Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štátny tajomník pripomenul, že prostredníctvom SlovakAid sa za posledné tri roky SR podieľala na vytvorení viac ako 16.000 pracovných miest a vyše 43.000 ľuďom sprístupnila zdravotnú starostlivosť.
Autor TASR
Bratislava 24. apríla (TASR) – Predstavenie novej Strednodobej stratégie rozvojovej spolupráce SR na roky 2019 – 2023 bolo jedným z cieľov konferencie s názvom Quo vadis SlovakAid?, ktorá sa uskutočnila v stredu na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR v Bratislave.
"Rok 2019 je pre smerovanie slovenskej rozvojovej spolupráce veľmi dôležitý. Slovensko formálne spúšťa realizáciu novej strednodobej stratégie, hlási sa k celosvetovému úsiliu pri napĺňaní cieľov trvalého udržateľného rozvoja a zároveň sa zapojí do riešenia naliehavých globálnych výziev v podobe klimatických zmien či migračnej krízy," uviedol na úvod konferencie štátny tajomník MZVaEZ SR Lukáš Parízek.
Pripomenul, že prostredníctvom SlovakAid sa za posledné tri roky SR podieľala na vytvorení viac ako 16.000 pracovných miest, viac ako 43.000 ľuďom sprístupnila zdravotnú starostlivosť a vďaka nej má pitnú vodu viac ako 7000 ľudí.
Parízek zároveň upozornil, že rozdiel medzi výškou príspevkov, ktoré sú donorské krajiny schopné poskytnúť a skutočnou potrebou rozvojových krajín sa meria v miliardách. Kľúčovým riešením tohto problému je podľa neho aj efektívnejšie zapojenie súkromného sektora, o čo sa snaží aj Slovensko spustením pilotných aktivít.
Strednodobá stratégia rozvojovej spolupráce SR na roky 2019 – 2023 je výsledkom spolupráce mnohých aktérov štátnej správy, mimovládneho, akademického a podnikateľského sektora.
Tento kľúčový strategický dokument v oblasti rozvojovej spolupráce, ktorý schválila vláda v januári 2019, určuje víziu, ciele, princípy, teritoriálne a sektorové priority na päťročné obdobie. Medzi sektorové priority patria kvalitné vzdelávanie, dobrá správa veci verejných a budovanie občianskej spoločnosti, potravinová bezpečnosť a poľnohospodárstvo či podpora tvorby trhového prostredia.
Rozvojová spolupráca SR je podľa stratégie v období 2019 – 2023 realizovaná v regiónoch západný Balkán, Východné partnerstvo EÚ, východná subsaharská Afrika a Blízky východ. Aktivity SlovakAid sa naďalej realizujú aj v Afganistane, kde v dôsledku zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie došlo k zúženiu aktivít. Programovými krajinami SlovakAid sú pre toto obdobie Keňa, Moldavsko a Gruzínsko.
Parízek zdôraznil, že dokument tiež reflektuje odporúčania Výboru OECD pre rozvojovú pomoc (OECD/DAC). Od vstupu SR do Výboru OECD/DAC v septembri 2013 bol systém rozvojovej spolupráce SR zo strany OECD komplexne hodnotený po prvýkrát.
Parízek na konferencii privítal riaditeľa direktoriátu OECD pre rozvojovú spoluprácu (OECD DCD) Jorgeho Moreiru da Silvu. Ten uviedol, že cieľom hodnotenia zo strany DCD bolo poskytnúť návod, ako zlepšiť systém rozvojovej spolupráce SR a „inšpirovať“ reformný proces v tejto oblasti.
"Rok 2019 je pre smerovanie slovenskej rozvojovej spolupráce veľmi dôležitý. Slovensko formálne spúšťa realizáciu novej strednodobej stratégie, hlási sa k celosvetovému úsiliu pri napĺňaní cieľov trvalého udržateľného rozvoja a zároveň sa zapojí do riešenia naliehavých globálnych výziev v podobe klimatických zmien či migračnej krízy," uviedol na úvod konferencie štátny tajomník MZVaEZ SR Lukáš Parízek.
Pripomenul, že prostredníctvom SlovakAid sa za posledné tri roky SR podieľala na vytvorení viac ako 16.000 pracovných miest, viac ako 43.000 ľuďom sprístupnila zdravotnú starostlivosť a vďaka nej má pitnú vodu viac ako 7000 ľudí.
Parízek zároveň upozornil, že rozdiel medzi výškou príspevkov, ktoré sú donorské krajiny schopné poskytnúť a skutočnou potrebou rozvojových krajín sa meria v miliardách. Kľúčovým riešením tohto problému je podľa neho aj efektívnejšie zapojenie súkromného sektora, o čo sa snaží aj Slovensko spustením pilotných aktivít.
Strednodobá stratégia rozvojovej spolupráce SR na roky 2019 – 2023 je výsledkom spolupráce mnohých aktérov štátnej správy, mimovládneho, akademického a podnikateľského sektora.
Tento kľúčový strategický dokument v oblasti rozvojovej spolupráce, ktorý schválila vláda v januári 2019, určuje víziu, ciele, princípy, teritoriálne a sektorové priority na päťročné obdobie. Medzi sektorové priority patria kvalitné vzdelávanie, dobrá správa veci verejných a budovanie občianskej spoločnosti, potravinová bezpečnosť a poľnohospodárstvo či podpora tvorby trhového prostredia.
Rozvojová spolupráca SR je podľa stratégie v období 2019 – 2023 realizovaná v regiónoch západný Balkán, Východné partnerstvo EÚ, východná subsaharská Afrika a Blízky východ. Aktivity SlovakAid sa naďalej realizujú aj v Afganistane, kde v dôsledku zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie došlo k zúženiu aktivít. Programovými krajinami SlovakAid sú pre toto obdobie Keňa, Moldavsko a Gruzínsko.
Parízek zdôraznil, že dokument tiež reflektuje odporúčania Výboru OECD pre rozvojovú pomoc (OECD/DAC). Od vstupu SR do Výboru OECD/DAC v septembri 2013 bol systém rozvojovej spolupráce SR zo strany OECD komplexne hodnotený po prvýkrát.
Parízek na konferencii privítal riaditeľa direktoriátu OECD pre rozvojovú spoluprácu (OECD DCD) Jorgeho Moreiru da Silvu. Ten uviedol, že cieľom hodnotenia zo strany DCD bolo poskytnúť návod, ako zlepšiť systém rozvojovej spolupráce SR a „inšpirovať“ reformný proces v tejto oblasti.
