Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jadro Partizánskeho zväzku Čapajev tvorila skupina antifašisticky zmýšľajúcich občanov, ktorí sa stretávali od roku 1943 v horách nad obcou Matiaška.
Autor TASR
Bratislava 16. júla (TASR) – Mnohé partizánske oddiely a jednotky, ktoré sa neskôr preslávili v bojoch Slovenského národného povstania, vznikli už oveľa skôr, ako ozbrojený odpor vypukol. Jednou z takýchto skupín bol aj Partizánsky zväzok Čapajev, ktorého jadro sa tvorilo už v roku 1943. K tejto skupine sa pridal aj známy veliteľ, vojak slovenskej armády Ľudovít Kukorelli. Jednotka dostala meno po slávnom veliteľovi Čapajevovi, ktorý bojoval v občianskej vojne po komunistickej revolúcii v Rusku.
Jeden zo zápisov v archíve Vojenského historického ústavu hovorí o akcii tejto skupiny z 25. augusta 1944. Išlo o útok na železničný uzol v Margecanoch. Jedna skupina mala oslobodiť ruských zajatcov a druhá napadnúť nemeckú jednotku.
„V tom istom čase bolo podľa plánu prevedené zničenie stanice, zničené bolo zariadenie v kanceláriách, vodná nádrž, točný kruh a všetky výhybky. Po tomto bolo zničených šesť lokomotív," uvádza sa v archívnom dokumente. Ten obsahuje aj presný menný zoznam dôstojníkov a vojakov, ktorí akciu v Margecanoch úspešne ukončili 27. augusta 1944.
Jadro Partizánskeho zväzku Čapajev tvorila skupina antifašisticky zmýšľajúcich občanov, ktorí sa stretávali od roku 1943 v horách nad obcou Matiaška. Už na jar 1944 oddiel prijal názov Prvá autonómna partizánska skupina Čapajev a Kukorelli sa stal náčelníkom štábu, ktorý sídlil na vrchu Búč. Skupina pod velením Ivana Baľutu mala byť zároveň centralizačným miestom partizánskeho hnutia na východe Slovenska.
V lete 1944 bola napokon k Čapajevovcom pripojená Bardejovská partizánska skupina a oddiel Pugačev. Pripojilo sa k nej aj viacero vojenských oddielov, čo zlepšilo výzbroj a údernosť skupiny. V auguste im Štáb partizánskeho hnutia 1. ukrajinského frontu priznal štatút brigády, ktorá mala zhruba 300 príslušníkov, po vypuknutí SNP bola brigáda zmenená na zväzok s viac ako 1000 príslušníkmi.
Vo zväzku bolo päť oddielov: Bohun, Bohdan Chmeľnickij, Buďonnyj, Ščors, Pugačov. Ich činnosť spočívala najmä v bojovej a diverznej činnosti, odzbrojovaní žandárskych staníc, ničení nemeckých posádok v mestách a obciach a ničení mostov.
Nemecké velenie videlo vo zväzku Čapajev silného protivníka, preto proti nemu nasadilo do hôr ťažko vyzbrojené SS oddiely. Príslušníci Čapajeva boli vytláčaní a prenasledovaní, štáb sa napokon usadil pri obci Sitnica v okrese Humenné, kde bol jeho operačný priestor.
Partizánske jednotky pôsobili v tesnej blízkosti frontu v Karpatoch, preto bola ich výzvedná a spravodajská činnosť veľmi dôležitá nielen pre celé velenie povstaleckých jednotiek a pre samotný zväzok Čapajev, ale i pre postupujúce jednotky Červenej armády a 1. československého armádneho zboru.
V novembri 1944, keď fašisti začali silný útok od Vranova, viaceré partizánske skupiny z tohto okolia sa stiahli do spoločnej kruhovej obrany pod Kukorelliho vedením. Podarilo sa im nadviazať spoluprácu so sovietskymi jednotkami, čiastočne prejsť cez front a v Kalinove sa koncom novembra s nimi spojili.
Jeden zo zápisov v archíve Vojenského historického ústavu hovorí o akcii tejto skupiny z 25. augusta 1944. Išlo o útok na železničný uzol v Margecanoch. Jedna skupina mala oslobodiť ruských zajatcov a druhá napadnúť nemeckú jednotku.
„V tom istom čase bolo podľa plánu prevedené zničenie stanice, zničené bolo zariadenie v kanceláriách, vodná nádrž, točný kruh a všetky výhybky. Po tomto bolo zničených šesť lokomotív," uvádza sa v archívnom dokumente. Ten obsahuje aj presný menný zoznam dôstojníkov a vojakov, ktorí akciu v Margecanoch úspešne ukončili 27. augusta 1944.
Jadro Partizánskeho zväzku Čapajev tvorila skupina antifašisticky zmýšľajúcich občanov, ktorí sa stretávali od roku 1943 v horách nad obcou Matiaška. Už na jar 1944 oddiel prijal názov Prvá autonómna partizánska skupina Čapajev a Kukorelli sa stal náčelníkom štábu, ktorý sídlil na vrchu Búč. Skupina pod velením Ivana Baľutu mala byť zároveň centralizačným miestom partizánskeho hnutia na východe Slovenska.
V lete 1944 bola napokon k Čapajevovcom pripojená Bardejovská partizánska skupina a oddiel Pugačev. Pripojilo sa k nej aj viacero vojenských oddielov, čo zlepšilo výzbroj a údernosť skupiny. V auguste im Štáb partizánskeho hnutia 1. ukrajinského frontu priznal štatút brigády, ktorá mala zhruba 300 príslušníkov, po vypuknutí SNP bola brigáda zmenená na zväzok s viac ako 1000 príslušníkmi.
Vo zväzku bolo päť oddielov: Bohun, Bohdan Chmeľnickij, Buďonnyj, Ščors, Pugačov. Ich činnosť spočívala najmä v bojovej a diverznej činnosti, odzbrojovaní žandárskych staníc, ničení nemeckých posádok v mestách a obciach a ničení mostov.
Nemecké velenie videlo vo zväzku Čapajev silného protivníka, preto proti nemu nasadilo do hôr ťažko vyzbrojené SS oddiely. Príslušníci Čapajeva boli vytláčaní a prenasledovaní, štáb sa napokon usadil pri obci Sitnica v okrese Humenné, kde bol jeho operačný priestor.
Partizánske jednotky pôsobili v tesnej blízkosti frontu v Karpatoch, preto bola ich výzvedná a spravodajská činnosť veľmi dôležitá nielen pre celé velenie povstaleckých jednotiek a pre samotný zväzok Čapajev, ale i pre postupujúce jednotky Červenej armády a 1. československého armádneho zboru.
V novembri 1944, keď fašisti začali silný útok od Vranova, viaceré partizánske skupiny z tohto okolia sa stiahli do spoločnej kruhovej obrany pod Kukorelliho vedením. Podarilo sa im nadviazať spoluprácu so sovietskymi jednotkami, čiastočne prejsť cez front a v Kalinove sa koncom novembra s nimi spojili.
