Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mnoho ľudí vo svete, ale aj na Slovensku je však podľa neho presvedčených o opaku.
Autor TASR
,aktualizované Hanušovce nad Topľou 2. augusta (TASR) – Neexistuje žiadna dokonalá rasa, žiadny dokonalý človek. Mnoho ľudí vo svete, ale aj na Slovensku je však presvedčených o opaku. Uviedol to dnes expert hnutia OĽaNO-NOVA pre rómsku problematiku Peter Pollák pri príležitosti otvorenia výstavy Poraimos - Rómsky holokaust v priestoroch železničnej stanice v Hanušovciach nad Topľou v okrese Vranov nad Topľou.
Príčinu, prečo sa o rómskom holokauste hovorí tak málo, možno podľa Polláka hľadať v majoritnej spoločnosti, ale aj v rómskej komunite. "Tá chce zabudnúť na to, čo zažila," vysvetlil s tým, že v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau mali Rómovia ešte horšie životné podmienky ako Židia. V noci z 2. na 3. augusta 1944 bol tamojší tzv. cigánsky tábor úplne zlikvidovaný. Práve preto si dnes verejnosť pripomína obete rómskeho holokaustu.
Podľa jeho ďalších slov majú byť udalosti druhej svetovej vojny mementom pre ľudí. Pripomenul, že Slovania neboli v tejto súvislosti na inej lodi. "Hitler mal totiž v pláne po Židoch a Rómoch zlikvidovať aj Slovanov," uviedol s tým, že ich rovnako považoval za menejcenných.
Podľa predsedníčky Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Eriky Jurinovej (OĽaNO-NOVA), ktorá sa zúčastnila na otvorení výstavy, je dôležité, aby si verejnosť pripomínala to, že holokaust je okrem Židov spojený aj s Rómami či duševne chorými ľuďmi.
"Vieme, aké je dnes moderné hovoriť o všetkom, čo sa nám nepáči, ako o niečom, čo nepatrí do našej spoločnosti. A to je hranica, ktorú by sme nemali prekročiť. Je to niečo, s čím sa musí naša spoločnosť vysporiadavať stále. Nesmieme dovoliť, aby sa takéto zverstvá páchali opäť," zdôraznila. Podľa jej ďalších slov je v tomto smere dôležitá aj práca politikov.
Vo vestibule železničnej stanice v Hanušovciach nad Topľou, kde dnes otvorili výstavu, sa nachádza tiež tabuľa, ktorá upozorňuje na postavenie Rómov na Slovensku počas druhej svetovej vojny. V meste totiž v rokoch 1942 – 1943 oficiálne fungoval pracovný útvar, ktorý na nútené práce združoval podľa vtedajšej doby tzv. asociálne osoby, ku ktorým patrili aj Rómovia.
Pracovali na výstavbe železničnej trate Prešov – Strážske. "Do septembra 1942 to bolo vyše 2600 Rómov. Celkovo na výstavbe trate pracovalo okolo 8000 ľudí," uviedol pre TASR historik hanušovského múzea Peter Šafranko. Ľudia v týchto táboroch museli podľa jeho ďalších slov pracovať vyše 14 hodín denne za minimálnu stravu. "Bolo veľa prípadov aj úmrtí, aj ťažkého poškodenia na zdraví," doplnil.
Príčinu, prečo sa o rómskom holokauste hovorí tak málo, možno podľa Polláka hľadať v majoritnej spoločnosti, ale aj v rómskej komunite. "Tá chce zabudnúť na to, čo zažila," vysvetlil s tým, že v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau mali Rómovia ešte horšie životné podmienky ako Židia. V noci z 2. na 3. augusta 1944 bol tamojší tzv. cigánsky tábor úplne zlikvidovaný. Práve preto si dnes verejnosť pripomína obete rómskeho holokaustu.
Podľa jeho ďalších slov majú byť udalosti druhej svetovej vojny mementom pre ľudí. Pripomenul, že Slovania neboli v tejto súvislosti na inej lodi. "Hitler mal totiž v pláne po Židoch a Rómoch zlikvidovať aj Slovanov," uviedol s tým, že ich rovnako považoval za menejcenných.
Podľa predsedníčky Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Eriky Jurinovej (OĽaNO-NOVA), ktorá sa zúčastnila na otvorení výstavy, je dôležité, aby si verejnosť pripomínala to, že holokaust je okrem Židov spojený aj s Rómami či duševne chorými ľuďmi.
"Vieme, aké je dnes moderné hovoriť o všetkom, čo sa nám nepáči, ako o niečom, čo nepatrí do našej spoločnosti. A to je hranica, ktorú by sme nemali prekročiť. Je to niečo, s čím sa musí naša spoločnosť vysporiadavať stále. Nesmieme dovoliť, aby sa takéto zverstvá páchali opäť," zdôraznila. Podľa jej ďalších slov je v tomto smere dôležitá aj práca politikov.
Vo vestibule železničnej stanice v Hanušovciach nad Topľou, kde dnes otvorili výstavu, sa nachádza tiež tabuľa, ktorá upozorňuje na postavenie Rómov na Slovensku počas druhej svetovej vojny. V meste totiž v rokoch 1942 – 1943 oficiálne fungoval pracovný útvar, ktorý na nútené práce združoval podľa vtedajšej doby tzv. asociálne osoby, ku ktorým patrili aj Rómovia.
Pracovali na výstavbe železničnej trate Prešov – Strážske. "Do septembra 1942 to bolo vyše 2600 Rómov. Celkovo na výstavbe trate pracovalo okolo 8000 ľudí," uviedol pre TASR historik hanušovského múzea Peter Šafranko. Ľudia v týchto táboroch museli podľa jeho ďalších slov pracovať vyše 14 hodín denne za minimálnu stravu. "Bolo veľa prípadov aj úmrtí, aj ťažkého poškodenia na zdraví," doplnil.
