Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Priamo na hrade sídlili počas druhej svetovej vojny Hlinkova garda, Wehrmacht aj Gestapo.
Autor TASR
Kežmarok 2. augusta (TASR) - Partizánov strieľali počas druhej svetovej vojny aj na Kežmarskom hrade, niektoré z obetí pripomína pamätník na hradnom nádvorí. Nachádza sa v priestore vedľa hradnej kaplnky, kde sa počas Slovenského národného povstania (SNP) uskutočňovali popravy. Historik Múzea v Kežmarku Vladimír Julián Ševc pre TASR priblížil, že má tvar náhrobného kameňa a je venovaný 20 ľuďom, ktorých zabili v období od 5. do 29. septembra 1944.
Priamo na hrade sídlili počas druhej svetovej vojny Hlinkova garda, Wehrmacht aj Gestapo. "Keď chytili po vypuknutí Slovenského národného povstania nejakých partizánov, tak ich mohli údajne v spodnom trakte hradu aj väzniť. Medzi kaplnkou a domom, ktorý tam kedysi stál, v takej štrbine, ich aj pri stene popravovali," priblížil Ševc.
Spomínaný pamätník bol odhalený 9. mája 1948 a je venovaný pamiatke 20 ľudí, ktorých na hrade popravili. Deviati z nich sú aj vymenovaní, je medzi nimi napríklad Pavol Bilík, po ktorom je pomenovaná chata vo Vysokých Tatrách. Okrem neho sú tam Štefan Horváth, Július Halama, najmladšími boli Pavol Kaprál a Michal Dluhý, ktorí mali len 19 rokov, ďalej Ondrej Macko, Martin Jančík, Štefan Kriššák a najstarším bol 51-ročný Ján Jevčín. Identita ďalších 11 obetí nie je známa.
Historik Marcel Maniak v knihe Nezabúdame uvádza, že pôvodný kríž v štíte pamätníka v 70. rokoch minulého storočia prebrúsili na hviezdu. "Na výrobu pamätníka bol použitý náhrobný kameň z kežmarského cintorína. Pochádzal z nemeckého hrobu rodiny Kolbenheyer, ktorá sa z Kežmarku vysťahovala," uvádza Maniak. Projektantom pamätníka je Bedřich Kostránek a vytesal ho kežmarský remeselný kamenár Vincent Kraus.
V januári 1988 pri príležitosti 43. výročia oslobodenia mesta pribudol v blízkosti kaplnky ešte jeden pamätník. "V roku 1987 ho vytvoril Ľudovít Korkoš z Kežmarku. Ide o sochu ženy so sklonenou hlavou a vejúcim závojom, oficiálne sa nazýva Vďaka a je venovaná všetkým padlým, ktorí sa pričinili o oslobodenie nielen Kežmarku, ale aj okolitých miest, ktoré boli obsadené Nemcami," uzavrel Ševc.
Priamo na hrade sídlili počas druhej svetovej vojny Hlinkova garda, Wehrmacht aj Gestapo. "Keď chytili po vypuknutí Slovenského národného povstania nejakých partizánov, tak ich mohli údajne v spodnom trakte hradu aj väzniť. Medzi kaplnkou a domom, ktorý tam kedysi stál, v takej štrbine, ich aj pri stene popravovali," priblížil Ševc.
Spomínaný pamätník bol odhalený 9. mája 1948 a je venovaný pamiatke 20 ľudí, ktorých na hrade popravili. Deviati z nich sú aj vymenovaní, je medzi nimi napríklad Pavol Bilík, po ktorom je pomenovaná chata vo Vysokých Tatrách. Okrem neho sú tam Štefan Horváth, Július Halama, najmladšími boli Pavol Kaprál a Michal Dluhý, ktorí mali len 19 rokov, ďalej Ondrej Macko, Martin Jančík, Štefan Kriššák a najstarším bol 51-ročný Ján Jevčín. Identita ďalších 11 obetí nie je známa.
Historik Marcel Maniak v knihe Nezabúdame uvádza, že pôvodný kríž v štíte pamätníka v 70. rokoch minulého storočia prebrúsili na hviezdu. "Na výrobu pamätníka bol použitý náhrobný kameň z kežmarského cintorína. Pochádzal z nemeckého hrobu rodiny Kolbenheyer, ktorá sa z Kežmarku vysťahovala," uvádza Maniak. Projektantom pamätníka je Bedřich Kostránek a vytesal ho kežmarský remeselný kamenár Vincent Kraus.
V januári 1988 pri príležitosti 43. výročia oslobodenia mesta pribudol v blízkosti kaplnky ešte jeden pamätník. "V roku 1987 ho vytvoril Ľudovít Korkoš z Kežmarku. Ide o sochu ženy so sklonenou hlavou a vejúcim závojom, oficiálne sa nazýva Vďaka a je venovaná všetkým padlým, ktorí sa pričinili o oslobodenie nielen Kežmarku, ale aj okolitých miest, ktoré boli obsadené Nemcami," uzavrel Ševc.
