Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Veliteľom 6. oddielu brigády bol Zoltán Sekerka, ktorý po vojne spísal svoje spomienky pre potreby dokumentovania vojnových udalostí.
Autor TASR
Bratislava 2. júla (TASR) – Niekoľko týždňov pred vypuknutím Slovenského národného povstania letelo počas jednej augustovej noci nad regiónom Liptov lietadlo, ktoré vysadilo osemčlennú skupinu vojakov. Jej hlavnou úlohou bolo sformovať partizánsky oddiel na Slovensku.
Veliteľom 6. oddielu brigády bol Zoltán Sekerka, ktorý po vojne spísal svoje spomienky pre potreby dokumentovania vojnových udalostí. Tie sú dnes súčasťou archívu Vojenského historického ústavu (VHÚ) v Bratislave. Spomína si, ako sa partizánom v okolí obce Ožďany nepáčilo, že im pred očami premávali nemecké autá naložené vojakmi a proviantom. Žiadali velenie, aby mohli ukázať nepriateľovi, že sú na neho pripravení. Rozkaz prišiel 9. októbra 1944.
„Míny sme však žiadne nemali a tak sa zrodila myšlienka, že si tieto zhotovíme z ručných granátov, ktorých sme mali dosť. Zložili sme štyri granáty dohromady, medzi ktoré sme vložili jeden nemecký s drevenou rúčkou. Takto zhotovené sme ich potom zakopali do cesty a keď prechádzali nemecké autá na poťah sme ich odpálili,“ píše sa v archívnom dokumente VHÚ.
Od Oždian sa priblížilo päť nemeckých áut, pričom niektoré nabehli na míny a ostatné vyhodili do povetria granátmi. Sekerka si spomína, že pri tomto útoku a prestrelke neutrpela ich skupina žiadne straty. Vypovedal, že aj počas nasledujúcich dní sa Nemci pokúšali prebiť cez ich pozície, držali ich však v bezpečnej vzdialenosti.
Jadro partizánskej brigády Jánošík vzniklo zo skupiny výsadkárov, ktorých do Nízkych Tatier lietadlom previezli z územia vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Podľa historických dokumentov zakladajúcu skupinu tvorili štyria Slováci a štyria Rusi, ktorým velil nadporučík Ernest Bielik.
V priebehu niekoľkých týždňov sa jednotka rozrástla na 400 členov. Brigádny štáb sídlil najprv v Prašivej, potom v obci Bujakovo, kde sa vytvorili i ďalšie oddiely. Celá brigáda mala v septembri 1944 viac ako 1500 príslušníkov.
Oddiely tejto brigády operovali na pomerne širokom území od Turca až po Poprad. Predovšetkým išlo o okolie obcí Telgárt, Mlynky pri Dobšinej, Červená Skala, Revúca, Martin a Vrútky. Vykonávali bojovú i záškodnícku činnosť. Vo februári 1945 sa počas ústupu pred nemeckými jednotkami v oblasti Šumiac - Heľpa spojila s jednotkami Červenej armády. Podľa niektorých výpovedí účastníkov odboja sa jednotky brigády Jánošík zapojili až do 80 bojových akcií, pričom vraj zničili desať mostov, 11 nepriateľských transportov a 60 automobilov.
Veliteľom 6. oddielu brigády bol Zoltán Sekerka, ktorý po vojne spísal svoje spomienky pre potreby dokumentovania vojnových udalostí. Tie sú dnes súčasťou archívu Vojenského historického ústavu (VHÚ) v Bratislave. Spomína si, ako sa partizánom v okolí obce Ožďany nepáčilo, že im pred očami premávali nemecké autá naložené vojakmi a proviantom. Žiadali velenie, aby mohli ukázať nepriateľovi, že sú na neho pripravení. Rozkaz prišiel 9. októbra 1944.
„Míny sme však žiadne nemali a tak sa zrodila myšlienka, že si tieto zhotovíme z ručných granátov, ktorých sme mali dosť. Zložili sme štyri granáty dohromady, medzi ktoré sme vložili jeden nemecký s drevenou rúčkou. Takto zhotovené sme ich potom zakopali do cesty a keď prechádzali nemecké autá na poťah sme ich odpálili,“ píše sa v archívnom dokumente VHÚ.
Od Oždian sa priblížilo päť nemeckých áut, pričom niektoré nabehli na míny a ostatné vyhodili do povetria granátmi. Sekerka si spomína, že pri tomto útoku a prestrelke neutrpela ich skupina žiadne straty. Vypovedal, že aj počas nasledujúcich dní sa Nemci pokúšali prebiť cez ich pozície, držali ich však v bezpečnej vzdialenosti.
Jadro partizánskej brigády Jánošík vzniklo zo skupiny výsadkárov, ktorých do Nízkych Tatier lietadlom previezli z územia vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Podľa historických dokumentov zakladajúcu skupinu tvorili štyria Slováci a štyria Rusi, ktorým velil nadporučík Ernest Bielik.
V priebehu niekoľkých týždňov sa jednotka rozrástla na 400 členov. Brigádny štáb sídlil najprv v Prašivej, potom v obci Bujakovo, kde sa vytvorili i ďalšie oddiely. Celá brigáda mala v septembri 1944 viac ako 1500 príslušníkov.
Oddiely tejto brigády operovali na pomerne širokom území od Turca až po Poprad. Predovšetkým išlo o okolie obcí Telgárt, Mlynky pri Dobšinej, Červená Skala, Revúca, Martin a Vrútky. Vykonávali bojovú i záškodnícku činnosť. Vo februári 1945 sa počas ústupu pred nemeckými jednotkami v oblasti Šumiac - Heľpa spojila s jednotkami Červenej armády. Podľa niektorých výpovedí účastníkov odboja sa jednotky brigády Jánošík zapojili až do 80 bojových akcií, pričom vraj zničili desať mostov, 11 nepriateľských transportov a 60 automobilov.
