Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Slovensku si Pamätný deň rómskeho holokaustu pripomíname 2. augusta od roku 2005 z iniciatívy občianskeho združenia In Minorita.
Autor TASR
Brusel/Bratislava 2. augusta (TASR) - Európska verejnosť si pripomína Pamätný deň rómskeho holokaustu 2. augusta. V tento deň, presnejšie v noci z 2. na 3. augusta 1944, zavraždili nacisti v plynových komorách pri likvidácii koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau takmer tritisíc rómskych mužov a žien vrátane detí a starých ľudí. Bránami tohto koncentračného tábora prešlo približne 22.000 európskych Rómov, pričom zhruba 19.000 z nich sa už nikdy nevrátilo.
Za Pamätný deň rómskeho holokaustu vyhlásil Európsky parlament 2. august v roku 2015, čím si obyvatelia starého kontinentu pripomínajú viac než pol milióna európskych Rómov zavraždených nacistami. V tom čase to znamenalo najmenej štvrtinu celkovej rómskej populácie v Európe.
Na Slovensku si Pamätný deň rómskeho holokaustu pripomíname 2. augusta od roku 2005 z iniciatívy občianskeho združenia In Minorita. Projekt nesie názov Ma bisteren!, čo v rómčine znamená Nezabudnime!
Dôvodom prenasledovania a perzekúcií Rómov boli rasové teórie o nadradenosti Árijcov, ktoré sa v prípade Rómov opierali aj o spájanie etnicity s vrodenou asociálnosťou. V nacistickej 'Tretej ríši' a v jej satelitoch boli Rómovia, rovnako ako Židia, predurčení na likvidáciu. Vznikli stovky pracovných táborov a útvarov, kde boli v neľudských podmienkach využívaní na prácu a neskôr posielaní do koncentračných táborov.
Norimberské zákony, ktoré prijal Ríšsky snem 15. septembra 1935, vyhlásil Rómov a Židov za "nepriateľov rasovo čistého štátu". Odopreli im nemecké občianske práva a vystavili ich "Sonderbehandlung", čiže zvláštnemu zaobchádzaniu, čo v praxi znamenalo začiatok deportácií do táborov smrti.
Perzekúcie voči Rómom sa na území vojnového Slovenského štátu diali viacerými spôsobmi. V prvom období to boli snahy o likvidáciu kočovného spôsobu života. Druhé obdobie, už pod priamou okupáciou Slovenska nacistickým Nemeckom, malo omnoho brutálnejší charakter a je poznačené predovšetkým vytvorením zaisťovacieho tábora pre Rómov v Dubnici nad Váhom. Tam po prepuknutí epidémie škvrnitého týfusu zavraždili Nemci 23. februára 1945 všetkých chorých Rómov. Celkový počet rómskych obetí holokaustu na Slovensku sa odhaduje na približne tisíc.
V rómskom jazyku sa na označenie slova holokaust používa výraz "porajmos", čo v preklade znamená "ničenie". Ešte nie tak dávno bola téma genocídy Rómov počas druhej svetovej vojny takmer neznáma - v povojnovom období sa totiž dlhé desiatky rokov bagatelizovala. Na Slovensku sa začalo o rómskom holokauste hovoriť až po roku 1989 a hoci od porážky fašizmu uplynulo takmer už 80 rokov, stále nevymizli verbálne a fyzické prejavy etnickej neznášanlivosti.
Zdroj:
https://slovakia.representation.ec.europa.eu/news/pripominame-si-pamiatku-romskych-obeti-holokaustu-2023-08-01_sk
https://www.upn.gov.sk/sk/pamaetny-den-romskeho-holokaustu
http://www.romaholocaust.sk/sk/pripominanie/159-obcianske-zdruzenie-inminorita
Za Pamätný deň rómskeho holokaustu vyhlásil Európsky parlament 2. august v roku 2015, čím si obyvatelia starého kontinentu pripomínajú viac než pol milióna európskych Rómov zavraždených nacistami. V tom čase to znamenalo najmenej štvrtinu celkovej rómskej populácie v Európe.
Na Slovensku si Pamätný deň rómskeho holokaustu pripomíname 2. augusta od roku 2005 z iniciatívy občianskeho združenia In Minorita. Projekt nesie názov Ma bisteren!, čo v rómčine znamená Nezabudnime!
Dôvodom prenasledovania a perzekúcií Rómov boli rasové teórie o nadradenosti Árijcov, ktoré sa v prípade Rómov opierali aj o spájanie etnicity s vrodenou asociálnosťou. V nacistickej 'Tretej ríši' a v jej satelitoch boli Rómovia, rovnako ako Židia, predurčení na likvidáciu. Vznikli stovky pracovných táborov a útvarov, kde boli v neľudských podmienkach využívaní na prácu a neskôr posielaní do koncentračných táborov.
Norimberské zákony, ktoré prijal Ríšsky snem 15. septembra 1935, vyhlásil Rómov a Židov za "nepriateľov rasovo čistého štátu". Odopreli im nemecké občianske práva a vystavili ich "Sonderbehandlung", čiže zvláštnemu zaobchádzaniu, čo v praxi znamenalo začiatok deportácií do táborov smrti.
Perzekúcie voči Rómom sa na území vojnového Slovenského štátu diali viacerými spôsobmi. V prvom období to boli snahy o likvidáciu kočovného spôsobu života. Druhé obdobie, už pod priamou okupáciou Slovenska nacistickým Nemeckom, malo omnoho brutálnejší charakter a je poznačené predovšetkým vytvorením zaisťovacieho tábora pre Rómov v Dubnici nad Váhom. Tam po prepuknutí epidémie škvrnitého týfusu zavraždili Nemci 23. februára 1945 všetkých chorých Rómov. Celkový počet rómskych obetí holokaustu na Slovensku sa odhaduje na približne tisíc.
V rómskom jazyku sa na označenie slova holokaust používa výraz "porajmos", čo v preklade znamená "ničenie". Ešte nie tak dávno bola téma genocídy Rómov počas druhej svetovej vojny takmer neznáma - v povojnovom období sa totiž dlhé desiatky rokov bagatelizovala. Na Slovensku sa začalo o rómskom holokauste hovoriť až po roku 1989 a hoci od porážky fašizmu uplynulo takmer už 80 rokov, stále nevymizli verbálne a fyzické prejavy etnickej neznášanlivosti.
Zdroj:
https://slovakia.representation.ec.europa.eu/news/pripominame-si-pamiatku-romskych-obeti-holokaustu-2023-08-01_sk
https://www.upn.gov.sk/sk/pamaetny-den-romskeho-holokaustu
http://www.romaholocaust.sk/sk/pripominanie/159-obcianske-zdruzenie-inminorita
