Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zmenu strana navrhuje vo svojom protikorupčnom balíčku, ktorý tento týždeň predstavila.
Autor TASR
Bratislava 24. januára (TASR) - Národná rada SR by mala kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR voliť verejne a nie tajne, ako je tomu teraz. Myslí si to podpredsedníčka Mosta-Híd a bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Zmenu strana navrhuje vo svojom protikorupčnom balíčku, ktorý tento týždeň predstavila.
"V roku 2019 končí na ústavnom súde deväť sudcov, tzn. väčšina sudcov ÚS. Vieme, aký je stav pokiaľ ide o kompetenčný konflikt medzi prezidentom SR a parlamentom. Tento stav bude treba riešiť novelou ústavy," povedala Žitňanská. Zmenu treba podľa nej preto, aby oprávnenia prezidenta a parlamentu pri menovaní sudcov ústavného súdu boli v rovnováhe. "Aby sme už neboli traumatizovaní politickými hrami okolo vymenovania sudcov ústavného súdu, ale aj generálneho prokurátora a iných vysokých ústavných funkcií," vysvetlila.
Na ÚS chýbajú dvaja sudcovia z celkového počtu 13 od júla 2014. Tento stav vznikol, keď prezident Andrej Kiska na tri uvoľnené miesta sudcov ÚS vymenoval zo šestice parlamentom zvolených kandidátov len jednu sudkyňu. U ostatných podľa jeho slov nenašiel hlboký záujem o ústavné právo a potrebnú kvalifikáciu, aj keď zákonné nároky spĺňali. Nasledovali spory o to, či tak mal právomoc urobiť, trojica odmietnutých kandidátov uspela so sťažnosťou na ÚS.
Prezident Kiska požiadal ÚS o výklad Ústavy SR v súvislosti s jeho právomocou vymenovať sudcov ÚS. Ústavný súd návrh na výklad odmietol, pretože v časti nespĺňal zákonom predpísané náležitosti a v časti bol zjavne neopodstatnený. Kiska to označil za rezignáciu na jednu zo základných úloh ÚS v demokratickom právnom štáte.
Vlani v decembri parlament schválil ďalších dvoch kandidátov na ústavných sudcov, a to poslancov Smeru-SD Janu Laššákovú (predsedníčka klubu Smeru-SD) a Mojmíra Mamojku (predseda školského výboru). Kiska by mal z tejto dvojice vybrať nového ústavného sudcu. Koncom februára 2016 totiž uplynie funkčné obdobie ústavného sudcu Ľubomíra Dobríka. Ak by Kiska odmietol aj Laššákovú a Mamojku, ÚS by prišiel o ďalšieho sudcu. Z trinástich by ich zostalo desať.
"V roku 2019 končí na ústavnom súde deväť sudcov, tzn. väčšina sudcov ÚS. Vieme, aký je stav pokiaľ ide o kompetenčný konflikt medzi prezidentom SR a parlamentom. Tento stav bude treba riešiť novelou ústavy," povedala Žitňanská. Zmenu treba podľa nej preto, aby oprávnenia prezidenta a parlamentu pri menovaní sudcov ústavného súdu boli v rovnováhe. "Aby sme už neboli traumatizovaní politickými hrami okolo vymenovania sudcov ústavného súdu, ale aj generálneho prokurátora a iných vysokých ústavných funkcií," vysvetlila.
Na ÚS chýbajú dvaja sudcovia z celkového počtu 13 od júla 2014. Tento stav vznikol, keď prezident Andrej Kiska na tri uvoľnené miesta sudcov ÚS vymenoval zo šestice parlamentom zvolených kandidátov len jednu sudkyňu. U ostatných podľa jeho slov nenašiel hlboký záujem o ústavné právo a potrebnú kvalifikáciu, aj keď zákonné nároky spĺňali. Nasledovali spory o to, či tak mal právomoc urobiť, trojica odmietnutých kandidátov uspela so sťažnosťou na ÚS.
Prezident Kiska požiadal ÚS o výklad Ústavy SR v súvislosti s jeho právomocou vymenovať sudcov ÚS. Ústavný súd návrh na výklad odmietol, pretože v časti nespĺňal zákonom predpísané náležitosti a v časti bol zjavne neopodstatnený. Kiska to označil za rezignáciu na jednu zo základných úloh ÚS v demokratickom právnom štáte.
Vlani v decembri parlament schválil ďalších dvoch kandidátov na ústavných sudcov, a to poslancov Smeru-SD Janu Laššákovú (predsedníčka klubu Smeru-SD) a Mojmíra Mamojku (predseda školského výboru). Kiska by mal z tejto dvojice vybrať nového ústavného sudcu. Koncom februára 2016 totiž uplynie funkčné obdobie ústavného sudcu Ľubomíra Dobríka. Ak by Kiska odmietol aj Laššákovú a Mamojku, ÚS by prišiel o ďalšieho sudcu. Z trinástich by ich zostalo desať.
