Bratislava 16. júna (TASR) – Počas pandémie ochorenia COVID-19 na Slovensku došlo k omeškaniu viacerých očkovaní. Dôvodom bolo to, že rodičia sa báli prichádzať s deťmi do ambulancií, aby sa nenakazili novým koronavírusom. Taktiež lekári na základe metodického usmernenia hlavnej odborníčky Ministerstva zdravotníctva SR pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast Eleny Prokopovej na päť dní zastavili očkovanie, aby dokázali upraviť režim v ambulanciách a triedenie pacientov. Odborníci však vyzývajú rodičov, aby očkovanie detí ďalej neodkladali a nedochádzalo tak k prepuknutiu vážnych a rýchlo sa šíriacich ochorení, pred ktorými očkovanie chráni.

„Na začiatku marca v čase prepuknutia ochorenia vo svete sme mali správy od talianskych, španielskych alebo francúzskych kolegov, že u nich spadla celá primárna sféra,“ hovorí Prokopová. „Ambulancie na pandémiu neboli pripravené, dochádzalo k miešaniu množstva pacientov a ambulantných lekárov stiahli do nemocníc, preto ani nemal kto očkovať,“ dodala. Vďaka týmto správam sa Slovensko mohlo na pandemickú situáciu pripraviť a zaviesť pre očkovanie prísne hygienické opatrenia.

Podľa epidemiologičky Zuzany Krištúfkovej pandémia nie je dôvodom na dlhšie prerušenie očkovania alebo odkladanie ďalších dávok očkovacích schém, v dôsledku ktorých môžu vznikať tzv. imunitné diery. Ide o nahromadenie detí, ktoré nemajú vytvorené protilátky voči istému ochoreniu. „Plynulo treba očkovať aj preto, lebo niektoré očkovania sa skladajú z viacerých dávok a dieťa je chránené až po poslednej z nich. Ak posúvame čas očkovania, zvyšujeme počet detí, ktoré sú vnímavé voči nákaze,“ hovorí Krištúfková.

„Klasická protilátková odpoveď sa väčšinou deje v priebehu dvoch až štyroch týždňov po podaní vakcíny,“ priblížil pediater a imunológ Miloš Jeseňák. Posúvanie a odkladanie očkovania preto podľa neho ohrozuje deti tým, že ešte nebudú mať dostatočnú ochranu po podaní vakcíny, vytvára istý neporiadok v očkovacích schémach a predpísaných intervaloch.

„U detí samotné ochorenie COVID-19 nepredstavuje také veľké riziko, veľmi nebezpečné sú však tzv. superinfekcie. Napríklad dieťa je oslabené infekciou COVID-19 a od niekoho z rodiny dostane pneumokoka, hemofila alebo meningokoka, proti ktorým sa štandardne očkuje. Vtedy deti, ale aj všetci, s ktorými prichádzajú do kontaktu, môžu mať ochorenie skomplikované,“ tvrdí Prokopová. Deti podľa nej treba rýchlo zaočkovať aj preto, lebo keď sa znovu otvoria škôlky, musia byť zdravé.

Pandémia nového koronavírusu podľa odborníkov ľudí naučila, že boj s infekčnými chorobami ešte nemajú vyhratý a nikto si nemôže byť istý tým, že nejaké ochorenie nedostane. „Naučila nás tiež pokore a istým prejavom pokory je aj to, že človek sa dá zaočkovať,“ myslí si Krištúfková. Podľa Prokopovej pandémia ľudí priviedla aj k zodpovednosti za vlastné zdravie a k poznaniu, že prevencia je často dôležitejšia ako liečba. „Naučila nás aj istému rešpektu, nielen voči infekciám, ale aj k ľuďom okolo,“ uzavrel Jeseňák.