Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najviac rezonovalo navrhované rozbitie súčasného jedného stavebného úradu a prenesenie jeho kompetencií na niekoľko štátnych inštitúcií.
Autor TASR
Trnava 26. januára (TASR) – Schválenie návrhu nového stavebného zákona spôsobí v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva jej roztrieštenosť, neprehľadnosť systému a zmätok najmä pre stavebníkov. Poukázali na to zástupcovia Pamiatkového úradu SR a všetkých krajských pamiatkových úradov (KPÚ), ktorí sa stretli 24. januára na pôde KPÚ Trnava. So svojimi výhradami sa rozhodli písomne obrátiť na poslancov Národnej rady SR. Informovala o tom riaditeľka trnavského KPÚ Gabriela Kvetanová.
Pamiatkari prerokovali a zhodnotili návrh nového stavebného zákona, časti, ktoré sa v ňom bezprostredne týkajú ochrany kultúrneho dedičstva. Kritizovali, že návrh vznikol bez akejkoľvek konzultácie s pamiatkarskou obcou. Najviac rezonovalo navrhované rozbitie súčasného jedného stavebného úradu a prenesenie jeho kompetencií na niekoľko štátnych inštitúcií. Špeciálnymi stavebnými úradmi sa majú takto stať aj krajské pamiatkové úrady, pričom v niektorých oblastiach kultúrneho dedičstva budú v pozícii stavebného úradu s kompetenciou povoľovania stavieb a v ďalších oblastiach bude ich vyjadrenie jedným z podkladov pre iný stavebný úrad. Podľa nich tak KPÚ okrem iného pribudne agenda, na ktorú nemajú odborných zamestnancov.
„Ochrana kultúrneho dedičstva je množstvo špecializovaných činností, ktoré sa pri obnove musia koordinovať tak, aby pamiatka obnovou nestratila na svojej hodnote. Koordináciu od zámeru, cez prípravnú fázu, projektovú fázu a realizáciu musí robiť odborník – pamiatkar. Takúto prácu stavebný úrad nevykonáva,“ upozornila Kvetanová.
Pamiatkari sa nestotožňujú ani s navrhovaným spôsobom a následným praktickým výkonom pamiatkovej ochrany, ktorý sa v tomto nastavení v reálnom živote minie plánovaným účinkom. Vyjadrili sklamanie nad postojom ministerstva kultúry. „Hájiť záujmy ochrany kultúrneho dedičstva by malo v prvom rade ministerstvo kultúry (MK), ktorému sme naše pripomienky predkladali, no neúspešne. Podľa MK bude novým stavebným zákonom ´ochrana pamiatkového fondu posilnená, nie oslabená´. Podľa môjho názoru budú prijatím nového zákona bez nami navrhovanej úpravy posilnené kompetencie úradu a zároveň oslabená ochrana kultúrneho dedičstva,“ zhrnula riaditeľka KPÚ.
Pamiatkari prerokovali a zhodnotili návrh nového stavebného zákona, časti, ktoré sa v ňom bezprostredne týkajú ochrany kultúrneho dedičstva. Kritizovali, že návrh vznikol bez akejkoľvek konzultácie s pamiatkarskou obcou. Najviac rezonovalo navrhované rozbitie súčasného jedného stavebného úradu a prenesenie jeho kompetencií na niekoľko štátnych inštitúcií. Špeciálnymi stavebnými úradmi sa majú takto stať aj krajské pamiatkové úrady, pričom v niektorých oblastiach kultúrneho dedičstva budú v pozícii stavebného úradu s kompetenciou povoľovania stavieb a v ďalších oblastiach bude ich vyjadrenie jedným z podkladov pre iný stavebný úrad. Podľa nich tak KPÚ okrem iného pribudne agenda, na ktorú nemajú odborných zamestnancov.
„Ochrana kultúrneho dedičstva je množstvo špecializovaných činností, ktoré sa pri obnove musia koordinovať tak, aby pamiatka obnovou nestratila na svojej hodnote. Koordináciu od zámeru, cez prípravnú fázu, projektovú fázu a realizáciu musí robiť odborník – pamiatkar. Takúto prácu stavebný úrad nevykonáva,“ upozornila Kvetanová.
Pamiatkari sa nestotožňujú ani s navrhovaným spôsobom a následným praktickým výkonom pamiatkovej ochrany, ktorý sa v tomto nastavení v reálnom živote minie plánovaným účinkom. Vyjadrili sklamanie nad postojom ministerstva kultúry. „Hájiť záujmy ochrany kultúrneho dedičstva by malo v prvom rade ministerstvo kultúry (MK), ktorému sme naše pripomienky predkladali, no neúspešne. Podľa MK bude novým stavebným zákonom ´ochrana pamiatkového fondu posilnená, nie oslabená´. Podľa môjho názoru budú prijatím nového zákona bez nami navrhovanej úpravy posilnené kompetencie úradu a zároveň oslabená ochrana kultúrneho dedičstva,“ zhrnula riaditeľka KPÚ.
