam.
Slovenská národná strana (SNS) podala 22. januára podnet na Generálnu prokuratúru (GP) pre porušovanie zákona zo strany kandidátov na prezidenta. Ako vyhlásil predseda národniarov Andrej Danko, prezidentskí kandidáti majú vyvešané billboardy, zúčastňujú sa na diskusných reláciách, v ktorých sa vyjadrujú k volebným témam, hoci podľa zákona kampaň začne až 15 dní pred prvým kolom prezidentských volieb.
"Naša druhá iniciatíva smeruje k tomu, že vyzývame všetkých kandidátov na prezidenta, aby si zriadili verejné účty," povedal s tým, že financovanie kampane cez transparentný účet je v Českej republike dokonca definované v zákone.
"Prezidentské voľby prebiehajú v podmienkach minimálnej verejnej kontroly reálnych výdavkov na kampaň," reagoval právnik Transparency International Slovensko (TIS) Pavel Nechala na výzvu SNS, aby prezidentskí kandidáti realizovali kampaň prostredníctvom transparentných účtov.
Dodal, že problémom nie sú v prípade viacerých kandidátov len chýbajúce transparentné účty, ale aj kontrola reálnych výdavkov na kampaň. "Ak by napríklad kandidát dostal 5000 billboardov za cenu, ktorú firma normálne účtuje za 1000 billboardov, je cena podozrivo nízka," povedal s dodatkom, že v takomto prípade je za súčasných podmienok ťažké zistiť, či nebola takáto nízka cena kompenzovaná nejakou treťou stranou.
Nová legislatíva umožňujúca vyššiu transparentnosť a lepšiu verejnú kontrolu volebných kampaní mala byť podľa Nechalu v tomto volebnom období prioritou, jej príprava však mešká. Pritom len tento rok čakajú slovenských voličov po voľbách prezidenta ešte eurovoľby a komunálne voľby.
Technicky "nedotiahnutý" je aj prezidentský volebný zákon, čoho dôkazom je aj ďalšia otázka, ktorú SNS otvorila na tlačovej konferencii 22. januára. Predseda národniarov Andrej Danko na nej vyhlásil, že billboardy prezidentských kandidátov, ako aj ich účasť na televíznych diskusiách, ktoré mapujú tematiku prezidentských volieb, je porušením zákona, ktorý kampaň obmedzuje na 13 dní. Podľa zákona sa začína 15 dní pred prvým volebným kolom a končí 48-hodinovým volebným moratóriom. Mimo tohto obdobia zákon kampaň nepripúšťa, kandidáti však často už rok pred voľbami informujú voličov o svojom zámere kandidovať a svojich cieľoch v prípade zvolenia.
Podľa Nechalu je to možné na základe výkladu zákona. "V praxi sa ustálil určitý výklad zákona a teraz už nemá význam uchyľovať sa k formalistickému výkladu," poznamenal na margo výhrad SNS. Dodal však, že v mene právnej istoty kandidátov na prezidenta, ako aj voličov, by bolo vhodné zmeniť zákon tak, aby bol v tejto otázke jednoznačný. Zároveň by mal byť aj čo najpraktickejší. Podľa Nechalu napríklad volebné moratórium stráca v dobe internetu svoj význam.
Slovenská národná strana (SNS) podala 22. januára podnet na Generálnu prokuratúru (GP) pre porušovanie zákona zo strany kandidátov na prezidenta. Ako vyhlásil predseda národniarov Andrej Danko, prezidentskí kandidáti majú vyvešané billboardy, zúčastňujú sa na diskusných reláciách, v ktorých sa vyjadrujú k volebným témam, hoci podľa zákona kampaň začne až 15 dní pred prvým kolom prezidentských volieb.
"Naša druhá iniciatíva smeruje k tomu, že vyzývame všetkých kandidátov na prezidenta, aby si zriadili verejné účty," povedal s tým, že financovanie kampane cez transparentný účet je v Českej republike dokonca definované v zákone.
