Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bezpečnostná stratégia konštatuje, že globálna bezpečnosť sa vo viacerých ohľadoch zhoršila, čo má priamy dosah na bezpečnosť a odolnosť SR.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 28. januára (TASR) - Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok schválili Bezpečnostnú stratégiu SR. Po 16 rokoch tento dokument odobrila nie len vláda, ale aj parlament. Bezpečnostná stratégia konštatuje, že globálna bezpečnosť sa vo viacerých ohľadoch zhoršila, čo má priamy dosah na bezpečnosť a odolnosť SR. Hrozby a výzvy, ktorým čelíme, sú podľa nej čoraz zložitejšie, previazanejšie, bezprostrednejšie a majú väčšie dôsledky na našu bezpečnosť. Dokument podporilo 77 poslancov zo 122 prítomných. Proti bolo 14, zdržalo sa 31 poslancov.
Dokument pripomína, že globálna pandémia zviditeľnila niektoré naše zraniteľnosti. Zároveň urýchlila a prehĺbila už existujúce trendy oslabovania multilateralizmu, obnoveného geopolitického súperenia, asertívneho presadzovania individuálnych záujmov a pokračujúcej nestability v susedstve Európy a regionálnych kríz vo svete.
SR sa preto v stratégii zaväzuje zabezpečiť primerané zdroje na fungovanie bezpečnostného systému a ich efektívne a transparentné využitie. V oblasti obrany štátu dokument pripomína, že ju treba zabezpečovať aj v kybernetickom priestore. NATO pomenúva ako najlepšiu možnosť zabezpečovania obrany štátu. V boji proti terorizmu sa má SR zamerať na predchádzanie príčin. Pripomína tiež dôležitosť fungovania kritickej infraštruktúry. Zamerať sa treba aj na zvýšenie odolnosti voči hybridným hrozbám, zvyšovať sa má aj odolnosť voči dezinformáciám. Posilňovať sa má aj systém civilnej obrany.
V súvislosti s nedovoleným ozbrojovaním a obchodovaním so zbraňami má SR prijať legislatívne úpravy obmedzujúce nákupy expanzných a reaktivovaných znehodnotených zbraní, ktoré sú následne nelegálne upravené a využívané na páchanie trestnej činnosti doma aj v zahraničí. Venovať sa má aj nelegálnej migrácii a boju proti extrémizmu.
SR deklaruje v stratégii tiež podporu dodržiavania princípov a noriem medzinárodného práva. Hlási sa tiež k Organizácii Spojených národov. USA pomenúva ako strategického transatlantického spojenca SR v NATO. Rozvíjať chce aj vzťahy s Ruskom, ktoré je dôležitým účastníkom a partnerom pri riešení medzinárodných hrozieb a výziev. Zároveň však podľa stratégie svojím konfrontačným prístupom vo vojenskej, bezpečnostnej aj politickej oblasti predstavuje hlavnú výzvu pre bezpečnosť nášho euroatlantického priestoru. Čína je podľa stratégie dôležitým účastníkom a partnerom pri riešení globálnych výziev, ale tiež ekonomickým a technologickým konkurentom a systémovým rivalom EÚ.
Rovnako sa SR hlási k podpore adekvátneho prijímania sankcií EÚ ako politického nástroja na vynútenie zmeny správania tretích krajín, fyzických a právnických osôb, ktoré nesú zodpovednosť za hrubé porušovanie medzinárodného práva, ľudských práv a základných slobôd.
SR má budovať tiež odolnosť štátu a spoločnosti, či zodpovedne pristupovať k ochrane životného prostredia.
Bezpečnostná stratégia sa má aktualizovať spravidla každých päť až sedem rokov, alebo v prípade zásadnej zmeny bezpečnostného prostredia SR.
Bezpečnostná rada SR raz ročne predkladá vláde na prerokovanie správu o bezpečnosti s návrhmi opatrení na jej zachovanie.
Predchádzajúci vládny kabinet schválil Obrannú stratégiu SR a Bezpečnostnú stratégiu SR jednohlasne v októbri 2017. Do Národnej rady SR dokumenty neboli predložené, preto ich Slovensko definitívne neodobrilo. Posledné parlamentom schválené stratégie sú z roku 2005.
21. novembra 2016 – Na aktualizovanom znení Bezpečnostnej stratégie SR začali pracovať odborníci z viacerých ministerstiev pod vedením rezortu diplomacie. Avizovali, že návrh dokumentu by mal byť hotový do konca júna 2017.
11. septembra 2017 – Nové definovanie bezpečnostných záujmov SR a hrozieb priniesla nová aktualizovaná podoba Bezpečnostnej stratégie SR, na ktorej pracovali odborníci z viacerých ministerstiev pod vedením rezortu diplomacie. Ako uviedol štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok, bezpečnostné prostredie sa od roku 2005 zmenilo k horšiemu a SR musí na túto skutočnosť reagovať.
4. októbra 2017 – Návrh novej Bezpečnostnej stratégie SR schválila jednohlasne Vláda SR. Na Bezpečnostnú stratégiu SR nadväzovala Obranná stratégia SR, ktorú má na starosti ministerstvo obrany. Aktualizovať bezpečnostnú a obrannú stratégiu SR sa vláda zaviazala v programovom vyhlásení.
18. októbra 2018 - Ani rok po schválení vládou parlament neprerokoval Bezpečnostnú a obrannú stratégiu SR. Na rokovanie sa ju opakovane snažila predložiť opozícia. Šéf brannobezpečnostného výboru NR SR Anton Hrnko (SNS) priznal, že národniari majú k dokumentu výhrady.
6. novembra 2018 – Aj tvrdením, že predseda SNS a NR SR Andrej Danko účelovo bráni prijatiu Bezpečnostnej stratégie SR a Obrannej a Vojenskej stratégie SR v parlamente, odôvodnila opozícia svoj návrh na jeho odvolanie (druhým dôvodom bola kauza jeho rigoróznej práce). Mimoriadna schôdza s týmto programom sa však napokon nekonala, nepodporil ju dostatok poslancov.
27. novembra 2018 – Väčšina poslancov vypustila z programu schôdze NR SR rokovanie o Návrhu obrannej stratégie a Návrhu bezpečnostnej stratégie SR, ktoré rok predtým schválila vláda. Do pléna tieto návrhy predložili zástupcovia opozície, podpredseda SNS Anton Hrnko vyjadril presvedčenie, že to môže urobiť len kabinet.
7. januára 2019 – Predseda Mosta-Híd Béla Bugár odmietol možnosť, že by sa prerábala Bezpečnostná stratégia SR, ktorú schválila vláda. So stratégiou mala problém SNS, dôvodom malo byť označenie Ruska za hrozbu. Za vyvážený dokument označil Bezpečnostnú stratégiu aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD).
7. novembra 2019 – Poslanec NR SR Martin Fedor (nezaradený) sa rozhodol opätovne predložiť na rokovanie parlamentu návrh Bezpečnostnej stratégie SR ako aj Obrannej stratégie SR, a to v rovnakom znení, aké schválila vláda v roku 2017.
26. novembra 2019 – Väčšina poslancov schválila program 53. schôdze NR SR s tým, že plénum nebude rokovať o obrannej a bezpečnostnej stratégii, ktorú do parlamentu predložili nezaradení poslanci.
19. apríla 2020 - Nová vláda Igora Matoviča avizovala, že plánuje aktualizovať Bezpečnostnú stratégiu SR ako základný dokument, kde pomenuje životné záujmy, spojencov a partnerov krajiny, s ktorými ich bude presadzovať. Vyplynulo to z Programového vyhlásenia vlády (PVV), ktoré schválil kabinet.
8. júla 2020 – Vláda schválila Návrh na prípravu Bezpečnostnej stratégie SR a Obrannej stratégie SR, z ktorého vyplýva, že by oba dokumenty mali minister zahraničných vecí a minister obrany predložiť na rokovanie vlády do konca roka 2020.
16. decembra 2020 – Vláda SR schválila v novej podobe Bezpečnostnú stratégiu SR. Podľa jej textu sa globálna bezpečnosť vo viacerých ohľadoch zhoršila, čo má priamy dosah na bezpečnosť a odolnosť SR.
19. januára 2021 - Návrh Bezpečnostnej stratégie SR odsúhlasil Výbor NR SR pre európske záležitosti aj Zahraničný výbor NR SR. Zahraničný výbor zároveň odporučil aj schválenie návrhu Obrannej stratégie SR.
Dokument pripomína, že globálna pandémia zviditeľnila niektoré naše zraniteľnosti. Zároveň urýchlila a prehĺbila už existujúce trendy oslabovania multilateralizmu, obnoveného geopolitického súperenia, asertívneho presadzovania individuálnych záujmov a pokračujúcej nestability v susedstve Európy a regionálnych kríz vo svete.
SR sa preto v stratégii zaväzuje zabezpečiť primerané zdroje na fungovanie bezpečnostného systému a ich efektívne a transparentné využitie. V oblasti obrany štátu dokument pripomína, že ju treba zabezpečovať aj v kybernetickom priestore. NATO pomenúva ako najlepšiu možnosť zabezpečovania obrany štátu. V boji proti terorizmu sa má SR zamerať na predchádzanie príčin. Pripomína tiež dôležitosť fungovania kritickej infraštruktúry. Zamerať sa treba aj na zvýšenie odolnosti voči hybridným hrozbám, zvyšovať sa má aj odolnosť voči dezinformáciám. Posilňovať sa má aj systém civilnej obrany.
V súvislosti s nedovoleným ozbrojovaním a obchodovaním so zbraňami má SR prijať legislatívne úpravy obmedzujúce nákupy expanzných a reaktivovaných znehodnotených zbraní, ktoré sú následne nelegálne upravené a využívané na páchanie trestnej činnosti doma aj v zahraničí. Venovať sa má aj nelegálnej migrácii a boju proti extrémizmu.
SR deklaruje v stratégii tiež podporu dodržiavania princípov a noriem medzinárodného práva. Hlási sa tiež k Organizácii Spojených národov. USA pomenúva ako strategického transatlantického spojenca SR v NATO. Rozvíjať chce aj vzťahy s Ruskom, ktoré je dôležitým účastníkom a partnerom pri riešení medzinárodných hrozieb a výziev. Zároveň však podľa stratégie svojím konfrontačným prístupom vo vojenskej, bezpečnostnej aj politickej oblasti predstavuje hlavnú výzvu pre bezpečnosť nášho euroatlantického priestoru. Čína je podľa stratégie dôležitým účastníkom a partnerom pri riešení globálnych výziev, ale tiež ekonomickým a technologickým konkurentom a systémovým rivalom EÚ.
Rovnako sa SR hlási k podpore adekvátneho prijímania sankcií EÚ ako politického nástroja na vynútenie zmeny správania tretích krajín, fyzických a právnických osôb, ktoré nesú zodpovednosť za hrubé porušovanie medzinárodného práva, ľudských práv a základných slobôd.
SR má budovať tiež odolnosť štátu a spoločnosti, či zodpovedne pristupovať k ochrane životného prostredia.
Bezpečnostná stratégia sa má aktualizovať spravidla každých päť až sedem rokov, alebo v prípade zásadnej zmeny bezpečnostného prostredia SR.
Bezpečnostná rada SR raz ročne predkladá vláde na prerokovanie správu o bezpečnosti s návrhmi opatrení na jej zachovanie.
Predchádzajúci vládny kabinet schválil Obrannú stratégiu SR a Bezpečnostnú stratégiu SR jednohlasne v októbri 2017. Do Národnej rady SR dokumenty neboli predložené, preto ich Slovensko definitívne neodobrilo. Posledné parlamentom schválené stratégie sú z roku 2005.
Výberová chronológia udalostí spojených s prijatím Bezpečnostnej stratégie SR
21. novembra 2016 – Na aktualizovanom znení Bezpečnostnej stratégie SR začali pracovať odborníci z viacerých ministerstiev pod vedením rezortu diplomacie. Avizovali, že návrh dokumentu by mal byť hotový do konca júna 2017.
11. septembra 2017 – Nové definovanie bezpečnostných záujmov SR a hrozieb priniesla nová aktualizovaná podoba Bezpečnostnej stratégie SR, na ktorej pracovali odborníci z viacerých ministerstiev pod vedením rezortu diplomacie. Ako uviedol štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok, bezpečnostné prostredie sa od roku 2005 zmenilo k horšiemu a SR musí na túto skutočnosť reagovať.
4. októbra 2017 – Návrh novej Bezpečnostnej stratégie SR schválila jednohlasne Vláda SR. Na Bezpečnostnú stratégiu SR nadväzovala Obranná stratégia SR, ktorú má na starosti ministerstvo obrany. Aktualizovať bezpečnostnú a obrannú stratégiu SR sa vláda zaviazala v programovom vyhlásení.
18. októbra 2018 - Ani rok po schválení vládou parlament neprerokoval Bezpečnostnú a obrannú stratégiu SR. Na rokovanie sa ju opakovane snažila predložiť opozícia. Šéf brannobezpečnostného výboru NR SR Anton Hrnko (SNS) priznal, že národniari majú k dokumentu výhrady.
6. novembra 2018 – Aj tvrdením, že predseda SNS a NR SR Andrej Danko účelovo bráni prijatiu Bezpečnostnej stratégie SR a Obrannej a Vojenskej stratégie SR v parlamente, odôvodnila opozícia svoj návrh na jeho odvolanie (druhým dôvodom bola kauza jeho rigoróznej práce). Mimoriadna schôdza s týmto programom sa však napokon nekonala, nepodporil ju dostatok poslancov.
27. novembra 2018 – Väčšina poslancov vypustila z programu schôdze NR SR rokovanie o Návrhu obrannej stratégie a Návrhu bezpečnostnej stratégie SR, ktoré rok predtým schválila vláda. Do pléna tieto návrhy predložili zástupcovia opozície, podpredseda SNS Anton Hrnko vyjadril presvedčenie, že to môže urobiť len kabinet.
7. januára 2019 – Predseda Mosta-Híd Béla Bugár odmietol možnosť, že by sa prerábala Bezpečnostná stratégia SR, ktorú schválila vláda. So stratégiou mala problém SNS, dôvodom malo byť označenie Ruska za hrozbu. Za vyvážený dokument označil Bezpečnostnú stratégiu aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD).
7. novembra 2019 – Poslanec NR SR Martin Fedor (nezaradený) sa rozhodol opätovne predložiť na rokovanie parlamentu návrh Bezpečnostnej stratégie SR ako aj Obrannej stratégie SR, a to v rovnakom znení, aké schválila vláda v roku 2017.
26. novembra 2019 – Väčšina poslancov schválila program 53. schôdze NR SR s tým, že plénum nebude rokovať o obrannej a bezpečnostnej stratégii, ktorú do parlamentu predložili nezaradení poslanci.
19. apríla 2020 - Nová vláda Igora Matoviča avizovala, že plánuje aktualizovať Bezpečnostnú stratégiu SR ako základný dokument, kde pomenuje životné záujmy, spojencov a partnerov krajiny, s ktorými ich bude presadzovať. Vyplynulo to z Programového vyhlásenia vlády (PVV), ktoré schválil kabinet.
8. júla 2020 – Vláda schválila Návrh na prípravu Bezpečnostnej stratégie SR a Obrannej stratégie SR, z ktorého vyplýva, že by oba dokumenty mali minister zahraničných vecí a minister obrany predložiť na rokovanie vlády do konca roka 2020.
16. decembra 2020 – Vláda SR schválila v novej podobe Bezpečnostnú stratégiu SR. Podľa jej textu sa globálna bezpečnosť vo viacerých ohľadoch zhoršila, čo má priamy dosah na bezpečnosť a odolnosť SR.
19. januára 2021 - Návrh Bezpečnostnej stratégie SR odsúhlasil Výbor NR SR pre európske záležitosti aj Zahraničný výbor NR SR. Zahraničný výbor zároveň odporučil aj schválenie návrhu Obrannej stratégie SR.
