Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Slovensku je špeciálnych výsluchových miestností stále málo a aj tie, ktoré fungujú, sa dostatočne nevyužívajú.
Autor TASR
Bratislava 16. apríla (TASR) – Ochrana detských obetí násilia v trestnom a inom súdnom konaní nie je ani napriek legislatíve stále dostatočne zabezpečená. Na Slovensku je špeciálnych výsluchových miestností stále málo a aj tie, ktoré fungujú, sa dostatočne nevyužívajú. Poukázal na to aj utorkový okrúhly stôl zo série diskusií na tému právnej ochrany dieťaťa, ktoré sa stalo obeťou sexuálneho násilia.
"Rozprávať o traumatizujúcich zážitkoch viažucich sa na intímnu sféru má dospelý človek problém pred niekým iným než je ten, s kým komunikuje. Takýmto spôsobom to musíme previesť aj do detského sveta. Dieťa vypovedá o niečom a nie je jedno, za akých podmienok o svojom zážitku vypovedá," uviedla na tlačovej konferencii verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.
Je podľa nej preto dôležité vytvoriť pre dieťa také podmienky, aby vypovedalo pravdivo a o všetkom, čo sa stalo, ale zároveň, aby sa jeho trauma zároveň neprehlbovala. Ideálne podmienky na vypovedanie vytvárajú práve špeciálne výsluchové miestnosti, teda dve na seba nadväzujúce miestnosti. V jednej z nich sa dieťa rozpráva s vyšetrovateľom, prípadne vyškoleným psychológom, a v druhej miestnosti sú všetky ďalšie osoby, ktoré majú zo zákona právo a povinnosť sa na takomto výsluchu zúčastniť. V opačnom prípade, keď sa všetci nachádzajú v jednej miestnosti, sa môže dieťa pri výpovedi "zablokovať".
V súčasnosti majú takéto špeciálne miestnosti len dve mimovládne organizácie, a to Náruč – Pomoc deťom v kríze a Centrum Slniečko. "Prihovárame sa za to, aby miestností bolo čo najviac a aby sa o ich zriadenie postaral štát," poznamenal Ivan Leitman, výkonný riaditeľ občianskeho združenia Náruč – Pomoc deťom v kríze. Potešujúce síce podľa neho je, že polícia má v pláne vytvoriť v budúcnosti 22 takýchto špeciálnych miestností, otázne však je, ako rýchlo sa ich podarí zrealizovať. Ideálnym stavom by bolo ich zriadenie pri každom okresnom riaditeľstve Policajného zboru. Dôležité podľa neho je tiež dostatočné vyškolenie tých, ktorí dieťa vypočúvajú.
Leitman zároveň zdôrazňuje, že vážnym problémom v tejto oblasti je tiež fakt, že mnohé detské obete násilia nie sú stále identifikované, lebo nikto na to neupozorní, čím takýmto obetiam nie je možné adekvátne pomôcť. Týranie, zneužívanie či zanedbávanie detí by sa preto malo stať verejnou témou, o ktorej sa bude častejšie hovoriť. "Hovoríme o multidisciplinárnej spolupráci, kde zahŕňame aj učiteľov a detských lekárov, ktorí by mali lepšie vedieť čítať signály," poznamenal Leitman.
Podotkol, že sú mnohé formy násilia, ktoré sa identifikujú ťažšie ako ostatné. Ako príklad uvádza sexuálne zneužívanie, ktoré je podľa neho širokým pojmom. To pritom môže byť nielen dotykové, ale aj nedotykové, kde patrí okrem iného obťažovanie exhibicionistom či zneužívanie cez internet. "Dieťa je zmätené, trpí, pretože nevie, čo si s takouto situáciou počať, nevie, ako sa má správať. Je z toho frustrované. Mnohokrát sa nevie zdôveriť ani svojim najbližším, prechádza problémom a nosí ho v sebe až do dospelosti," doplnil Leitman.
"Rozprávať o traumatizujúcich zážitkoch viažucich sa na intímnu sféru má dospelý človek problém pred niekým iným než je ten, s kým komunikuje. Takýmto spôsobom to musíme previesť aj do detského sveta. Dieťa vypovedá o niečom a nie je jedno, za akých podmienok o svojom zážitku vypovedá," uviedla na tlačovej konferencii verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.
Je podľa nej preto dôležité vytvoriť pre dieťa také podmienky, aby vypovedalo pravdivo a o všetkom, čo sa stalo, ale zároveň, aby sa jeho trauma zároveň neprehlbovala. Ideálne podmienky na vypovedanie vytvárajú práve špeciálne výsluchové miestnosti, teda dve na seba nadväzujúce miestnosti. V jednej z nich sa dieťa rozpráva s vyšetrovateľom, prípadne vyškoleným psychológom, a v druhej miestnosti sú všetky ďalšie osoby, ktoré majú zo zákona právo a povinnosť sa na takomto výsluchu zúčastniť. V opačnom prípade, keď sa všetci nachádzajú v jednej miestnosti, sa môže dieťa pri výpovedi "zablokovať".
V súčasnosti majú takéto špeciálne miestnosti len dve mimovládne organizácie, a to Náruč – Pomoc deťom v kríze a Centrum Slniečko. "Prihovárame sa za to, aby miestností bolo čo najviac a aby sa o ich zriadenie postaral štát," poznamenal Ivan Leitman, výkonný riaditeľ občianskeho združenia Náruč – Pomoc deťom v kríze. Potešujúce síce podľa neho je, že polícia má v pláne vytvoriť v budúcnosti 22 takýchto špeciálnych miestností, otázne však je, ako rýchlo sa ich podarí zrealizovať. Ideálnym stavom by bolo ich zriadenie pri každom okresnom riaditeľstve Policajného zboru. Dôležité podľa neho je tiež dostatočné vyškolenie tých, ktorí dieťa vypočúvajú.
Leitman zároveň zdôrazňuje, že vážnym problémom v tejto oblasti je tiež fakt, že mnohé detské obete násilia nie sú stále identifikované, lebo nikto na to neupozorní, čím takýmto obetiam nie je možné adekvátne pomôcť. Týranie, zneužívanie či zanedbávanie detí by sa preto malo stať verejnou témou, o ktorej sa bude častejšie hovoriť. "Hovoríme o multidisciplinárnej spolupráci, kde zahŕňame aj učiteľov a detských lekárov, ktorí by mali lepšie vedieť čítať signály," poznamenal Leitman.
Podotkol, že sú mnohé formy násilia, ktoré sa identifikujú ťažšie ako ostatné. Ako príklad uvádza sexuálne zneužívanie, ktoré je podľa neho širokým pojmom. To pritom môže byť nielen dotykové, ale aj nedotykové, kde patrí okrem iného obťažovanie exhibicionistom či zneužívanie cez internet. "Dieťa je zmätené, trpí, pretože nevie, čo si s takouto situáciou počať, nevie, ako sa má správať. Je z toho frustrované. Mnohokrát sa nevie zdôveriť ani svojim najbližším, prechádza problémom a nosí ho v sebe až do dospelosti," doplnil Leitman.
