Na archívnej snímke zo 7. júna 2021 Pamätník Memoranda národa slovenského v Martine.Foto: TASR - Erika Ďurčová
Medzi účastníkmi boli aj župani Turčianskej a Liptovskej stolice. Jeho poslaním bolo prijať národný program, na základe ktorého by sa presadzovali slovenské národné požiadavky.
Bratislava 7. júna (TASR) - K základným dokumentom národno-emancipačného procesu formovania moderného slovenského národa patrí aj Memorandum národa slovenského, od prijatia ktorého uplynie v utorok 7. júna 161 rokov.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky prostredníctvom zákona z 20. októbra 1993 rozhodli, že 7. jún bude pamätným dňom Slovenskej republiky pod názvom Výročie Memoranda národa slovenského. Na archívnej snímke 3. júna 2011 výstava s názvom Memorandum národa slovenského v dejinnom kultúrnopolitickom kontexte je názov výstavy v priestoroch Slovenského národného múzea, v historickej prvej budove Matice slovenskej (MS) v Martine. Na snímke pohľad o výstavnej miestnosti. Vpravo pôvodný stolík, spoza ktorého sa činovníci prihovárali memorandovému zhromaždeniu.Foto: TASR - Pavol Remiaš
V Turčianskom Svätom Martine sa 6. a 7. júna 1861 konalo Slovenské národné zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnilo okolo 6000 zástupcov slovenského národného života. Medzi účastníkmi boli aj župani Turčianskej a Liptovskej stolice. Jeho poslaním bolo prijať národný program, na základe ktorého by sa presadzovali slovenské národné požiadavky, predovšetkým v súvislosti s pripravovanou novou ústavou Uhorska.
Prebiehalo na voľnom priestranstve pod lipami pred evanjelickým kostolom. V diskusii vedenej Jánom Franciscim sa posudzoval návrh programového dokumentu, ktorého hlavným zostavovateľom bol Štefan Marko Daxner. Osobitná pozornosť sa venovala Daxnerovmu návrhu na vytvorenie samosprávneho Hornouhorského slovenského Okolia (dištriktu). Búrlivo sa rokovalo aj o tom, komu má byť memorandum adresované, či iba uhorskému snemu alebo aj panovníkovi. Účastníci rokovania 7. júna 1861 prijali konečné znenie Memoranda národa slovenského. Na archívnej snímke 3. júna 2011 výstava s názvom Memorandum národa slovenského v dejinnom kultúrnopolitickom kontexte je názov výstavy v priestoroch Slovenského národného múzea, v historickej prvej budove Matice slovenskej (MS) v Martine. Na snímke busty činovníkov Memoranda, zľava Štefan Mark Daxner, Viliam Paulíny-Tóth a Ján Francisci.Foto: TASR - Pavol Remiaš
Memorandum kládlo dôraz na potrebu zabezpečiť svojbytnosť slovenského národa a jeho rovnoprávnosť v rámci Uhorska. Deklarovalo nároky na slovakizáciu správy, súdnictva a školstva na území samosprávneho Hornouhorského slovenského Okolia. Požadoval sa adekvátny pomer v používaní slovenčiny a maďarčiny v úradnom styku a vo vyučovaní. Medzi požiadavky patrilo zriadenie slovenskej právnickej akadémie či povolenie zakladať slovenské kultúrne spolky. Ustanovil sa 23-členný Slovenský národný výbor, ktorý mal presadzovať požiadavky z memoranda. Pri príležitosti 159. výročia Memoranda národa slovenského predstavili v Martine poštovú známku, mincu a knihu so zameraním na túto dejinnú udalosť, archívne foto zo 6. júna 2011.Foto: TASR - Pavol Ďurčo
Memorandum odovzdali podpredsedovi snemu Kolomanovi Tisovi aj panovníkovi. Uhorský snem však o memorande nerokoval. Panovník 22. augusta 1861 totiž snem pre protiviedenské nálady rozpustil.
Požiadavky sa nepodarilo naplniť, ale neskôr sa o memorandum opierali zakladatelia Matice slovenskej v roku 1863 i zakladatelia Slovenskej národnej strany v roku 1871. Požiadavky tiež ostali základným programovým cieľom slovenských národovcov aj v ďalšom období do vypuknutia prvej svetovej vojny.
