Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 22. január 2025Meniny má Zora
< sekcia Slovensko

Pavol Faško: Babie letá, ako ich poznáme, sú minulosťou

Na snímke klimatológ Pavol Faško (vľavo). Foto: TABLET.TV

Klimatológ zo SHMÚ vysvetľuje, ako klimatická zmena ovplyvňuje Medardovu kvapku, babie letá či charakter zím na Slovensku.

Bratislava 12. októbra (TABLET.TV) - Aj keď v nasledujúcich októbrových dňoch bude panovať teplejšie počasie, nepôjde o typické babie leto. „Tlaková výš nebude nad strednou Európou, ale skôr na jej východe či juhovýchode. Bude k nám teda prúdiť od juhu alebo juhozápadu teplý vzduch a môže fúkať vietor, čo k babiemu letu až tak veľmi nepatrí. Cez babie leto by malo byť počasie pokojné a malo by aj ľuďom prinášať vnútorný pokoj,“ povedal klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v relácii Pohľad na oblohu na TABLET.TV.



Babie leto patrí k poveternostným javom, ktoré boli typické pre stredoeurópsku klímu, vplyvom klimatickej zmeny sa však stali vzácnejšími. Odborníci majú pre babie leto pomerne exaktnú definíciu.

„Malo by to byť počasie, ktoré sa vyskytuje prevažne na konci septembra, v októbri a niekedy aj na začiatku novembra. Malo by sa vyznačovať stabilným charakterom a ten by sa mal prejavovať aj tým, že by nemal fúkať vietor. To vyplýva z polohy stredu tlakovej výše, ktorá určuje charakter počasia – a ten by mal byť v priestore strednej Európy. Keď si zoberieme, ako dynamicky sa vyvíja počasie v priebehu celého roka 2019 a hlavne v posledných týždňoch, dosiahnuť, aby sa tlaková výš v týchto podmienkach stabilizovala, nie je také jednoduché,“ vysvetlil Pavol Faško.

V prvej dekáde októbra prišlo pomerne výrazné ochladenie, ktoré však netrvalo dlho a nešlo o výnimočný jav. Vzhľadom na predpokladané teplé počasie v druhej polovici mesiaca je pravdepodobné, že sa október skončí ako mesiac s kladnou teplotnou odchýlkou. Potom bude podľa Pavla Faška zaujímavé sledovať počasie v posledných dvoch mesiacoch roka, pretože od toho bude závisieť, ako skončí rok 2019 ako celok – najmä s ohľadom na fakt, že posledných 5 rokov (2014 až 2018) bolo zároveň najteplejších päť rokov v histórii meraní globálnej teploty na Zemi. Je teda otázka, či sa aj rok 2019 zaradí do tejto série.

Napĺňajú sa čierne scenáre

Práve fakt, že posledných päť rokov bolo zároveň päť najteplejších v histórii meraní, potvrdzuje nielen, že sa klíma mení a atmosféra sa otepľuje, ale navodzuje odôvodnenú obavu, že sa vývoj vymyká doterajším predpokladom a napĺňajú sa čierne scenáre.

„Je to doslova znepokojujúce, pretože praktické dôsledky prežívame v jednotlivých obdobiach daného roka. V júni bolo počasie, ktoré je na začiatok leta v našich podmienkach doslova extrémne. A spomeňme si, ako bolo na konci februára, keď bolo zaznamenaných niekoľko celoslovenských rekordov teploty vzduchu. Zima sa skončila počasím, ktoré zodpovedá pokročilejšej jari. Prvá polovica jari bola tiež nadnormálne teplá a až na konci apríla a v máji sa striedali chladnejšie a teplejšie obdobia a našťastie začalo aj pršať,“ povedal v relácii Pohľad na oblohu Pavol Faško.

Práve miernejšie zimy v porovnaní s minulosťou patria k najzreteľnejším prejavom klimatickej zmeny. Môžu sa ešte vyskytovať zimy, ktoré aspoň na pohľad pripomínajú zimnú idylu, na akú sme zvyknutí – tým, že sú bohaté na sneh. Príkladom bola zima 2012/2013, ktorá bola teplotne normálna, ale na juhozápade Slovenska a v Bratislave priniesla veľmi veľa snehu. Tuhá zima – ako bola v roku 1962/63 alebo 1984/85 sa však už nemusí vôbec vyskytnúť.

Teplé zimy vedú k teplým letám

„Tuhé zimy ako celok, keď bola celá zima mrazivá od decembra až do februára, to sa už teraz nedeje. Vyskytujú sa aj v súčasnosti mrazivé obdobia, ale sú krátke. Takmer všetky zimy sú dnes už nadnormálne teplé. Preto sú podmienky otepľovania európskej pevniny na jar také, aké sú, pretože na konci zimy väčšinou chýba snehová pokrývka. Práve výskyt snehovej pokrývky bol jednak zdrojom vlahy, ale zároveň prostriedok na to, aby sa otepľujúce efekty, ktoré sa na jar prejavujú, keď k nám začne prúdiť teplejší vzduch, neprejavovali tak výrazne ako v súčasnosti,“ uviedol Pavol Faško.

Teplejšie zimy sú teda predpokladom, aby sa už začiatok tzv. teplého alebo vegetačného polroka (apríl – september) odohrával v mimoriadne teplom a často aj suchom počasí, ktoré potom predznamená vývoj v ďalších mesiacoch.

„To už nie je signál, to je zmena klímy v praxi!“ tvrdí Pavol Faško. „Signály boli v predchádzajúcich desaťročiach a toto už sú zmeny, ktoré sa prejavujú veľmi výrazne. Napríklad tak, že sa dlhodobé úhrny zrážok v jednotlivých mesiacoch zmenili natoľko, že ročný režim zrážok je u nás úplne iný, ako bol napríklad pred tridsiatimi rokmi.“

Pre Slovensko bolo napríklad typické, že dlhodobé mesačné úhrny zrážok boli najvyššie práve na vrchole leta, v Bratislave na Kolibe v rokoch 1991 – 2019 však bol najvyšší úhrn zrážok v septembri.

Medardova kvapka? Tiež minulosť

Klimatická zmena tak napríklad potlačila okrem babieho leta aj výskyt tzv. Medardovej kvapky. „Ona sa z praktického života naozaj vytratila,“ povedal Pavol Faško o známej pranostike. „Teraz sa takéto poveternostné situácie v júni takmer nevyskytujú. Ak v júni prší, ide skôr o búrky a býva už horúco, čo v minulosti nebývalo. Začiatok leta bol vlhkejší, oblačnejší a horúco bolo až cez prázdniny. A boli aj obdobia, keď bolo sucho, ale tie obdobia boli krátke a nie ako teraz, že je sucho takmer celé leto.“

Nerovnomerné rozloženie zrážok v čase a priestore najmä v teplejšom tzv. vegetačnom polroku je typickým prejavom klimatickej zmeny. Verejnosť si už privykla na javy, keď na jednom mieste panuje sucho a hneď vedľa sa vyskytujú intenzívne lokálne zrážky a prívalové povodne, dokonca aj opakovane.

„Keby sme si povedali, že nemusíme nič robiť, bol by to veľmi zlý odkaz pre našich nasledovníkov a postavili by sme pred nich veľmi ťažkú úlohu. Tá ich úloha bude ťažká tak či tak, ale našou povinnosťou je, aby sme sa snažili v súčasnosti problém riešiť. Hoci aj my už začíname neskoro. Ale postaviť sa k tomu tak, že sa nič nedeje a nič nemusíme robiť, to je úplne scestný prístup,“ povedal klimatológ Pavol Faško v relácii Pohľad na oblohu na TABLET.TV.

Premiér zvolá k informáciám SIS Bezpečnostnú radu SR

Premiér vyhlásil, že v pláne je skončiť pokojné protestné zhromaždenie okupáciou vládnych budov ako NR SR či prezidentský palác.

,aktualizované 

- Hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru Trstená v obci Liesek v okrese Tvrdošín zastavila a kontrolovala 31-ročného vodiča osobného motorového vozidla Peugeot 206. Vodič odmietol dychovú skúšku a prišiel o auto.

- Americký prezident Donald Trump v stredu na sociálnej sieti Truth Social vyzval svojho ruského náprotivka Vladimira Putina, aby čo najskôr pristúpil na dohodu o ukončení vojny na Ukrajine.

- Kostarický futbalový brankár Keylor Navas sa sťahuje do Argentíny. Tridsaťosemročný gólman, ktorý bol od leta voľným hráčom, podpísal ročný kontrakt s tamojším Newell's Old Boys.

- Premiér Robert Fico podľa Progresívneho Slovenska straší ľudí, aby zakryl vlastné zlyhania. Podľa SaS má strach zo slobodne prejaveného názoru občanov. Opozičné strany to uviedli to v reakcii na Ficove vyjadrenia v súvislosti so správou Slovenskej informačnej služby.

- Britské námorníctvo monitoruje údajnú ruskú špionážnu loď Jantar, ktorá v pondelok preplávala vodami Spojeného kráľovstva.

- Žiak základnej školy v obci Hranovnica neďaleko Popradu sa podľa polície vyhrážal pedagógovi zabitím.

- Francúzsko a Nemecko sa musia zasadzovať o silnú Európu, zhodli sa prezident Emmanuel Macron a spolkový kancelár Olaf Scholz v stredu na stretnutí v Paríži pri príležitosti 62. výročia podpísania Elyzejskej zmluvy.

- Univerzitná nemocnica Martin (UNM) zrealizovala ako prvá na Slovensku úspešnú simultánnu transplantáciu dvoch orgánov od jedného darcu tomu istému príjemcovi.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si myslí, že akákoľvek mierová dohoda uzavretá s Ruskom by vyžadovala, aby na jej implementáciu dohliadalo najmenej 200.000 príslušníkov európskych mierových síl, píše TASR s odvolaním sa na agentúru AFP.

- V čase konsolidácie nie je priestor na znižovanie spotrebnej dane na benzín. Znamenalo by to výpadky v rozpočte vo výške niekoľko sto miliónov eur. Po stredajšom rokovaní vlády to vyhlásil premiér Robert Fico (Smer-SD).

- V utorok poobede v anglickom Birminghame útočník nožom pobodal 12-ročného chlapca, ktorý po prevezení do nemocnice zraneniam podľahol.

- Riadna schôdza Národnej rady (NR) SR bude v termíne podľa harmonogramu, začne sa tak 4. februára. Informoval o tom premiér Robert Fico (Smer-SD) s tým, že je na nej potrebné schváliť zákony z dielne ministerstva zdravotníctva a stavebný zákon.

- Policajti zastavili v stredu krátko po 3.00 h nadránom v Sládkovičove na Fučíkovej ulici 28-ročnú Ukrajinku, ktorá nafúkala 1,92 promile.

- Opozičné strany Progresívne Slovensko (PS), SaS a KDH podali v stredu opätovný návrh na vyslovenie nedôvery vláde. Vyzbierali vyše 50 podpisov od opozičných poslancov. Informovali o tom na stredajšej tlačovej konferencii.

- Rusko v stredu oznámilo, že jeho armáda ovládla dedinu Zapadne v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny.

- Nezisková organizácia Centrum Slniečko pripravuje výstavu prác detí, ktoré sú jeho klientmi. Centrum dlhodobo pomáha deťom, ktoré zažili domáce násilie i rodinám v kríze.

- Najbližšia riadna schôdza Národnej rady (NR) SR sa začína 4. februára, tak ako je plánované. O jej zvolaní a obsahu bude NR SR včas informovať. NR SR nebude komentovať výroky člena vlády, ktorý nemá vo vzťahu k parlamentu žiadne kompetencie.

- Prezident SR Peter Pellegrini žiada zvolanie Bezpečnostnej rady SR. Rozhodol sa tak po stredajšej návšteve sídla Slovenskej informačnej služby. TASR o tom informovali z Kancelárie prezidenta SR.

- Bratislavskí policajti odhalili v utorok (21. 1.) v obci Modra v okrese Pezinok 40-ročného Ukrajinca, ktorý šoféroval pod vplyvom alkoholu.