Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hoci história súčasnej SAV je na pohľad podľa predsedu Slovenskej akadémie vied P. Šajgalíka krátka, nevznikla na zelenej lúke.
Autor TASR
Bratislava 23. júna (TASR) - Užšiu a efektívnejšiu spoluprácu univerzít a Slovenskej akadémie vied (SAV) považuje predseda akadémie Pavol Šajgalík za nesmierne dôležitú. Uviedol to v piatok počas slávnostného matiné v bratislavskom Slovenskom národnom divadle pri príležitosti 70. výročia založenia SAV. Ako doplnil, v SAV by boli radi, keby akadémia spolu s výskumnými univerzitami mala v procese kultivovania krajiny svoje pevné miesto a zohrala v ňom kľúčovú úlohu.
"Z pohľadu existencie najstarších akademických inštitúcií v Európe je 70 rokov existencie SAV len krátkou epizódou. Krátky exkurz do minulosti nám povie, že najstaršou vedecko-vzdelávacou inštitúciou v Európe je Univerzita v Bologni založená v roku 1088. Jej nasledovníčky, Univerzita v Oxforde, začala svoju činnosť v roku 1096, Univerzita v Cambridgi bola založená v roku 1209," uviedol v príhovore predseda akadémie. Podľa jeho slov puristi by namietali, pričom by sme nemali porovnávať neporovnateľné, pretože menované ustanovizne sú univerzity. "Na druhej strane vieme, že akadémia je starogrécka škola žiakov a nasledovníkov filozofa Platóna. Vedecké, školské, umelecké a osvetové zariadenie vyššieho typu. SAV je takouto ustanovizňou a na to, aby sa stala skvelou renomovanou inštitúciou, mala ešte relatívne málo času," povedal.
Hoci história súčasnej SAV je na pohľad podľa Šajgalíka krátka, nevznikla na zelenej lúke. V roku 1735 mal polyhistor Matej Bel v úmysle založiť učenú spoločnosť vo vtedajšom Prešporku, ale inštitúciu sa nepodarilo založiť. "Po Belovi bolo na Slovensku viacero pokusov o založenie, či už učenej spoločnosti alebo akadémie vied v štýle Pruskej akadémie vied. Žiaden nemal dosť šťastia a všeobecnej priazne, aby prežil dlhšiu dobu. Posledným neúspešným pokusom bola Slovenská akadémia vied a umení, založená vládou Slovenského štátu v lete roku 1942, ktorá stála na pleciach svojej predchodkyne Šafárikovej učenej spoločnosti. Aj táto však po skončení druhej svetovej vojny prešla mnohými reorganizačnými zmenami, až napokon zanikla, aby umožnila vznik SAV," doplnil predseda akadémie.
Zároveň pripomenul, že SAV bola zriadená zákonom o SAV 18. júna 1953. SAV počas 70-ročnej histórie prešla mnohými zmenami. Podľa jeho slov je modernou vedeckou inštitúciou, požívajúcou vysokú dôveru spoločnosti. "Jej snahou, ambíciou, ba povinnosťou je produkovať excelentný základný výskum na hranici poznania. Lebo len taký výskum je inšpiratívny a absolútne nevyhnutný pre pochopenie zložitostí sveta, pričom jeho produktom sú inovácie," uviedol Šajgalík. Ako doplnil, vzdelanie a veda idú ruka v ruke a krajiny, ktoré investujú do vzdelania a vedy, sú svojou ekonomickou úrovňou v čele pomyselných pretekov o ekonomickú prosperitu obyvateľstva. "Tieto investície musia byť dlhodobé a ich účinok zaznamenávame v časových horizontoch, masívne prekračujúcich štvorročný volebný cyklus. Múdre riadenie štátu si to musí uvedomiť," povedal. Zároveň apeloval na každé vedenie tejto krajiny, aby malo na zreteli, že dlhodobá investícia do vzdelania, vedy a kultúry je nevyhnutým predpokladom nielen pre také žiadané a často skloňované inovácie, ale pre kultivovanie spoločnosti ako takej.
"Z pohľadu existencie najstarších akademických inštitúcií v Európe je 70 rokov existencie SAV len krátkou epizódou. Krátky exkurz do minulosti nám povie, že najstaršou vedecko-vzdelávacou inštitúciou v Európe je Univerzita v Bologni založená v roku 1088. Jej nasledovníčky, Univerzita v Oxforde, začala svoju činnosť v roku 1096, Univerzita v Cambridgi bola založená v roku 1209," uviedol v príhovore predseda akadémie. Podľa jeho slov puristi by namietali, pričom by sme nemali porovnávať neporovnateľné, pretože menované ustanovizne sú univerzity. "Na druhej strane vieme, že akadémia je starogrécka škola žiakov a nasledovníkov filozofa Platóna. Vedecké, školské, umelecké a osvetové zariadenie vyššieho typu. SAV je takouto ustanovizňou a na to, aby sa stala skvelou renomovanou inštitúciou, mala ešte relatívne málo času," povedal.
Hoci história súčasnej SAV je na pohľad podľa Šajgalíka krátka, nevznikla na zelenej lúke. V roku 1735 mal polyhistor Matej Bel v úmysle založiť učenú spoločnosť vo vtedajšom Prešporku, ale inštitúciu sa nepodarilo založiť. "Po Belovi bolo na Slovensku viacero pokusov o založenie, či už učenej spoločnosti alebo akadémie vied v štýle Pruskej akadémie vied. Žiaden nemal dosť šťastia a všeobecnej priazne, aby prežil dlhšiu dobu. Posledným neúspešným pokusom bola Slovenská akadémia vied a umení, založená vládou Slovenského štátu v lete roku 1942, ktorá stála na pleciach svojej predchodkyne Šafárikovej učenej spoločnosti. Aj táto však po skončení druhej svetovej vojny prešla mnohými reorganizačnými zmenami, až napokon zanikla, aby umožnila vznik SAV," doplnil predseda akadémie.
Zároveň pripomenul, že SAV bola zriadená zákonom o SAV 18. júna 1953. SAV počas 70-ročnej histórie prešla mnohými zmenami. Podľa jeho slov je modernou vedeckou inštitúciou, požívajúcou vysokú dôveru spoločnosti. "Jej snahou, ambíciou, ba povinnosťou je produkovať excelentný základný výskum na hranici poznania. Lebo len taký výskum je inšpiratívny a absolútne nevyhnutný pre pochopenie zložitostí sveta, pričom jeho produktom sú inovácie," uviedol Šajgalík. Ako doplnil, vzdelanie a veda idú ruka v ruke a krajiny, ktoré investujú do vzdelania a vedy, sú svojou ekonomickou úrovňou v čele pomyselných pretekov o ekonomickú prosperitu obyvateľstva. "Tieto investície musia byť dlhodobé a ich účinok zaznamenávame v časových horizontoch, masívne prekračujúcich štvorročný volebný cyklus. Múdre riadenie štátu si to musí uvedomiť," povedal. Zároveň apeloval na každé vedenie tejto krajiny, aby malo na zreteli, že dlhodobá investícia do vzdelania, vedy a kultúry je nevyhnutým predpokladom nielen pre také žiadané a často skloňované inovácie, ale pre kultivovanie spoločnosti ako takej.
