Bratislava/Vatikán 10. augusta (TASR) – Pápež František zrejme zamýšľal navštíviť Slovensko už dávnejšie, a to z nejakého dôvodu, ktorý nechcel zverejniť. Konanie eucharistického kongresu v Budapešti v septembri mu tak poskytlo príležitosť. Pre TASR to uviedol bývalý veľvyslanec SR pri Svätej stolici Jozef Dravecký.
„Svedčí o tom jeho zmienka o dvoch hodinách cesty autom (z Budapešti) do Bratislavy. Trvanie a program jeho pobytu na Slovensku dokazujú, že František má dôvod na plnohodnotnú apoštolskú cestu na Slovensko, o ktorom aspoň zatiaľ nechce hovoriť," priblížil bývalý slovenský veľvyslanec vo Vatikáne (2007 – 2013).
Dôvodov návštevy je podľa neho zrejme viac, jedným z nich môže byť neuskutočnenie návštevy Benedikta XVI. „Možno vidí problémy v slovenskej cirkvi, ktoré celkom nepoznáme, a možno sme len typickou krajinou ohrozenou modernými pokušeniami, ktorú chce pápež povzbudiť k oživeniu kresťanskej viery a morálky, a jeho posolstvo bude adresované aj ďalším krajinám," zamyslel sa.
Program pápežskej návštevy povinne obsahuje stretnutia s hlavou štátu, biskupmi a aspoň jednu omšu pre verejnosť. „Okrem toho podľa situácie bývajú stretnutia s rehoľníkmi a chudobnými, ekumenické a medzináboženské stretnutia či návštevy pútnických miest," dodal.
Istý čas bolo zvykom, že plán pápežských ciest na kalendárny rok sa oznamoval už koncom predchádzajúceho roku. Počas pontifikátu Benedikta XVI. sa vzhľadom na jeho zdravotný stav od tejto praxe upustilo.
Na archívnej snímke z 8. decembra 2015 emeritný pápež Benedikt XVI.Foto: TASR/AP
„Z organizačných dôvodov sa však predpokladalo, že každá pápežova cesta bude ohlásená aspoň pol roka dopredu," pokračoval Dravecký. Pripomenul, že septembrová návšteva Františka na Slovensku bola oficiálne oznámená iba niečo viac ako dva mesiace vopred, i keď pápež ju naznačil už počas letu z Iraku v marci.
Pri návšteve pápeža sa „vyžaduje" pozvanie od hlavy štátu aj biskupov krajiny. Okrem toho pápež zvažuje významné výročia či vopred plánované udalosti a naliehavosť situácie v danej krajine, ozrejmil Dravecký, ktorý sa počas svojho pôsobenia vo Vatikáne usiloval o návštevu pápeža Benedikta XVI. Vtedajšia hlava katolíckej cirkvi mala navštíviť Slovensko pri príležitosti 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda, ktoré malo pripadnúť na rok 2013. Vzhľadom na zhoršujúci sa zdravotný stav však mal prísť pontifex na Slovensko o rok skôr.
„Avšak došlo ku kolízii s postsynodálnou návštevou Libanonu, ktorú plánovali iné zložky rímskej kúrie. Pre ich nekoordinovanosť sa návšteva Slovenska odložila, ale ešte pred stanovením nového termínu Benedikt XVI. vo februári 2013 rezignoval," ozrejmil bývalý ambasádor.
Benedikt cestoval podstatne menej ako jeho predchodca, „veľký priateľ Slovenska" Ján Pavol II., avšak keby sa bola uskutočnila jeho cesta v roku 2012, bolo by to od poslednej pápežskej návštevy iba deväť rokov, poukázal exveľvyslanec.
Na archívnej snímke pápež Ján Pavol II.Foto: TASR/AP
Od návštevy pápeža Jána Pavla II. v roku 2003 sa podľa Draveckého spoločnosť na Slovensku zmenila. Nastúpili smartfóny a sociálne siete, takže aj cirkev hlása evanjelium v odlišnom prostredí. Situácia je tiež poznačená pandémiou, pričom Dravecký očakáva vo výsledkoch nedávneho sčítania ľudu aj pokles podielu katolíkov – najmä pre „praktický materializmus" súvisiaci s rastúcim blahobytom.
„A málokto si dnes pamätá, v čom bol neslobodný život pred rokom 1989, hoci v roku 2003 to bola ešte väčšina," uzavrel Dravecký.
