Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výsledky výskumu v dvoch z piatich skúmaných objektov potvrdili datovanie výstavby tak, ako je uvádzané v odbornej literatúre.
Autor TASR
Prešov 29. júla (TASR) - Päť drevených kostolov a chrámov na východnom Slovensku prešlo špecializovaným dendrochronologickým výskumom. Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) Prešov v spolupráci s KPÚ Košice poskytli vlani na jar súčinnosť vedeckým pracovníkom Mendelovej univerzity v Brne. Ako pre TASR uviedol odborný radca KPÚ Prešov Anton Liška, cieľom projektu bolo exaktne datovať dobu výstavby a stavebných úprav drevených kostolov.
Na území Prešovského kraja boli preskúmané evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku, gréckokatolícky chrám sv. Lukáša v Brežanoch a rímskokatolícky kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie vo Vysokých Tatrách - Starom Smokovci. V Košickom kraji sa odborníci pozreli na gréckokatolícke chrámy Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej a sv. Michala archanjela v Inovciach.
"Dendrochronológia umožňuje určiť rok a ročné obdobie ťažby dreva, ako aj druh použitej dreviny. Dôležité je, aby skúmaný prvok obsahoval podkôrny letokruh, inak je datovanie len orientačné," dodal Liška. Vzorky boli analyzované v Dendrochronologickom laboratóriu Mendelovej univerzity v Brne, kde sa určoval vek stromov pomocou analýzy letokruhov.
Výsledky výskumu v dvoch z piatich skúmaných objektov potvrdili datovanie výstavby tak, ako je uvádzané v odbornej literatúre. Chrám sv. Lukáša evanjelistu v Brežanoch bol postavený z jedlí zoťatých po roku 1719 a v rokoch 1722 - 1724, čo potvrdzuje literatúrou uvádzaný rok výstavby 1727. Evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku, datovaný do roku 1717, bol vyhotovený zo smrekov a jedlí zoťatých po roku 1707 a v rokoch 1711 - 1713.
Pri rímskokatolíckom kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Starom Smokovci sa odobrali vzorky len z veže, ktorá bola prestavaná v rokoch 1959 - 1960. Výsledky ukázali, že na prestavbu boli použité smreky zoťaté v zime na prelome rokov 1959/1960.
V prípade chrámu Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej, datovaného do roku 1730, sa nepodarilo určiť vek žiadneho zo skúmaných konštrukčných prvkov. Zistilo sa len, že na jeho výstavbu bolo použité drevo z jaseňa a brezy.
Výstavbu chrámu sv. Michala archanjela v Inovciach, literatúrou datovanú do roku 1836, dendrochronologický výskum posunul o niekoľko desaťročí dozadu. Borovice použité na jeho výstavbu boli zoťaté v zime na prelome rokov 1772/1773. Na stavbu a úpravy sa použilo aj drevo z javora, smreku, topoľa a brezy.
"Výskum a jeho výsledky hodnotíme jednoznačne pozitívne, keďže sa nám podarilo buď potvrdiť datovanie výstavby chrámov a kostolov, respektíve podarilo sa opraviť nepresné údaje uvádzané v odbornej literatúre," uzavrel Liška.
Na území Prešovského kraja boli preskúmané evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku, gréckokatolícky chrám sv. Lukáša v Brežanoch a rímskokatolícky kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie vo Vysokých Tatrách - Starom Smokovci. V Košickom kraji sa odborníci pozreli na gréckokatolícke chrámy Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej a sv. Michala archanjela v Inovciach.
"Dendrochronológia umožňuje určiť rok a ročné obdobie ťažby dreva, ako aj druh použitej dreviny. Dôležité je, aby skúmaný prvok obsahoval podkôrny letokruh, inak je datovanie len orientačné," dodal Liška. Vzorky boli analyzované v Dendrochronologickom laboratóriu Mendelovej univerzity v Brne, kde sa určoval vek stromov pomocou analýzy letokruhov.
Výsledky výskumu v dvoch z piatich skúmaných objektov potvrdili datovanie výstavby tak, ako je uvádzané v odbornej literatúre. Chrám sv. Lukáša evanjelistu v Brežanoch bol postavený z jedlí zoťatých po roku 1719 a v rokoch 1722 - 1724, čo potvrdzuje literatúrou uvádzaný rok výstavby 1727. Evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku, datovaný do roku 1717, bol vyhotovený zo smrekov a jedlí zoťatých po roku 1707 a v rokoch 1711 - 1713.
Pri rímskokatolíckom kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Starom Smokovci sa odobrali vzorky len z veže, ktorá bola prestavaná v rokoch 1959 - 1960. Výsledky ukázali, že na prestavbu boli použité smreky zoťaté v zime na prelome rokov 1959/1960.
V prípade chrámu Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej, datovaného do roku 1730, sa nepodarilo určiť vek žiadneho zo skúmaných konštrukčných prvkov. Zistilo sa len, že na jeho výstavbu bolo použité drevo z jaseňa a brezy.
Výstavbu chrámu sv. Michala archanjela v Inovciach, literatúrou datovanú do roku 1836, dendrochronologický výskum posunul o niekoľko desaťročí dozadu. Borovice použité na jeho výstavbu boli zoťaté v zime na prelome rokov 1772/1773. Na stavbu a úpravy sa použilo aj drevo z javora, smreku, topoľa a brezy.
"Výskum a jeho výsledky hodnotíme jednoznačne pozitívne, keďže sa nám podarilo buď potvrdiť datovanie výstavby chrámov a kostolov, respektíve podarilo sa opraviť nepresné údaje uvádzané v odbornej literatúre," uzavrel Liška.
