Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Domnieva sa tak bývalý novinár, exšéf kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby (SIS) a publicista Peter Tóth.
Autor TASR
Bratislava 7. decembra (TASR) - Amnestie bývalého predsedu slovenskej vlády Vladimíra Mečiara musia byť bez akýchkoľvek pochybností zrušené. Domnieva sa bývalý novinár, exšéf kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby (SIS) a publicista Peter Tóth.
"Dnes ani len netušíme, kto sa môže dostať k moci napríklad o 20 rokov a ako sa bude správať k obyvateľom tejto krajiny. Potenciálny diktátor sa môže spoliehať na to, že jeho zločiny budú amnestované a v pokoji dožije beztrestne na slobode," povedal pre TASR Tóth, ktorý niekoľko rokov písal o kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho do Rakúska a o následnej vražde Róberta Remiáša.
"V roku 1976 sa dostala v Argentíne k moci junta prezidenta Jorgeho Videlu. V roku 1985 boli exprezident, admirál Eduarad Massera a ďalší predstavitelia vojenského režimu odsúdení na doživotie za vraždy a ďalšie zločiny. V roku 1990 dostali od prezidenta Carlosa Menema amnestiu, ale argentínsky federálny súd v roku 2007 amnestie zamietol. Zrušenie amnestií je pre Argentínačanov poistkou pred chúťkami novej junty. Z rovnakého dôvodu by mali byť zrušené aj Mečiarove amnestie," vyslovil svoj názor bývalý novinár.
"Na druhej strane považujem za prejav politického primitivizmu spôsob, akým neúspešní politici vyťahujú amnestie len preto, aby si získali pozornosť médií. O Mečiarových amnestiách je potrebné rokovať, získavať si na svoju stranu jedného poslanca po druhom a vo chvíli, keď sa nájde potrebných 90 hlasov, predložiť návrh ústavného zákona do pléna. Podozrievam Jána Budaja a jeho spojencov, že im nejde o zrušenie amnestií, ale o vyvolávanie politických vášní a mediálnu prezentáciu," povedal.
Národná rada SR odsudzuje akt zavlečenia občana SR do cudziny dňa 31. augusta 1995, ktorý bol nielen hrubým zásahom do ľudských práv a základných slobôd, ale aj činom poškodzujúcim dobré meno SR. Parlament tiež odsudzuje amnestie vtedajšieho predsedu vlády Vladimíra Mečiara, ktoré zabránili poznaniu a potrestaniu páchateľov týchto činov. Vyplýva to z textu Deklarácie NR SR, ktorú v utorok 6. decembra 88 hlasmi definitívne schválili poslanci. Do druhého čítania sa zároveň 78 hlasmi dostal opozičný ústavný návrh na ich zrušenie.
"Dnes ani len netušíme, kto sa môže dostať k moci napríklad o 20 rokov a ako sa bude správať k obyvateľom tejto krajiny. Potenciálny diktátor sa môže spoliehať na to, že jeho zločiny budú amnestované a v pokoji dožije beztrestne na slobode," povedal pre TASR Tóth, ktorý niekoľko rokov písal o kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho do Rakúska a o následnej vražde Róberta Remiáša.
"V roku 1976 sa dostala v Argentíne k moci junta prezidenta Jorgeho Videlu. V roku 1985 boli exprezident, admirál Eduarad Massera a ďalší predstavitelia vojenského režimu odsúdení na doživotie za vraždy a ďalšie zločiny. V roku 1990 dostali od prezidenta Carlosa Menema amnestiu, ale argentínsky federálny súd v roku 2007 amnestie zamietol. Zrušenie amnestií je pre Argentínačanov poistkou pred chúťkami novej junty. Z rovnakého dôvodu by mali byť zrušené aj Mečiarove amnestie," vyslovil svoj názor bývalý novinár.
"Na druhej strane považujem za prejav politického primitivizmu spôsob, akým neúspešní politici vyťahujú amnestie len preto, aby si získali pozornosť médií. O Mečiarových amnestiách je potrebné rokovať, získavať si na svoju stranu jedného poslanca po druhom a vo chvíli, keď sa nájde potrebných 90 hlasov, predložiť návrh ústavného zákona do pléna. Podozrievam Jána Budaja a jeho spojencov, že im nejde o zrušenie amnestií, ale o vyvolávanie politických vášní a mediálnu prezentáciu," povedal.
Národná rada SR odsudzuje akt zavlečenia občana SR do cudziny dňa 31. augusta 1995, ktorý bol nielen hrubým zásahom do ľudských práv a základných slobôd, ale aj činom poškodzujúcim dobré meno SR. Parlament tiež odsudzuje amnestie vtedajšieho predsedu vlády Vladimíra Mečiara, ktoré zabránili poznaniu a potrestaniu páchateľov týchto činov. Vyplýva to z textu Deklarácie NR SR, ktorú v utorok 6. decembra 88 hlasmi definitívne schválili poslanci. Do druhého čítania sa zároveň 78 hlasmi dostal opozičný ústavný návrh na ich zrušenie.
