Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Weiss ako priamy politický aktér vývoja v 90. rokoch vyvracia viaceré mýty, ktoré sa spájajú so zánikom ČSFR.
Autor TASR
Bratislava 26. januára (TASR) - Máme republiku! je názov knihy, ktorú vo štvrtok v Bratislave uviedol do života bývalý politik a diplomat Peter Weiss. "Je málo informácií o tom, ako vlastne tá naša Slovenská republika vznikla, je veľa mýtov o procese delenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a málo sa vie aj o tom, prečo sme SR postavili na tradícii Slovenského národného povstania," zdôvodnil pre TASR knižné vydanie esejí Weiss.
Publikácia má podľa neho podnietiť diskusiu o zmysle slovenskej štátnosti a potrebe slovenského vlastenectva, poslúžiť môže aj ako pomôcka pre učiteľov dejepisu. "Dal som tam nielen veci, ktoré som naštudoval, pretože o delení federácie som písal vedeckú štúdiu, ale aj moje osobné skúsenosti ako aktéra vtedajšieho politického diania," poznamenal Weiss k publikácii, ktorú tvorí 14 upravených a aktualizovaných esejí v minulosti publikovaných v denníku Pravda.
Texty sú rozdelené do troch častí. V prvej sa autor venuje politickým peripetiám vzniku a vývoja SR od naplnenia štátoprávneho odkazu SNP v roku 1968 po osamostatnenie 1. januára 1993. Weiss ako priamy politický aktér vývoja v 90. rokoch vyvracia viaceré mýty, ktoré sa spájajú so zánikom ČSFR. Čitateľovi poskytuje pohľad na obdobie zlomovej vlády širokej koalície v roku 1998, ktorá vytvorila podmienky na prekonanie medzinárodnej izolácie SR a jej integráciu do EÚ.
V druhej časti knihy sa zaoberá tradíciami slovenskej štátnosti. Venuje sa odkazu Alexandra Dubčeka, ponúka tiež osobnou skúsenosťou podložený príbeh parlamentného zápasu o schválenie 29. augusta za štátny sviatok a úvahy o potrebe rozvíjať dedičstvo SNP. "Schválením 29. augusta za štátny sviatok sme dali celému svetu najavo, že moderná demokratická Slovenská republika nebude v ničom nadväzovať na vojnový totalitný Slovenský štát, ktorého ľudácky režim nechal vyviesť 65.000 slovenských Židov do koncentračných táborov," podčiarkol Weiss. Venuje sa aj odkazu Alexandra Dubčeka, k významným tradíciám radí československú jar 1968, ktorej výdobytkom bol aj ústavný zákon o československej federácii.
Tretia kapitola pozostáva z esejí, ktorými autor ukazuje zložitosti utvárania vzťahov samostatnej SR s Maďarskom. Weiss opäť vychádza z dokumentov, ale aj z osobnej skúsenosti politika a veľvyslanca. "Hovoria o tom, ako sa vyvíjalo maďarské revizionistické myslenie a akým spôsobom vznikol maďarský soft iredentizmus, ktorý sa presadzoval zo strany Maďarska, ale presadzovali ho aj niektorí reprezentanti maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku," uzavrel autor.
Knižnú novinku uviedol do života na besede troch ľudí, ktorí hoci boli v čase vzniku samostatnej SR v rôznych politických stranách a doteraz majú rôzne politické názory, "boli pri tom". O tom, ako vznikala samostatná SR s Petrom Weissom diskutovali Milan Kňažko, v tom čase minister medzinárodných vzťahov, neskôr minister zahraničných vecí, a Pavol Demeš, ktorý zakladal ministerstvo medzinárodných vzťahov ako jeden z pilierov budúcej samostatnej slovenskej štátnosti.
Publikácia má podľa neho podnietiť diskusiu o zmysle slovenskej štátnosti a potrebe slovenského vlastenectva, poslúžiť môže aj ako pomôcka pre učiteľov dejepisu. "Dal som tam nielen veci, ktoré som naštudoval, pretože o delení federácie som písal vedeckú štúdiu, ale aj moje osobné skúsenosti ako aktéra vtedajšieho politického diania," poznamenal Weiss k publikácii, ktorú tvorí 14 upravených a aktualizovaných esejí v minulosti publikovaných v denníku Pravda.
Texty sú rozdelené do troch častí. V prvej sa autor venuje politickým peripetiám vzniku a vývoja SR od naplnenia štátoprávneho odkazu SNP v roku 1968 po osamostatnenie 1. januára 1993. Weiss ako priamy politický aktér vývoja v 90. rokoch vyvracia viaceré mýty, ktoré sa spájajú so zánikom ČSFR. Čitateľovi poskytuje pohľad na obdobie zlomovej vlády širokej koalície v roku 1998, ktorá vytvorila podmienky na prekonanie medzinárodnej izolácie SR a jej integráciu do EÚ.
V druhej časti knihy sa zaoberá tradíciami slovenskej štátnosti. Venuje sa odkazu Alexandra Dubčeka, ponúka tiež osobnou skúsenosťou podložený príbeh parlamentného zápasu o schválenie 29. augusta za štátny sviatok a úvahy o potrebe rozvíjať dedičstvo SNP. "Schválením 29. augusta za štátny sviatok sme dali celému svetu najavo, že moderná demokratická Slovenská republika nebude v ničom nadväzovať na vojnový totalitný Slovenský štát, ktorého ľudácky režim nechal vyviesť 65.000 slovenských Židov do koncentračných táborov," podčiarkol Weiss. Venuje sa aj odkazu Alexandra Dubčeka, k významným tradíciám radí československú jar 1968, ktorej výdobytkom bol aj ústavný zákon o československej federácii.
Tretia kapitola pozostáva z esejí, ktorými autor ukazuje zložitosti utvárania vzťahov samostatnej SR s Maďarskom. Weiss opäť vychádza z dokumentov, ale aj z osobnej skúsenosti politika a veľvyslanca. "Hovoria o tom, ako sa vyvíjalo maďarské revizionistické myslenie a akým spôsobom vznikol maďarský soft iredentizmus, ktorý sa presadzoval zo strany Maďarska, ale presadzovali ho aj niektorí reprezentanti maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku," uzavrel autor.
Knižnú novinku uviedol do života na besede troch ľudí, ktorí hoci boli v čase vzniku samostatnej SR v rôznych politických stranách a doteraz majú rôzne politické názory, "boli pri tom". O tom, ako vznikala samostatná SR s Petrom Weissom diskutovali Milan Kňažko, v tom čase minister medzinárodných vzťahov, neskôr minister zahraničných vecí, a Pavol Demeš, ktorý zakladal ministerstvo medzinárodných vzťahov ako jeden z pilierov budúcej samostatnej slovenskej štátnosti.
