Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nálezy týchto plazov boli dosiaľ známe z triasových usadenín Talianska, Švajčiarska, Nemecka a Číny.
Autor TASR
Bratislava 12. februára (TASR) – Paleontológ z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Andrej Čerňanský objavil kostru najstaršieho plaza na Slovensku. Výskyt štvornožcov vrátane plazov z čias druhohôr, teda z obdobia, keď na Zemi žili dinosaury, nebol pritom na našom území až donedávna známy.
Územie Slovenska bolo počas tejto éry v prevažnej väčšine zaplavené morom, preto bol predpoklad nálezu štvornožcov veľmi malý. Výnimkou boli iba odtlačky stôp dinosaura z vrchného triasu Vysokých Tatier, ktoré boli objavené v roku 1977 v Tichej doline.
Situácia sa zmenila vďaka nálezu Čerňanského, o ktorom informovala Univerzita Komenského v tlačovej správe. Hodnotí ho ako významný. Paleontológ dostal od Pavla Hericha zo Správy jaskýň informáciu, že v jednej z neprístupných jaskýň v Demänovskej doline sa v strope nachádza malá kostra. Na pomoc si prizval Juraja Šurku zo Slovenskej akadémie vied a Mária Olšavského z Geologického ústavu Dionýza Štúra, ktorí sú skúsenými geológmi – jaskyniarmi.
"Keď sme sa po hodine plazenia a lezenia v jaskyni Štefanová dostali do siene zvanej Eldorádo, vo svetle bateriek sme našli čiernu kostru pochovanú v jej vápencovom hrobe," predstavil nový objav Čerňanský. Získanie nálezu zo steny jaskyne nebolo jednoduché.
"Prácne sa nám ju podarilo zachrániť. Vápenec je tvrdý ako betón a po 245 miliónoch rokoch ju rozhodne nechcel vydať ľahko," opísal. Hornina, ktorá živočícha pochovala, sa ukladala na dne plytkého, extrémne slaného mora, tzv. karbonátovej rampy v období stredného triasu, ktoré predstavuje začiatok druhohôr. Po slovenských veľhorách vtedy nebolo ani chýru a všetky kontinenty boli spojené do jedného superkontinentu zvaného Pangea.
Výskumníci kostru plaza z Demänovskej doliny laboratórne analyzovali pomocou počítačovej tomografie. Ukázalo sa, že deväť stavcov a rebrá sú v anatomicky správnej pozícii. Tomografia ukázala napríklad aj kosti zadnej končatiny a panvy.
"Zistili sme, že ide o pachypleurosaura, čo bola skupina menších plazov žijúcich pri pobreží. Boli to plavci, i keď sa nevedeli potápať do väčších hĺbok, o čom svedčí i morfológia ich stredného ucha. Živili sa článkonožcami, mäkkýšmi a dospelé jedince vedeli uloviť i ryby," vysvetlil výskumník s tým, že nejde o dinosaury.
Nálezy týchto plazov boli dosiaľ známe z triasových usadenín Talianska, Švajčiarska, Nemecka a Číny. Doteraz však neboli objavené na území Západných Karpát. Usporiadanie kostí v správnej pozícii však vylučuje možnosť transportu na veľkú vzdialenosť. Podľa Čerňanského to znamená, že živočích naozaj žil v oblasti, v ktorej sa aj našiel.
Vo všetkých ostatných lokalitách vo svete boli tieto plazy viazané na pobrežie. Končatiny pachypleurosaurov boli schopné i pohybu po suchej zemi. Niečo také sa na území dnešného Slovenska nepredpokladalo. "Objav pachypleurosaura tak indikuje ešte jednu novú skutočnosť – prítomnosť nejakých, nad hladinu mora vyvýšených oblastí, napríklad v podobe malých ostrovov," uzavrel Čerňanský.
"Nový nález mení naše poznanie, nielen čo sa týka výskytu menších plazov pred 245 miliónmi rokov, ale aj ich spôsobu života a takpovediac aj doteraz známu mapu časti superkontinentu Pangea na našom území," zdôraznil rektor Univerzity Komenského v Bratislave Karol Mičieta.
Územie Slovenska bolo počas tejto éry v prevažnej väčšine zaplavené morom, preto bol predpoklad nálezu štvornožcov veľmi malý. Výnimkou boli iba odtlačky stôp dinosaura z vrchného triasu Vysokých Tatier, ktoré boli objavené v roku 1977 v Tichej doline.
Situácia sa zmenila vďaka nálezu Čerňanského, o ktorom informovala Univerzita Komenského v tlačovej správe. Hodnotí ho ako významný. Paleontológ dostal od Pavla Hericha zo Správy jaskýň informáciu, že v jednej z neprístupných jaskýň v Demänovskej doline sa v strope nachádza malá kostra. Na pomoc si prizval Juraja Šurku zo Slovenskej akadémie vied a Mária Olšavského z Geologického ústavu Dionýza Štúra, ktorí sú skúsenými geológmi – jaskyniarmi.
"Keď sme sa po hodine plazenia a lezenia v jaskyni Štefanová dostali do siene zvanej Eldorádo, vo svetle bateriek sme našli čiernu kostru pochovanú v jej vápencovom hrobe," predstavil nový objav Čerňanský. Získanie nálezu zo steny jaskyne nebolo jednoduché.
"Prácne sa nám ju podarilo zachrániť. Vápenec je tvrdý ako betón a po 245 miliónoch rokoch ju rozhodne nechcel vydať ľahko," opísal. Hornina, ktorá živočícha pochovala, sa ukladala na dne plytkého, extrémne slaného mora, tzv. karbonátovej rampy v období stredného triasu, ktoré predstavuje začiatok druhohôr. Po slovenských veľhorách vtedy nebolo ani chýru a všetky kontinenty boli spojené do jedného superkontinentu zvaného Pangea.
Výskumníci kostru plaza z Demänovskej doliny laboratórne analyzovali pomocou počítačovej tomografie. Ukázalo sa, že deväť stavcov a rebrá sú v anatomicky správnej pozícii. Tomografia ukázala napríklad aj kosti zadnej končatiny a panvy.
"Zistili sme, že ide o pachypleurosaura, čo bola skupina menších plazov žijúcich pri pobreží. Boli to plavci, i keď sa nevedeli potápať do väčších hĺbok, o čom svedčí i morfológia ich stredného ucha. Živili sa článkonožcami, mäkkýšmi a dospelé jedince vedeli uloviť i ryby," vysvetlil výskumník s tým, že nejde o dinosaury.
Nálezy týchto plazov boli dosiaľ známe z triasových usadenín Talianska, Švajčiarska, Nemecka a Číny. Doteraz však neboli objavené na území Západných Karpát. Usporiadanie kostí v správnej pozícii však vylučuje možnosť transportu na veľkú vzdialenosť. Podľa Čerňanského to znamená, že živočích naozaj žil v oblasti, v ktorej sa aj našiel.
Vo všetkých ostatných lokalitách vo svete boli tieto plazy viazané na pobrežie. Končatiny pachypleurosaurov boli schopné i pohybu po suchej zemi. Niečo také sa na území dnešného Slovenska nepredpokladalo. "Objav pachypleurosaura tak indikuje ešte jednu novú skutočnosť – prítomnosť nejakých, nad hladinu mora vyvýšených oblastí, napríklad v podobe malých ostrovov," uzavrel Čerňanský.
"Nový nález mení naše poznanie, nielen čo sa týka výskytu menších plazov pred 245 miliónmi rokov, ale aj ich spôsobu života a takpovediac aj doteraz známu mapu časti superkontinentu Pangea na našom území," zdôraznil rektor Univerzity Komenského v Bratislave Karol Mičieta.
