Akadémia TASR
Všetky správy
Návrh na vyslovenie nedôvery vláde podala opozičná SaS. Pod zvolanie mimoriadnej schôdze sa podpísali aj nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 15. decembra (TASR) - Národná rada (NR) SR vyslovila vo štvrtok nedôveru vláde Eduarda Hegera (OĽANO). Za pád vlády hlasovalo 78 zo 102 prítomných poslancov, proti boli 20, zdržali sa dvaja a dvaja nehlasovali. Ešte pred hlasovaním opustili sálu poslanci OĽANO.
Predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina) po hlasovaní prerušil schôdzu do piatka (16. 12.) do 9.00 h. Oznámil, že s premiérom pôjdu k prezidentke Zuzane Čaputovej. V piatok sa nebude hlasovať, najbližšie hlasovanie bude podľa jeho slov v utorok (20. 12.). "Pokračujeme ďalej v schôdzi národnej rady, nepadol parlament, padla vláda," povedal Kollár. Zároveň médiám povedal, že je za predčasné voľby, ktoré by sa podľa neho mohli konať v máji či júni.
Návrh na vyslovenie nedôvery vláde podporili poslanci Smeru-SD, SaS, ako aj Martin Borguľa, Patrick Linhart, Ján Krošlák a tiež opoziční nezaradení poslanci s výnimkou Miroslava Kollára a Martina Klusa. Martin Čepček a Romana Tabák (Sme rodina) sa zdržali.
Ešte počas štvrtka ponúkol minister financií Igor Matovič (OĽANO) svoju demisiu, pokiaľ SaS stiahne podpisy spod návrhu na vyslovenie nedôvery a podporí rozpočet.
Návrh na vyslovenie nedôvery vláde podala opozičná SaS. Pod zvolanie mimoriadnej schôdze sa podpísali aj nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho.
Líder SaS Richard Sulík v pléne počas diskusie uviedol, že si vie po páde vlády predstaviť jej riadnu a zmysluplnú rekonštrukciu. V takom prípade by SaS kabinet podporila, no nebola by jeho súčasťou. Hovoril aj o možnosti predčasných volieb či úradníckej vlády.
V pléne vystúpili aj viacerí členovia vlády a premiér. Návrh SaS odmietali. Liberálov vyzvali, aby urobili krok späť. Argumentovali zachovaním demokratickej vlády a upozorňovali na riziká návratu Smeru-SD a Hlasu-SD.
Národná rada nedala dôveru vláde v histórii samostatnej SR dodnes dvakrát
V histórii samostatného Slovenska parlament nedal dôveru vláde dodnes dvakrát. Prvý raz parlament odvolal z funkcie premiéra Vladimíra Mečiara 14. marca 1994, čím vyslovil aj nedôveru jeho druhej vláde. Druhý raz podporu nezískala vláda Ivety Radičovej 11. októbra 2011, keď premiérka hlasovanie o dôvere spojila s hlasovaním o eurovale.
Druhá vláda Vladimíra Mečiara vznikla po predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali 5. a 6. júna 1992. Tie vyhralo Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a lídra hnutia Mečiara poveril predseda parlamentu Ivan Gašparovič 23. júna 1992 zostavením vlády. Vznikla na druhý deň zo zástupcov HZDS a Slovenskej národnej strany (SNS).
Dňa 9. marca 1994 predniesol prezident SR Michal Kováč Správu o stave Slovenskej republiky, v ktorej kritizoval pôsobenie premiéra Mečiara a jeho vlády. Krátko na to HZDS opustilo osem poslancov a vytvorilo v parlamente klub nezávislých poslancov.
Dňa 11. marca 1994 poslanci NR SR v tajnom hlasovaní vyslovili nedôveru Mečiarovi. Prezident ho 14. marca 1994 odvolal, čo malo za následok pád celej vlády. Kováč na druhý deň vymenoval novú vládu na čele s premiérom Jozefom Moravčíkom.
Po parlamentných voľbách konaných 12. júna 2010 sa začala formovať vláda Ivety Radičovej. Tvorili ju zástupcovia z SDKÚ-DS, SaS, KDH a Mosta-Híd. Premiérkou sa stala Iveta Radičová (SDKÚ-DS) a funkčné obdobie jej vlády sa začalo 8. júla 2010 a trvalo do 4. apríla 2012.
Dňa 11. októbra 2011 poslanci NR SR hlasovali o vládnom návrhu na súhlas s rozšírením eurovalu, nástroja na obranu finančnej stability v eurozóne. Premiérka Radičová hlasovanie o návrhu spojila s hlasovaním o dôvere vláde. S návrhom totiž nesúhlasila koaličná SaS na čele s Richardom Sulíkom.
Za euroval a zároveň dôveru vláde hlasovalo zo 124 prítomných poslancov 55 poslancov. Za euroval a dôveru vláde hlasovali poslanci z SDKÚ-DS, KDH a Mostu-Híd spolu s poslancami Martinom Feckom (OĽANO, v tom čase člen klubu SaS), Františkom Šebejom (člen OKS a poslaneckého klubu Most-Híd) a Andrejom Ďurkovským (nezaradeným poslancom).
Osemnásti poslanci SaS, traja členovia zoskupenia Obyčajní ľudia združení okolo Igora Matoviča (vrátane), traja členovia OKS začlenení do klubu Most-Híd sa zdržali. Nehlasovali poslanci za Smer-SD. Proti bolo sedem poslancov SNS a dvaja nezaradení poslanci. Vláda premiérky Radičovej tak nezískala súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, a teda ani dôveru parlamentu.
Richarda Sulíka, lídra SaS, poslanci 13. októbra 2011 odvolali z postu predsedu NR SR. V ten istý deň poslanci však schválili posilnenie dočasného eurovalu, a to po dohode troch koaličných strán SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd s opozičným Smerom-SD. Výmenou za podporu súhlasili s predčasnými voľbami. Tie sa konali 10. marca 2012. Zvíťazil Smer-SD, ktorý zostavil jednofarebnú vládu s premiérom Robertom Ficom. Jej funkčné obdobie trvalo od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016.
