Bratislava 2. mája (TASR) - Predseda Národnej rady SR Pavol Paška (Smer-SD) dnes otvoril rokovanie druhej schôdze parlamentu, na ktorej sa jednofarebná vláda Roberta Fica (Smer-SD) bude uchádzať o dôveru snemovne na základe Programového vyhlásenia.
Podľa Ústavy SR musí každý nový kabinet predstúpiť pred poslancov do 30 dní od vymenovania. Na získanie dôvery potrebuje vláda minimálne 76 hlasov, Smer-SD má k dispozícii 83 poslancov.
Po prednesení Programového vyhlásenia premiérom bude schôdza parlamentu prerušená pre zasadnutie výborov aj za účasti členov kabinetu. Rokovanie bude následne pokračovať vo štvrtok 3. mája o 14. hodine. Samotné hlasovanie o dôvere príde na rad až po skončení rozpravy, ktorá tradične trvá dlhé hodiny.
Po tom, ako Ficov kabinet získa dôveru, by mali poslanci vysloviť súhlas s doplnením Lisabonskej zmluvy, vďaka ktorému môže vzniknúť nástupca dočasného eurovalu - Európsky stabilizačný systém (ESM). Vláda s tým súhlasila už vlani v auguste, parlament sa však doteraz touto otázkou nezaoberal. Na vyslovenie súhlasu je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých členov snemovne, teda minimálne 76 hlasov.
"Členské štáty, ktorých menou je euro, môžu vytvoriť mechanizmus pre stabilitu, ktorý sa má v nevyhnutných prípadoch aktivovať na zabezpečenie stability eurozóny ako celku. Poskytnutie akejkoľvek požadovanej finančnej pomoci v rámci mechanizmu bude podliehať prísnej podmienenosti," znie nový odsek v článku 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Slovenský parlament čaká aj ratifikácia medzinárodnej zmluvy upravujúcej vznik trvalého eurovalu. Podľa dohody európskych lídrov má ESM začať fungovať už od polovice tohto roka.
Rokovanie parlamentu sledoval aj prezident republiky Ivan Gašparovič. Foto: TASR/Martin Baumann
Nové zloženie parlamentu
Najvyšší zákonodarný zbor SR má opäť nové zloženie. Do lavíc dnes zasadlo ďalších osem náhradníkov za poslancov Smeru-SD, ktorí zmenili svoje pôsobisko.
Igor Federič bol vymenovaný za vedúceho Úradu vlády SR, Viktor Stromček sa stal vedúcim Kancelárie NR SR a mandátu sa vzdal. Jozef Buček, Jozef Burian, Branislav Ondruš, Pavol Pavlis, Peter Pellegrini a Marián Saloň boli vládou vymenovaní za štátnych tajomníkov. Na ich miesta po zložení sľubu zasadli Štefan Gašparovič, Antonín Cicoň, Vladislav Petráš, Eva Hufková, Peter Gaži, Zoltán Daniš, Viera Šedivcová a Peter Náhlik.
"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života," znie ústavou predpísaný sľub, ktorí skladajú všetci poslanci. Jeho nezloženie alebo sľub s výhradou by mal za následok zánik mandátu.
Ešte pred mesiacom zložilo sľub prvých desať náhradníkov za poslancov, ktorí odišli do exekutívy. Miesto v parlamente tak získali aj kandidáti Smeru-SD, ktorí sa uchádzali o poslanecký post z okolo stého miesta.
Prvé zákony
Na druhej schôdzi v tomto volebnom období čakajú poslancov aj prvé zákony. Richard Raši (Smer-SD) predložil návrh novely zákona o zdravotnom poistení, ktorým sa má zjednodušiť odvolávanie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Rašiho návrh má zároveň zaviesť nový mechanizmus prerozdeľovania poistného medzi zdravotnými poisťovňami, zvoľniť vykazovanie platobnej schopnosti poisťovní, a teda priniesť viac peňazí pre štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP). Navrhovaná zmena prerozdeľovania poistného by znamenala plus takmer 30 miliónov eur ročne pre VšZP. Naopak, v rozpočte by predstavovala mínus pre súkromnú Dôveru, ktorá by tak mala prísť takmer o 22 miliónov eur, a súkromnú Union zdravotnú poisťovňu, tá by prišla o vyše 8,7 milióna eur.
Opozičná SaS zase predložila návrh na zrušenie trestnoprávnej imunity poslancov, na čo je však potrebná ústavná väčšina, teda 90 hlasov. Rovnaký postup si vyžaduje aj zámer liberálov znížiť počet členov snemovne zo 150 na 100.
Plénum bude zároveň voliť nového šéfa Úradu na ochranu osobných údajov. Na návrh vlády tu kandiduje Eleonóra Kročianová.
Zákon o regulácii zostáva
Návrh novely Obchodného zákonník a s tým súvisiaca novela zákona o regulácii v sieťových odvetviach z dielne vládneho Smeru-SD napokon na programe druhej schôdze parlamentu ostáva. Právnu normu, ktorej zaradenie do programu pre údajnú manipuláciu s dátumami kritizovala SaS, dnes liberáli žiadali vyradiť. Za ich návrh však zahlasovalo len 20 poslancov.
"Doteraz nebolo náležite vysvetlené všetkým poslancom, či boli splnené všetky podmienky doručenia návrhu. Kým sa tak nestane, navrhujem tento bod stiahnuť," argumentoval Martin Poliačik (SaS). Šéf SaS Richard Sulík už skôr poukázal na to, že na výpise o doručení návrhu do parlamentu bol najskôr dátum 18. apríla a o štyri dni neskôr bol zmenený na 17. apríla. Posledný deň, dokedy bolo možné návrhy zákonov do parlamentu doručiť, bol 17. apríl. "Nebol podaný včas tak, ako mal byť podaný," zdôraznil Sulík pred časom s tým, že to nespĺňa legislatívne podmienky.
Hovorca šéfa NR SR Pavla Pašku Pavel Chovanec však vysvetlil, že Centrálny elektronický register jasne preukázal, že podanie návrhu novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach od poslancov Maroša Kondróta a Andreja Kolesíka bolo v súlade s legislatívnym procesom.
Ako ešte 24. apríla vysvetlil Chovanec, zámenu dátumu na tomto návrhu spôsobila obyčajná ľudská chyba, ktorá nastala pri prepise na oficiálnu webstránku nrsr.sk. Pracovníčka odboru informačných technológií napísala omylom 18. apríl namiesto 17. apríla. "Parlamentná tlač č. 29 bola doručená do podateľne NR SR v stanovenom termíne 17. apríla 2012, o čom je priložený doklad jej riadneho zaevidovania v centrálnom registri s dátumom 17. apríl 2012. O tom svedčia aj pečiatky podateľne na sprievodnom liste poslanca Kondróta a v samostatnom návrhu zákona," konštatoval.
Minúta ticha
Alojz Hlina (OĽaNO) neúspešne žiadal zaradenie bodu do programu schôdze, na základe ktorého by sa mala vytvoriť protikorupčná parlamentná komisia. Podporilo to len 52 zo 134 prítomných poslancov. Počet členov komisie aj rozsah jej pôsobnosti sa mal podľa Hlinu dohodnúť na následných rokovaniach.
Snemovňa si zároveň minútou ticha na návrh lídra KDH Jána Figeľa uctila pamiatku zosnulého katolíckeho kňaza a disidenta Vladimíra Jukla.
