Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Návrh na vyslovenie nedôvery vláde podala opozičná SaS. Pod zvolanie mimoriadnej schôdze sa podpísali aj nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 15. decembra (TASR) - Národná rada (NR) SR vyslovila vo štvrtok nedôveru vláde Eduarda Hegera (OĽANO). Za pád vlády hlasovalo 78 zo 102 prítomných poslancov, proti boli 20, zdržali sa dvaja a dvaja nehlasovali. Ešte pred hlasovaním opustili sálu poslanci OĽANO.
Predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina) po hlasovaní prerušil schôdzu do piatka (16. 12.) do 9.00 h. Oznámil, že s premiérom pôjdu k prezidentke Zuzane Čaputovej. V piatok sa nebude hlasovať, najbližšie hlasovanie bude podľa jeho slov v utorok (20. 12.). "Pokračujeme ďalej v schôdzi národnej rady, nepadol parlament, padla vláda," povedal Kollár. Zároveň médiám povedal, že je za predčasné voľby, ktoré by sa podľa neho mohli konať v máji či júni.
Návrh na vyslovenie nedôvery vláde podporili poslanci Smeru-SD, SaS, ako aj Martin Borguľa, Patrick Linhart, Ján Krošlák a tiež opoziční nezaradení poslanci s výnimkou Miroslava Kollára a Martina Klusa. Martin Čepček a Romana Tabák (Sme rodina) sa zdržali.
Ešte počas štvrtka ponúkol minister financií Igor Matovič (OĽANO) svoju demisiu, pokiaľ SaS stiahne podpisy spod návrhu na vyslovenie nedôvery a podporí rozpočet.
Návrh na vyslovenie nedôvery vláde podala opozičná SaS. Pod zvolanie mimoriadnej schôdze sa podpísali aj nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho.
Líder SaS Richard Sulík v pléne počas diskusie uviedol, že si vie po páde vlády predstaviť jej riadnu a zmysluplnú rekonštrukciu. V takom prípade by SaS kabinet podporila, no nebola by jeho súčasťou. Hovoril aj o možnosti predčasných volieb či úradníckej vlády.
V pléne vystúpili aj viacerí členovia vlády a premiér. Návrh SaS odmietali. Liberálov vyzvali, aby urobili krok späť. Argumentovali zachovaním demokratickej vlády a upozorňovali na riziká návratu Smeru-SD a Hlasu-SD.
Národná rada nedala dôveru vláde v histórii samostatnej SR dodnes dvakrát
V histórii samostatného Slovenska parlament nedal dôveru vláde dodnes dvakrát. Prvý raz parlament odvolal z funkcie premiéra Vladimíra Mečiara 14. marca 1994, čím vyslovil aj nedôveru jeho druhej vláde. Druhý raz podporu nezískala vláda Ivety Radičovej 11. októbra 2011, keď premiérka hlasovanie o dôvere spojila s hlasovaním o eurovale.
Druhá vláda Vladimíra Mečiara vznikla po predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali 5. a 6. júna 1992. Tie vyhralo Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a lídra hnutia Mečiara poveril predseda parlamentu Ivan Gašparovič 23. júna 1992 zostavením vlády. Vznikla na druhý deň zo zástupcov HZDS a Slovenskej národnej strany (SNS).
Dňa 9. marca 1994 predniesol prezident SR Michal Kováč Správu o stave Slovenskej republiky, v ktorej kritizoval pôsobenie premiéra Mečiara a jeho vlády. Krátko na to HZDS opustilo osem poslancov a vytvorilo v parlamente klub nezávislých poslancov.
Dňa 11. marca 1994 poslanci NR SR v tajnom hlasovaní vyslovili nedôveru Mečiarovi. Prezident ho 14. marca 1994 odvolal, čo malo za následok pád celej vlády. Kováč na druhý deň vymenoval novú vládu na čele s premiérom Jozefom Moravčíkom.
Po parlamentných voľbách konaných 12. júna 2010 sa začala formovať vláda Ivety Radičovej. Tvorili ju zástupcovia z SDKÚ-DS, SaS, KDH a Mosta-Híd. Premiérkou sa stala Iveta Radičová (SDKÚ-DS) a funkčné obdobie jej vlády sa začalo 8. júla 2010 a trvalo do 4. apríla 2012.
Dňa 11. októbra 2011 poslanci NR SR hlasovali o vládnom návrhu na súhlas s rozšírením eurovalu, nástroja na obranu finančnej stability v eurozóne. Premiérka Radičová hlasovanie o návrhu spojila s hlasovaním o dôvere vláde. S návrhom totiž nesúhlasila koaličná SaS na čele s Richardom Sulíkom.
Za euroval a zároveň dôveru vláde hlasovalo zo 124 prítomných poslancov 55 poslancov. Za euroval a dôveru vláde hlasovali poslanci z SDKÚ-DS, KDH a Mostu-Híd spolu s poslancami Martinom Feckom (OĽANO, v tom čase člen klubu SaS), Františkom Šebejom (člen OKS a poslaneckého klubu Most-Híd) a Andrejom Ďurkovským (nezaradeným poslancom).
Osemnásti poslanci SaS, traja členovia zoskupenia Obyčajní ľudia združení okolo Igora Matoviča (vrátane), traja členovia OKS začlenení do klubu Most-Híd sa zdržali. Nehlasovali poslanci za Smer-SD. Proti bolo sedem poslancov SNS a dvaja nezaradení poslanci. Vláda premiérky Radičovej tak nezískala súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, a teda ani dôveru parlamentu.
Richarda Sulíka, lídra SaS, poslanci 13. októbra 2011 odvolali z postu predsedu NR SR. V ten istý deň poslanci však schválili posilnenie dočasného eurovalu, a to po dohode troch koaličných strán SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd s opozičným Smerom-SD. Výmenou za podporu súhlasili s predčasnými voľbami. Tie sa konali 10. marca 2012. Zvíťazil Smer-SD, ktorý zostavil jednofarebnú vládu s premiérom Robertom Ficom. Jej funkčné obdobie trvalo od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016.
