Bratislava 19. mája (TASR) – O funkciu generálneho prokurátora by sa mohli uchádzať aj kandidáti, ktorí nie sú prokurátormi. Rozšíriť by sa mal okruh osôb a inštitúcií, ktoré kandidátov navrhujú. Prejsť by mali verejným vypočutím na Ústavnoprávnom výbore Národnej rady (NR) SR. Voľba generálneho prokurátora v pléne parlamentu by mala byť verejná. Vyplýva to z novely zákona o prokuratúre a o rokovacom poriadku Národnej rady (NR) SR, ktorú predložili do parlamentu koaliční poslanci.

Uchádzačom o funkciu generálneho prokurátora by tak mohol byť len občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do NR SR a dosiahol vek aspoň 40 rokov. Vyžadovať sa bude od neho aspoň 15-ročná prax v právnickom povolaní. Podmienkou by mala byť aj bezúhonnosť a požiadavka na osobnú integritu.



V zmysle návrhu sa vyžaduje, aby kandidát bol svojim životom zárukou, že svoju funkciu bude vykonávať riadne a čestne. Predkladatelia vysvetľujú, že nejde o formálnu podmienku. Jej splnenie i splnenie formálnych podmienok by mal vyhodnocovať a overovať ústavnoprávny výbor.

Návrh na odvolanie šéfa prokuratúry by malo byť po novom možné podať aj v prípade, ak prestane svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne, čo je podmienkou pri jeho zvolení.

Okrem poslancov parlamentu by mohli navrhovať kandidátov aj minister spravodlivosti, Rada prokurátorov SR, verejný ochranca práv, profesijné organizácie právnikov, ale aj vedecké inštitúcie pôsobiace v oblasti práva, napríklad Slovenská akadémia vied či právnické fakulty.

Zmenu zákona by mohli podľa podpredsedu NR SR Juraja Šeligu (Za ľudí) schváliť v lete. "Verím, že by sa nám podarilo snáď už v septembri mať nového generálneho prokurátora," uviedol na utorkovej tlačovej konferencii. Do procesu schvaľovania novej legislatívy bude môcť podľa neho vstúpiť aj verejnosť, hoci nejde o vládny návrh. "Je tam priestor v druhom čítaní," dodal s tým, že cez poslanecký návrh sa legislatíva rýchlejšie dostala do parlamentu. Podľa poslanca Alojza Baránika (SaS) ide o jednoduchý zákon, nie je to komplexná problematika, ktorá by nutne vyžadovala medzirezortné pripomienkové konanie.

Pre dobrý výber generálneho prokurátora je podľa Šeligu kľúčové verejné vypočutie. Umožniť kandidovať aj neprokurátorom nie je podľa neho niečo nové. "To, že na Slovensku bude môcť kandidovať za generálneho prokurátora niekto, kto predtým nebol prokurátor, je v súlade so systémom, ktorý funguje aj v EÚ," uviedol na utorkovej tlačovej konferencii pred parlamentom. Odmietol, že by bola v koalícii dohohoda na kandidátovi, dnes podľa neho len nastavujú systém.

Ďalším kľúčovým kritériom podľa Baránika je podmienka, že svojimi morálnymi vlastnosťami a doterajším životom poskytuje záruku, že svoju funkciu bude vykonávať riadne a čestne. "Nikdy predtým sme takúto podmienku pri podobnej voľbe nemali," doplnil s tým, že ústavnoprávny výbor bude po vypočutí hlasovať o tom, či je aj táto podmienka splnená. Šéf výboru Milan Vetrák (OĽaNO) ubezpečil, že vypočutie budú vysielať v priamom prenose, avizuje, že pôjde o "grilovanie" kandidátov.

Generálny prokurátor nemôže byť členom politickej strany, poslanec Ondrej Dostál (SaS) však dodal, že prihlásiť sa do výberu môže aj člen politickej strany. Ak by sa stal generálnym prokurátorom, musí sa zaviazať, že najneskôr do vymenovania sa vzdá členstva v strane.

Informácie o kandidátoch by sa mali zverejňovať na webe parlamentu ešte pred ich vypočutím na ústavnoprávnom výbore, a to na 20 dní. Vypočutie by malo byť verejné. Pozývať by sa mala aj prezidentka SR, prípadne jej zástupca.

Kandidátom by mohli po ich prezentácii klásť otázky všetci prítomní poslanci, nielen členovia výboru, ako aj prezidentka, prípadne jej zástupca.

Následne by mal výbor hlasovaním rozhodnúť, či kandidáti spĺňajú zákonné predpoklady vyžadované pre výkon funkcie, osobitne i podmienku týkajúcu sa ich osobnej integrity. Zo schôdze výboru by sa mal v zmysle právnej úpravy vykonávať audiovizuálny prenos.

Opozičný Smer-SD odmieta koaličný návrh, podľa ktorého by mohol za generálneho prokurátora kandidovať aj neprokurátor. Vyhlásil to podpredseda parlamentu Peter Pellegrini. Novelu zákona o prokuratúre označil za "lex Lipšic", pretože jediným cieľom novely je podľa neho umožniť advokátovi Danielovi Lipšicovi stať sa generálnym prokurátorom. Pellegrini súhlasí s verejným vypočutím kandidátov aj s návrhom rozšíriť okruh subjektov, ktoré môžu kandidátov navrhovať. Odmieta však verejnú voľbu v pléne.

"Jediným cieľom tohto zákona je, aby sa tento pán mohol stať generálnym prokurátorom, a aby potom, ako sa ním stane, mohol pomôcť naplniť všetky predvolebné politické sľuby tejto koalície o zatváraní svojich politických oponentov," povedal Pellegrini na utorkovej tlačovej konferencii pred parlamentom. Vláda podľa neho takto pokračuje "vo veľmi nebezpečnom trende" politických nominácií na odborné posty.

Na čele prokuratúry by mal byť podľa Pellegriniho prokurátor rovnako, ako je na čele Najvyššieho súdu SR sudca. Takisto je podľa neho zarážajúce, že návrh predkladajú poslanci, a nie vláda.

"Na generálnej prokuratúre dnes pracuje dostatočné množstvo špičkových prokurátorov, ktorí majú za sebou dlhoročnú prax, skúsenosť nielen v riadení, ale aj odhaľovaní a postihovaní tých najväčších káuz tejto krajiny," dodal.

Pellegrini kritizoval aj návrh verejnej voľby generálneho prokurátora v parlamente. "Generálny prokurátor by nemal vedieť, ktorý z poslancov hlasoval za neho a môže byť proti nemu. Pretože to raz môže použiť vo svojom rozhodovaní," dodal Pellegrini s tým, že sa tým môže stratiť nezávislosť šéfa prokuratúry.

Na vedení strany a predsedníctve ešte nehovorili o tom, či Smer-SD ponúkne kandidáta. Pellegrini si nemyslí, že by sa chcel o funkciu uchádzať šéf Smeru-SD Robert Fico.

Poslanec Matúš Šutaj Eštok zároveň pripomenul, že Lipšic bol blízkym politickým partnerom Matoviča a poukázal na jeho kontakty v súčasnej vláde. Pripomenul tiež výčitky bývalej opozície k osobe Jaromíra Čižnára za to, že bol bývalým spolužiakom predsedu Smeru-SD Roberta Fica.

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) trvá na tom, že novelizáciou zákona nerobí koalícia nič iné, iba plní svoje sľuby. "Sľúbili sme, že umožníme, aby za šéfa prokuratúry kandidoval ktokoľvek, kto má právnické vzdelanie, justičnú skúšku. Napĺňame, čo sme sľúbili," reagoval na kritiku Matovič.

Daniela Lipšica považuje za veľmi dobrého kandidáta a bol by rád, keby takých kandidátov bolo viac a parlament by vybral najlepšieho. Tvrdí, že mu je jedno, kto bude šéfom prokurátorov. Želá si tiež, aby ktokoľvek mimo parlamentu rešpektoval slobodné rozhodnutie poslancov, ktorí zmeny odhlasujú.

Poslanci si presunuli hlasovanie, do parlamentu má prísť vládny zákon

Poslanci Národnej rady SR dnes nebudú hlasovať o prerokovaných bodoch siedmej schôdze. Štandardné popoludňajšie hlasovanie presunuli na stredu, na 14:00. V pléne to oznámil podpredseda NR SR Milan Laurenčík (SaS) s tým, že sa na tom dohodlo poslanecké grémium. Avizoval, že parlament očakáva doručenie ďalšieho zákona spolu s návrhom na skrátené legislatívne konanie.

"Dnes budeme rokovať do 19:00 bez hlasovania, ak prerokujeme všetky body, hlasovanie bude zajtra o 14:00, ak neprerokujeme všetky body, zajtra o 9:00 pokračujeme," povedal Laurenčík.

Podľa podpredsedu NR SR Juraja Šeligu (Za ľudí) má prísť do parlamentu návrh zákona o zájazdoch, ktorý má umožniť cestovným kanceláriám, aby mohli klientom ponúknuť odloženie poskytnutia zájazdu alebo iné alternatívne riešenie.

Gabriela Bartošová: Slovenský pozemkový fond bol pod negatívnym vplyvom, zmeniť to treba radikálne

Slovenský pozemkový fond (SPF) bol v roku 2019 pod negatívnym vplyvom istých osôb a istých skupín. Dnes to uviedla nová generálna riaditeľka fondu Gabriela Bartošová pri uvádzaní výročnej správy SPF za minulý rok v pléne Národnej rady SR. Pretrhnutie všetkých negatívnych väzieb si podľa nej bude vyžadovať radikálnu zmenu.

Vo výročnej správe SPF za minulý rok sa podľa nej nehovorí o činnosti a nečinnosti fondu, nedostatkoch ani zisteniach. Bartošová, ktorá v roku 2019 nebola šéfkou fondu, uviedla, že podklady súvisiace s výročnou správou preveruje.

Poznamenala, že bežnou praxou vo fonde boli klientelizmus a "prednostné vybavovanie" istých vecí. Podľa nej dochádza k zdĺhavým konaniam, nefunkčným procesom, pričom nie sú jednoznačne nastavené zodpovednosti na jednotlivých úrovniach. "Nikto neniesol dôsledky alebo následky za to, čo sa vykonalo alebo nevykonalo," podotkla Bartošová.

Skonštatovala, že je potrebné napraviť niektoré krivdy. "Pevne verím, že prišla zmena a zmena sme my všetci, a zmena je o tom, že sa nebojíme hovoriť," dodala Bartošová s tým, že na SPF je stále veľa šikovných ľudí, ktorí sú aj odborníkmi. Šéfka fondu zdôraznila nevyhnutnosť zmeny organizačnej štruktúry. Do dvoch týždňov chce predložiť smerovanie fondu. "Bez radikálnej zmeny a bez radikálneho rezu to nejde," vyhlásila.

Poslanec Sme rodina Jaroslav Karahuta v rozprave poznamenal, že výročná správa je skôr štatistickou príručkou ako správou, ktorá mala vystihovať najdôležitejšie momenty SPF za minulý rok. Zároveň podľa neho neudáva žiadnu stratégiu ani víziu po roku 2020. Hlavným záujmom súčasnej vládnej koalície je podľa neho pôdu chrániť.

Predchádzajúcu riaditeľku SPF Adrianu Šklíbovú odvolala vláda z funkcie začiatkom apríla, Gabriela Bartošová na jej miesto nastúpila od 3. apríla tohto roka. Od 1. novembra 2016 do 5. novembra 2019 bola riaditeľkou odboru prevodu a nájmu SPF.

Peter Kažimír: Európska centrálna banka nie je žiadnym nepriateľom Európy

Európska centrálna banka (ECB) nie je žiadnym nepriateľom Európy. Naopak, nikto nemôže spochybniť jej kroky za posledných 10 rokov. Vyhlásil to v pléne parlamentu guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír počas rozpravy k správe o hospodárení NBS v minulom roku.

Guvernér reagoval na otázku poslanca Tomáša Valáška (Za ľudí), ktorý sa zaujímal o rozhodnutie Spolkového ústavného súdu Nemecka o programe nákupu aktív verejného sektora ECB. Valášek upozornil, že tamojší ústavný súd vyhlásil pre potreby nemeckej Bundesbanky tento program za nelegálny. Valášek sa preto Kažimíra pýtal na názor, aký bude dosah tohto rozhodnutia na konanie ECB a aký bude možný rozsah scenárov aj na hospodárstvo Slovenska. "V prípade, že ECB bude musieť s týmto programom prestať, tak predpokladám, že to bude mať dosah aj na nás," uviedol Valášek.

Kažimír uviedol, že na rozhodnutie bude musieť v prvom rade zareagovať Nemecko. "My sa týmto rozhodnutím nepriamo stávame bodom sváru medzi dvomi mohykánmi, medzi Európskym súdnym dvorom, ktorý sa vyjadril k tomuto programu pred niekoľkými rokmi pozitívne, a nemeckým ústavným súdom. Načasovanie tohto rozhodnutie je možno pre nás problematické. Táto situácia podľa nás je riešiteľná, najprv si ale musia na túto otázku odpovedať v Nemecku. Nebudem komentovať, kto má čo robiť, ja nie som právnik. Počkajme, ako sa tento problém bude ďalej vyvíjať," povedal Kažimír.

Guvernér NBS je však presvedčený, že ECB nie je žiadnym nepriateľom Európy. "Práve naopak. Nikto nemôže spochybniť, že opatrenia a kroky ECB za posledných 10 rokov, ale aj v týchto posledných mesiacoch počas vypuknutia koronakrízy, že ECB sa správa v súlade so svojim mandátom. Práve monetárna politika nastavená vo Frankfurte umožnila vytvorenie pracovných miest za posledné roky, umožnila oživenie ekonomiky po globálnej finančnej kríze a reaguje aj veľmi adresne naprieč celou eurozónou aj v súčasnosti. Pracujeme v ECB pre celú Európu," vyhlásil Kažimír.

Poslanec Marián Viskupič (SaS) sa v pléne zaujímal aj o to, ako napreduje zefektívnenie NBS, tiež ho zaujímali kroky, ktoré by mohla NBS podniknúť na pomoc hospodárstvu. "Zatiaľ čo v minulosti sa ekonomika prehrievala a bolo správne brzdiť úverovanie, situácia v súčasnosti je dramaticky iná. Štát sa snaží úverovanie ekonomiky zachrániť aj pomocou garancií, čo je však prekvapivé. NBS tomuto zatiaľ nepomáha. Máme najvyšší tzv. proticyklický vankúš v eurozóne, ktorý zdražuje úverovanie, pričom iné banky, ktoré tento vankúš mali, sa ho rozhodli okamžite dramaticky znížiť na nulu," povedal Viskupič.

Kažimír ale uviedol, že NBS nie je pasívna a ani byrokratická. "Ak pán poslanec Viskupič hovorí o znižovaní proticyklického vankúša, ktorý je na úrovni 1,5 %, chcem upozorniť, že tento vankúš mal byť zvýšený na dve percentá od 1. augusta, čo sme zrušili," upozornil Kažimír.

Poslanci majú prebrať výročné správy o hospodárení NBS či SPF

Podpredseda Národnej rady (NR) SR Peter Pellegrini (Smer-SD) otvoril piaty deň siedmej schôdze parlamentu. Poslanci pokračujú v diskusii o správe o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2019.

Podľa programu schôdze majú ešte prebrať zostávajúce výročné správy, napríklad o hospodárení Národnej banky Slovenska (NBS) v minulom roku, hospodárení Slovenského pozemkového fondu (SPF), ale aj správu o vykonaných minuloročných kontrolách Najvyšším kontrolným úradom.

Väčšinu bodov zo schváleného programu siedmej schôdze už stihli poslanci prebrať v uplynulom týždni. Boli medzi nimi viaceré vládne návrhy zákonov reagujúce na koronakrízu. Plénum o nich rokovalo v zrýchlenom režime.

Parlament ešte čaká návrh na vymenovanie poslancov za členov a vedúcich stálych delegácií Národnej rady SR do medzinárodných parlamentných organizácií, ako aj návrh na vytvorenie skupín priateľstva v rámci Slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie a voľba ich predsedov.

J. Cigániková: Pacienti sa nemusia pre nákazu obávať návštevy lekára

Pacienti sa nemajú báť navštíviť lekára pre prípadnú možnosť nákazy novým koronavírusom. Vyzvala ich na to predsedníčka parlamentného zdravotníckeho výboru Jana Cigániková (SaS) po stretnutí členov výboru s riaditeľmi vybraných štátnych zdravotníckych zariadení, zástupcami ambulantných lekárov a so zástupcami pacientskych organizácií. Cigániková ubezpečila, že plánované operácie a diagnostické vyšetrenia sa už spustili.

Zdravotníci sa podľa Cigánikovej zhodli, že príkazy potrebujú dostávať písomne a nielen ústne. Ubezpečila, že operácie sú povolené rezortom zdravotníctva v režime, ktorý existoval pred pandémiou, z pohľadu poskytovateľov je to už podľa nej trochu problém. "Sú problémy s personálom, sú problémy s tým, že musia mať červené zóny, lôžka a podobne," povedala na utorkovej tlačovej konferencii s tým, že aktuálne bude zrejme problémom dodržať čakacie lehoty, a to najmä z personálnych dôvodov.

Cigániková tiež ubezpečila, že pokiaľ pacienti idú na plánovanú operáciu, neexistuje nariadenie, ktoré prikazuje poskytovateľom zdravotnej starostlivosti urobiť pacientom test na ochorenie COVID-19. Pokiaľ má však lekár dôvod, môže sa test vyžadovať. Pacienti sa podľa nej nemusia báť chodiť k lekárom. "Nemusia sa obávať. Keď nie doma, tak kde inde sa môžu cítiť bezpečnejšie ako u lekára? Už je dostatok ochranných pracovných prostriedkov," dodala Cigániková.

Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko uviedol, že nemocnice, ktoré asociácia združuje, už začali vykonávať plánované operácie. Dodal, že návrat k pôvodnému stavu, napríklad z januára 2020, nejde urýchliť. "Mnoho vecí tomu môže pomôcť, napríklad zrušenie karantény, ale potrebujeme to mať písomne," vyhlásil. Nemocnice sa podľa neho obávajú, pričom vznikajú nepríjemné situácie, keď sa na ne obracajú advokátske kancelárie či ďalšie inštitúcie s otázkami, prečo nevykonávali plánované operácie alebo prečo nemohol byť pri pôrode prítomný otec. Nemocnice preto podľa Petka požadujú, aby mali nariadenia písomne. Chcú napríklad vedieť, či už môžu zrušiť červené zóny. Je to podľa neho dôležitý faktor v tom, aby mohli pokračovať v rozširovaní plánovaných operácií.

Člen výboru Tomáš Lehotský (Za ľudí) upozornil na hrozbu odloženia plánovaných zákrokov. Na stretnutí sa podľa neho dohodli, že by mohli spoločne monitorovať vývoj "znormálňovania" slovenského zdravotníctva pomocou reportov na medziročnej báze.

Poslanci prerokovali body schváleného programu,v stredu ich čaká hlasovanie

Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili v utorok piaty rokovací deň siedmej schôdze parlamentu, pričom už vyčerpali body doteraz schváleného programu. V závere dňa diskutovali o návrhu zahraničného výboru na vymenovanie poslancov za vedúcich a členov stálych delegácií NR SR do medzinárodných parlamentných organizácií.

Predseda zahraničného výboru Juraj Blanár (Smer-SD) v diskusii upozornil na to, že pomer medzi opozíciou a koalíciou pri obsadzovaní pozícii šéfov delegácií sa zmenil v neprospech opozície, a to šesť k dvom. Uviedol, že poslanec Peter Kmec (Smer-SD) mal byť vedúci parlamentnej delegácie pri NATO, čo napokon konečný návrh neobsahuje. Blanár zároveň navrhol, aby bol do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy ako člen zaradený aj poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD), pretože klub Smeru-SD chce navrhnúť svojho chýbajúceho člena.

Blahu do tejto funkcie podporil aj ďalší poslanec Smeru-SD Marián Kéry. Vzhľadom na to, že Blahu koalícia v tomto zväzku nechce, Kéry v pozmeňujúcom návrhu uznesenia oznámil, že sa chce vzdať pozície náhradníka. Pripustil, že ak koalícia zmení svoj názor, uznesenie stiahne. Peter Osuský (SaS) reagoval tým, že Blaha by nemal reprezentovať Slovensko, pretože si nemyslí, že je to v záujme krajiny. Poslanec Martin Beluský (ĽSNS) zároveň podal návrh, ktorým chce do delegácií doplniť členov za ĽSNS.

Schôdza bude pokračovať v stredu (20. 5.) o 14.00 h hlasovaním. Očakáva sa tiež doručenie ďalšieho vládneho zákona spolu s návrhom na skrátené legislatívne konanie. Do parlamentu má prísť návrh zákona o zájazdoch, ktorý má umožniť cestovným kanceláriám, aby mohli klientom ponúknuť odloženie poskytnutia zájazdu alebo iné alternatívne riešenie.