Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rektor Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Marek Števček poukázal na to, že aj univerzity prišli počas koronakrízy o značnú časť finančných prostriedkov.
Autor TASR
Bratislava 27. júna (TASR) – Predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Pavol Šajgalík verí, že rozpočty univerzít a akadémie nebudú "katastrofálne krátené". Rektor Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Marek Števček poukázal na to, že aj univerzity prišli počas koronakrízy o značnú časť finančných prostriedkov, keďže sú okrem iného aj podnikateľskými subjektmi.
Šajgalík uviedol, že univerzity aj SAV chápu, že krajina je v ekonomických ťažkostiach, ale do istej miery očakávajú prejavenú vďaku alebo rešpekt akademickej obci. Poukázal na to, že keď bolo zle, tak pracovníci nielen akadémie, ale aj univerzít štátu pomohli. "Samozrejme, všetci si musíme utiahnuť opasky a istou formou satisfakcie by bolo, keby naše rozpočty neboli takým katastrofálnym spôsobom krátené, ako sa očakáva, že to bude celospoločensky," povedal predseda SAV. Zároveň verí, že to nájde odozvu v politickej reprezentácii.
"To, aký bude obrovský dosah na podnikateľskú sféru, sa v určitom percente bude týkať aj univerzít. My prenajímame priestory a máme z toho príjmy," poznamenal Števček s tým, že počas koronakrízy prišli aj v tomto smere o dosť značnú finančnú čiastku. Ako poukázal, na najväčšej slovenskej univerzite naplánovali šetriaci režim. "Napríklad sme museli stopnúť verejné obstarávanie na nový akademický informačný systém," priblížil. Ako dodal, keďže sa nevie, čo bude budúci rok a ani to, čo bude ešte v tomto roku, tak sa muselo z takýchto "rozvojových projektov" upustiť.
Števček uviedol, že správnym celospoločenským krokom bolo, že sa na začiatku koronakrízy z internátov vysťahovali študenti. Na druhej strane univerzite "vypadli" univerzite obrovské príjmy z nájomného, ktoré platili študenti za bývanie na internátoch. "Prakticky sa vyčerpali rezervy, ktoré boli určené na menšie rekonštrukcie, ako sú napríklad výmeny okien," povedal Števček. To, že koronakríza prinesie obrovský ekonomický dosah na krajiny, pocítia aj univerzity a SAV.
Koronakríza sa výrazne podpíše aj pod projektmi, ktoré mali viaceré univerzity naplánované do budúcnosti. Rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Miroslav Fikar poznamenal, že sa to bude týkať najmä projektov dlhodobého strategického výskumu, v ktorých ide o spoluprácu univerzít a priemyselných partnerov a viaceré z nich sú ohrozené.
Fikar poukázal aj na to, že vláda presúva financie z eurofondov určených na vedu a výskum na iné účely. „Ako lídri vo výskume aktuálne pociťujeme zastavenie tokov eurofondov určených na vedu a výskum v období 2016 – 2020 ako veľmi vážny problém. Najmä aktuálna realokácia 170 miliónov eur na iné účely, pri ktorej došlo k porušeniu princípu partnerstva, vedie k tomu, že práve výskumným univerzitám zostane na konci programového obdobia v rukách pomyselný 'čierny Peter'," povedal Fikar. Minulý týždeň sa predstavitelia vedeckých inštitúcií stretli s ministrom školstva Branislavom Gröhlingom (SaS) práve vo veci riešenia chýbajúcich peňazí na vedu. S ním by sa mali stretnúť v pondelok 29. júna.
Šajgalík uviedol, že univerzity aj SAV chápu, že krajina je v ekonomických ťažkostiach, ale do istej miery očakávajú prejavenú vďaku alebo rešpekt akademickej obci. Poukázal na to, že keď bolo zle, tak pracovníci nielen akadémie, ale aj univerzít štátu pomohli. "Samozrejme, všetci si musíme utiahnuť opasky a istou formou satisfakcie by bolo, keby naše rozpočty neboli takým katastrofálnym spôsobom krátené, ako sa očakáva, že to bude celospoločensky," povedal predseda SAV. Zároveň verí, že to nájde odozvu v politickej reprezentácii.
"To, aký bude obrovský dosah na podnikateľskú sféru, sa v určitom percente bude týkať aj univerzít. My prenajímame priestory a máme z toho príjmy," poznamenal Števček s tým, že počas koronakrízy prišli aj v tomto smere o dosť značnú finančnú čiastku. Ako poukázal, na najväčšej slovenskej univerzite naplánovali šetriaci režim. "Napríklad sme museli stopnúť verejné obstarávanie na nový akademický informačný systém," priblížil. Ako dodal, keďže sa nevie, čo bude budúci rok a ani to, čo bude ešte v tomto roku, tak sa muselo z takýchto "rozvojových projektov" upustiť.
Števček uviedol, že správnym celospoločenským krokom bolo, že sa na začiatku koronakrízy z internátov vysťahovali študenti. Na druhej strane univerzite "vypadli" univerzite obrovské príjmy z nájomného, ktoré platili študenti za bývanie na internátoch. "Prakticky sa vyčerpali rezervy, ktoré boli určené na menšie rekonštrukcie, ako sú napríklad výmeny okien," povedal Števček. To, že koronakríza prinesie obrovský ekonomický dosah na krajiny, pocítia aj univerzity a SAV.
Koronakríza sa výrazne podpíše aj pod projektmi, ktoré mali viaceré univerzity naplánované do budúcnosti. Rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Miroslav Fikar poznamenal, že sa to bude týkať najmä projektov dlhodobého strategického výskumu, v ktorých ide o spoluprácu univerzít a priemyselných partnerov a viaceré z nich sú ohrozené.
Fikar poukázal aj na to, že vláda presúva financie z eurofondov určených na vedu a výskum na iné účely. „Ako lídri vo výskume aktuálne pociťujeme zastavenie tokov eurofondov určených na vedu a výskum v období 2016 – 2020 ako veľmi vážny problém. Najmä aktuálna realokácia 170 miliónov eur na iné účely, pri ktorej došlo k porušeniu princípu partnerstva, vedie k tomu, že práve výskumným univerzitám zostane na konci programového obdobia v rukách pomyselný 'čierny Peter'," povedal Fikar. Minulý týždeň sa predstavitelia vedeckých inštitúcií stretli s ministrom školstva Branislavom Gröhlingom (SaS) práve vo veci riešenia chýbajúcich peňazí na vedu. S ním by sa mali stretnúť v pondelok 29. júna.
