Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Základy Partizánskeho práporu Pavel boli položené ešte v roku 1943. Počas povstania mu velil Ján Trojan, ktorý bol medzi prvými slovenskými organizátormi tohto oddielu.
Autor TASR
Bratislava 18. júla (TASR) - Historické dokumenty o partizánskom odboji na Slovensku hovoria o tom, že už začiatkom jesene v roku 1943 sa v lesoch pri Veľkých Uherciach stretávali jednotlivci s protifašistickým zmýšľaním. Počas SNP už vytvorili skupinu, ktorá neskôr niesla meno Pavel, podľa krstného mena sovietskeho organizátora odboja Pavla Baranova.
V radoch tohto práporu bojoval aj kapitán Rudolf Kolník, ktorý svoje spomienky zhrnul pre potreby dokumentovania udalostí SNP. V denníku jeho jednotky sú zapísané udalosti z prvých októbrových dni v roku 1944 v okolí Hornej Štubne.
„Obed sme mali slávnostný, pretože pani mlynárka nám poslala na pozorovateľňu vypraženú kuru, palacinky a fľašu zo svätenou vodou, aby sme vraj tak silne nebúchali. Palacinky sme nezjedli, ešte sme sa do nich ani nepustili a tu prišla na nás tá psina. Od Hornej Štubne z lesa začali vychádzať tanky, jeden za druhým,“ píše sa v partizánskych záznamoch.
Nasleduje opis, ako ostreľovali nepriateľské tanky, ktoré sa snažili prelomiť ich obranné pozície, niekto z velenia im vraj dokonca sľuboval finančnú odmenu za každý zastavený tank. V záznamoch sa spomína, že počas tohto útoku sa podarilo zlikvidovať tri tanky, na ktoré vystrelili okolo 400 rán, zvyšné z pozícií na istý čas v tento deň ustúpili.
Základy Partizánskeho práporu Pavel boli položené ešte v roku 1943. Počas povstania mu velil Ján Trojan, ktorý bol medzi prvými slovenskými organizátormi tohto oddielu. Mal vyše 300 členov, ktorí pochádzali najmä z mesta Baťovany (dnes Partizánske), a členil sa na tri bojové roty.
Roty pôsobili najmä pri obrane proti fašistickým jednotkám v oblasti spojenia Nitra – Topoľčany – Partizánske. Ich úlohou bolo vykonávať deštrukčné akcie namierené proti nemeckým vojakom a konali aj výzvednú činnosť. Počas ťažkých bojov sa roty postupne rozbili. Jeden kompaktný oddiel Pavel sa napokon 2. októbra 1944 včlenil ako 3. samostatný prápor do 2. československej paradesantnej brigády.
Po mnohých ďalších bojoch i nútených ústupoch sa napokon koncom decembra 1944 a začiatkom januára 1945 sa príslušníci oddielu pridali k Nitrianskej partizánskej brigáde ako tretí Hornonitriansky prápor. Veliteľom zostal Ján Trojan, ktorý mal pod sebou 150 členov odbojovej skupiny.
Štáb práporu sídlil v osade Rybníky. Plnil najmä zásobovaciu a spravodajskú činnosť pre ostatné partizánske skupiny, spolupracoval pri bojovej akcii s oddielom Štefánik a zúčastňoval sa ďalších bojov pod velením Nitrianskej partizánskej brigády.
V radoch tohto práporu bojoval aj kapitán Rudolf Kolník, ktorý svoje spomienky zhrnul pre potreby dokumentovania udalostí SNP. V denníku jeho jednotky sú zapísané udalosti z prvých októbrových dni v roku 1944 v okolí Hornej Štubne.
„Obed sme mali slávnostný, pretože pani mlynárka nám poslala na pozorovateľňu vypraženú kuru, palacinky a fľašu zo svätenou vodou, aby sme vraj tak silne nebúchali. Palacinky sme nezjedli, ešte sme sa do nich ani nepustili a tu prišla na nás tá psina. Od Hornej Štubne z lesa začali vychádzať tanky, jeden za druhým,“ píše sa v partizánskych záznamoch.
Nasleduje opis, ako ostreľovali nepriateľské tanky, ktoré sa snažili prelomiť ich obranné pozície, niekto z velenia im vraj dokonca sľuboval finančnú odmenu za každý zastavený tank. V záznamoch sa spomína, že počas tohto útoku sa podarilo zlikvidovať tri tanky, na ktoré vystrelili okolo 400 rán, zvyšné z pozícií na istý čas v tento deň ustúpili.
Základy Partizánskeho práporu Pavel boli položené ešte v roku 1943. Počas povstania mu velil Ján Trojan, ktorý bol medzi prvými slovenskými organizátormi tohto oddielu. Mal vyše 300 členov, ktorí pochádzali najmä z mesta Baťovany (dnes Partizánske), a členil sa na tri bojové roty.
Roty pôsobili najmä pri obrane proti fašistickým jednotkám v oblasti spojenia Nitra – Topoľčany – Partizánske. Ich úlohou bolo vykonávať deštrukčné akcie namierené proti nemeckým vojakom a konali aj výzvednú činnosť. Počas ťažkých bojov sa roty postupne rozbili. Jeden kompaktný oddiel Pavel sa napokon 2. októbra 1944 včlenil ako 3. samostatný prápor do 2. československej paradesantnej brigády.
Po mnohých ďalších bojoch i nútených ústupoch sa napokon koncom decembra 1944 a začiatkom januára 1945 sa príslušníci oddielu pridali k Nitrianskej partizánskej brigáde ako tretí Hornonitriansky prápor. Veliteľom zostal Ján Trojan, ktorý mal pod sebou 150 členov odbojovej skupiny.
Štáb práporu sídlil v osade Rybníky. Plnil najmä zásobovaciu a spravodajskú činnosť pre ostatné partizánske skupiny, spolupracoval pri bojovej akcii s oddielom Štefánik a zúčastňoval sa ďalších bojov pod velením Nitrianskej partizánskej brigády.
