Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Peter Pellegrini 2. novembra za účasti ministra hospodárstva SR Petra Žigu (Smer-SD) oznámil, že listinná forma výpisov by sa mala odstrániť od 1. mája 2018.
Autor TASR
Bratislava 5. novembra (TASR) - Občan nemôže byť poštárom pre výpisy a dokumenty, ktoré štát už vo svojich databázach má. Uviedol to v nedeľnej relácii televízie TA3 V politike podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini (Smer-SD), v diskusii s opozičnou poslankyňou Národnej rady (NR) SR Janou Kiššovou (SaS), na margo redukcie byrokracie od roku 2018, ktorú avizoval tento týždeň.
Pellegrini 2. novembra za účasti ministra hospodárstva SR Petra Žigu (Smer-SD) oznámil, že listinná forma výpisov by sa mala odstrániť od 1. mája 2018. Novela tzv. správneho poriadku má podľa Pellegriniho za úlohu zakázať úradom a verejným inštitúciám, aby nemohli od ľudí a firiem žiadať výpis z obchodného registra, výpis z listu vlastníctva, výpis zo živnostenského registra, ako aj výpis z registra trestov.
"Potom budeme musieť ísť ešte ďalej, ale toto ešte nie je v tomto zákone (novele správneho poriadku, pozn. TASR), aby sme rovnaký spôsob uplatnili aj pri potvrdeniach zo Sociálnej poisťovne, zo zdravotných poisťovní a z rôznych registrov, či ste v konkurze, alebo v úpadku, alebo máte nedoplatky na daniach. To bude ďalšia vlna, pretože aj tieto údaje štát dnes má," povedal v diskusnej relácii Pellegrini.
Kiššová podľa svojich slov víta snahy koalície v boji proti byrokracii, nechá si však radosť z ohlasovanej vojny proti byrokracii na čas praktického zavedenia tejto reformy do života. Boj proti byrokracii by však podľa nej mal spočívať aj v tom, aby prijímané nové zákony neobsahovali ďalšie a ďalšie povinnosti pre občanov a podnikateľov. "Byrokracia už v súčasnosti je totiž vážnou brzdou pre podnikateľské prostredie na Slovensku," podčiarkla.
Zvyšovanie minimálnej mzdy, ktoré nie je naviazané na ekonomické parametre, ale na politické rozhodnutie vlády, môže podľa Kiššovej poškodiť podnikateľské prostredie, hlavne malých podnikateľov. Mnohí ľudia sa tak podľa nej stanú nezamestnateľnými. Štát by preto podľa jej slov mal znížiť daňové a odvodové zaťaženie. Vláda by nemala zvyšovať minimálnu mzdu na úkor zamestnávateľov, lebo zo zvýšenia minimálnej mzdy bude mať v čistom viac štát a nie zamestnanec.
Pellegrini oponoval, že zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 480 eur v roku 2018 zodpovedá súčasnej produktivite práce na Slovensku. "Ak by tlak na zvýšenie mzdy nevyvinula vláda, tak by ju mnohé firmy, aj zahraničné, ľuďom nezvýšili," dodal Pellegrini.
Pellegrini 2. novembra za účasti ministra hospodárstva SR Petra Žigu (Smer-SD) oznámil, že listinná forma výpisov by sa mala odstrániť od 1. mája 2018. Novela tzv. správneho poriadku má podľa Pellegriniho za úlohu zakázať úradom a verejným inštitúciám, aby nemohli od ľudí a firiem žiadať výpis z obchodného registra, výpis z listu vlastníctva, výpis zo živnostenského registra, ako aj výpis z registra trestov.
"Potom budeme musieť ísť ešte ďalej, ale toto ešte nie je v tomto zákone (novele správneho poriadku, pozn. TASR), aby sme rovnaký spôsob uplatnili aj pri potvrdeniach zo Sociálnej poisťovne, zo zdravotných poisťovní a z rôznych registrov, či ste v konkurze, alebo v úpadku, alebo máte nedoplatky na daniach. To bude ďalšia vlna, pretože aj tieto údaje štát dnes má," povedal v diskusnej relácii Pellegrini.
Kiššová podľa svojich slov víta snahy koalície v boji proti byrokracii, nechá si však radosť z ohlasovanej vojny proti byrokracii na čas praktického zavedenia tejto reformy do života. Boj proti byrokracii by však podľa nej mal spočívať aj v tom, aby prijímané nové zákony neobsahovali ďalšie a ďalšie povinnosti pre občanov a podnikateľov. "Byrokracia už v súčasnosti je totiž vážnou brzdou pre podnikateľské prostredie na Slovensku," podčiarkla.
Zvyšovanie minimálnej mzdy, ktoré nie je naviazané na ekonomické parametre, ale na politické rozhodnutie vlády, môže podľa Kiššovej poškodiť podnikateľské prostredie, hlavne malých podnikateľov. Mnohí ľudia sa tak podľa nej stanú nezamestnateľnými. Štát by preto podľa jej slov mal znížiť daňové a odvodové zaťaženie. Vláda by nemala zvyšovať minimálnu mzdu na úkor zamestnávateľov, lebo zo zvýšenia minimálnej mzdy bude mať v čistom viac štát a nie zamestnanec.
Pellegrini oponoval, že zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 480 eur v roku 2018 zodpovedá súčasnej produktivite práce na Slovensku. "Ak by tlak na zvýšenie mzdy nevyvinula vláda, tak by ju mnohé firmy, aj zahraničné, ľuďom nezvýšili," dodal Pellegrini.
