Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Odbojová jednotka s názvom Smrť fašizmu pôsobila najprv ako pomerne malý partizánsky oddiel, ktorý sa skladal z približne 25 mužov.
Autor TASR
Bratislava 9. júla (TASR) - Partizánska brigáda Smrť fašizmu po vypuknutí Slovenského národného povstania sústredila svoju činnosť najmä na okolie Banskej Bystrice, ktorá sa stala centrom partizánskej republiky. Jej štáby sídlili aj v obciach Baláže a Kalište, ktoré museli za pomoc partizánom zaplatiť krutú daň.
Na pôsobenie v jednotkách tejto brigády spomína vo svojej výpovedi aj priamy účastník povstania Andrej Smočko. Jeho správa je súčasťou archívu Vojenského historického ústavu. Smočko sa s partizánmi kontaktoval už na Zakarpatskej Ukrajine v oblasti Berehova. Neskôr z oblasti Zemplína, napokon prešiel cez Poľsko až na stredné Slovensko.
V správe konštatuje, že ich bojová skupina mala na jar 1945 dovedna 914 členov. Najväčšiu časť tvorili Slováci, ale boli v nej aj niekdajší občania Československa, ktorí sa po Mníchovskom diktáte ocitli na území Maďarska a postupne prechádzali na stranu partizánov. Prudké boje zviedli partizánske jednotky v Španej doline, pri obciach Baláže, Kalište, Priechod a Podkonice, kde utrpeli značné straty. Front sa vo februári 1945 postupne približoval a nemecko-maďarské jednotky chceli partizánov obkľúčiť a zničiť.
„Držali sme celý rajón, boje však boli prudké munícia dochádzala, nemali sme možnosť zadovážiť si novú. Náš veliteľ Volkov sa po dohode s majorom Morozovom rozhodol, že sa prebijeme cez front. Dňa 23. marca 1945 sme sa spojili s Červenou armádou pri dedine Bystrá,“ spomína vo svojej výpovedi Smočko. Dodáva, že počas ich pôsobenia ukoristili 380 koní, 180 vozov, dve nákladné autá, 66 guľometov, viac ako 148 samopalov, 689 pušiek a muníciu. On sám bol vraj pri vyhodení mosta v Heľpe.
Odbojová jednotka s názvom Smrť fašizmu pôsobila najprv ako pomerne malý partizánsky oddiel, ktorý sa skladal z približne 25 mužov. Na územie Slovenska ich vysadili sovietske lietadlá. Keď sa presunuli do oblasti Banskej Bystrice, v týchto miestach už pôsobil partizánsky oddiel s rovnakým názvom. Úlohou výsadkárov bolo rozšíriť svoje rady a vykonávať diverznú činnosť na povstaleckom území.
Po nábore mužov a spojení sa s viacerými oddielmi pod velením majora Volkova a majora Morozova sa počty partizánov výrazne rozšírili a brigáda rozvíjala svoju činnosť najmä v obciach medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom. Centrom troch partizánskych štábov bola obec Baláže.
Partizáni spojených oddielov spoločnými silami podnikli veľa úspešných akcií proti nemeckej armáde a bránili prechodu fašistických jednotiek na uvedenom území až do marca 1945, kedy sa Nemcom podarilo obsadiť Španiu Dolinu, Kalište a Staré Hory. Brigáda sa musela stiahnuť a koncom marca 1945 sa na slovenskom území pripojila k jednotkám Červenej armády.
Na pôsobenie v jednotkách tejto brigády spomína vo svojej výpovedi aj priamy účastník povstania Andrej Smočko. Jeho správa je súčasťou archívu Vojenského historického ústavu. Smočko sa s partizánmi kontaktoval už na Zakarpatskej Ukrajine v oblasti Berehova. Neskôr z oblasti Zemplína, napokon prešiel cez Poľsko až na stredné Slovensko.
V správe konštatuje, že ich bojová skupina mala na jar 1945 dovedna 914 členov. Najväčšiu časť tvorili Slováci, ale boli v nej aj niekdajší občania Československa, ktorí sa po Mníchovskom diktáte ocitli na území Maďarska a postupne prechádzali na stranu partizánov. Prudké boje zviedli partizánske jednotky v Španej doline, pri obciach Baláže, Kalište, Priechod a Podkonice, kde utrpeli značné straty. Front sa vo februári 1945 postupne približoval a nemecko-maďarské jednotky chceli partizánov obkľúčiť a zničiť.
„Držali sme celý rajón, boje však boli prudké munícia dochádzala, nemali sme možnosť zadovážiť si novú. Náš veliteľ Volkov sa po dohode s majorom Morozovom rozhodol, že sa prebijeme cez front. Dňa 23. marca 1945 sme sa spojili s Červenou armádou pri dedine Bystrá,“ spomína vo svojej výpovedi Smočko. Dodáva, že počas ich pôsobenia ukoristili 380 koní, 180 vozov, dve nákladné autá, 66 guľometov, viac ako 148 samopalov, 689 pušiek a muníciu. On sám bol vraj pri vyhodení mosta v Heľpe.
Odbojová jednotka s názvom Smrť fašizmu pôsobila najprv ako pomerne malý partizánsky oddiel, ktorý sa skladal z približne 25 mužov. Na územie Slovenska ich vysadili sovietske lietadlá. Keď sa presunuli do oblasti Banskej Bystrice, v týchto miestach už pôsobil partizánsky oddiel s rovnakým názvom. Úlohou výsadkárov bolo rozšíriť svoje rady a vykonávať diverznú činnosť na povstaleckom území.
Po nábore mužov a spojení sa s viacerými oddielmi pod velením majora Volkova a majora Morozova sa počty partizánov výrazne rozšírili a brigáda rozvíjala svoju činnosť najmä v obciach medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom. Centrom troch partizánskych štábov bola obec Baláže.
Partizáni spojených oddielov spoločnými silami podnikli veľa úspešných akcií proti nemeckej armáde a bránili prechodu fašistických jednotiek na uvedenom území až do marca 1945, kedy sa Nemcom podarilo obsadiť Španiu Dolinu, Kalište a Staré Hory. Brigáda sa musela stiahnuť a koncom marca 1945 sa na slovenskom území pripojila k jednotkám Červenej armády.
