Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovenský a český parlament majú medzi sebou podľa Pašku bohaté kontakty a komunikácia funguje veľmi dobre bez ohľadu na politické zafarbenie reprezentácií.
Autor TASR
Bratislava 26. októbra (TASR) – Česko-slovenské vzťahy a spolupráca sú dnes nadštandardné a oveľa sebavedomejšie ako v minulosti. Pre TASR to povedal predseda Národnej rady SR Pavol Paška pri príležitosti 95. výročia vzniku Československa (28. októbra 1918). Vznik spoločného štátu bol podľa neho veľmi významný, ako dobrý krok hodnotí aj rozdelenie štátov v roku 1993.
Slovenský a český parlament majú medzi sebou podľa Pašku bohaté kontakty a komunikácia funguje veľmi dobre bez ohľadu na politické zafarbenie reprezentácií. Dodal, že obe krajiny spolu dobre fungujú nielen na bilaterálnej, ale aj na medzinárodnej úrovni. "Najskôr sa stretneme a povieme si, aký je náš spoločný záujem a ideme ho vždy spolu presadzovať. Spolupráca je a vždy bola veľmi dobrá," vysvetlil.
V parlamentoch pracujú skupiny priateľstva, stretáva sa aj vedenie zákonodarných zborov. Parlamenty majú spoločné aktivity, ako bola napríklad konferencia v Prahe pri príležitosti 20. výročia rozdelenia federálneho štátu, či koordinované oslavy 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na naše územie. "Tiež sú podujatia v oblasti politológie, vedy, vzájomný hospodársky dialóg...," doplnil Paška.
České a slovenské snahy vymaniť sa spod tútorstva Viedne a Budapešti získali v priebehu prvej svetovej vojny reálnu šancu na realizáciu. Pre Slovensko to znamenalo zabrániť definitívnemu zániku národného bytia. Keďže v dôsledku mnohoročnej tvrdej maďarizácie bolo na Slovensku málo vzdelaných ľudí so slovenským národným povedomím, optimálnym bolo spojenie síl s národnými a politickými predstaviteľmi z českých krajín. Túto česko-slovenskú orientáciu, ktorej priekopníkom bol následne prvý prezident ČSR Tomáš Garrique Masaryk, si postupne osvojili aj vedúci slovenskí politici v zahraničí i doma. Uvedená idea sa presadila aj v rozhodujúcich centrách svetovej politiky.
V Prahe 28. októbra 1918 Národný výbor vyhlásil samostatný čs. štát. Vedúci slovenskí politickí predstavitelia sa k čs. štátnosti prihlásili 30. októbra 1918 na zasadnutí Slovenskej národnej rady v Turčianskom Svätom Martine dokumentom Deklarácia slovenského národa, keď o udalostiach v Prahe spred dvoch dní ešte nevedeli. ČSR znamenala pre Slovákov vybudovanie základných spoločenských, kultúrnych a školských ustanovizní, ktoré im na rozdiel od väčšiny národov Európy chýbali.
Slovenský a český parlament majú medzi sebou podľa Pašku bohaté kontakty a komunikácia funguje veľmi dobre bez ohľadu na politické zafarbenie reprezentácií. Dodal, že obe krajiny spolu dobre fungujú nielen na bilaterálnej, ale aj na medzinárodnej úrovni. "Najskôr sa stretneme a povieme si, aký je náš spoločný záujem a ideme ho vždy spolu presadzovať. Spolupráca je a vždy bola veľmi dobrá," vysvetlil.
V parlamentoch pracujú skupiny priateľstva, stretáva sa aj vedenie zákonodarných zborov. Parlamenty majú spoločné aktivity, ako bola napríklad konferencia v Prahe pri príležitosti 20. výročia rozdelenia federálneho štátu, či koordinované oslavy 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na naše územie. "Tiež sú podujatia v oblasti politológie, vedy, vzájomný hospodársky dialóg...," doplnil Paška.
České a slovenské snahy vymaniť sa spod tútorstva Viedne a Budapešti získali v priebehu prvej svetovej vojny reálnu šancu na realizáciu. Pre Slovensko to znamenalo zabrániť definitívnemu zániku národného bytia. Keďže v dôsledku mnohoročnej tvrdej maďarizácie bolo na Slovensku málo vzdelaných ľudí so slovenským národným povedomím, optimálnym bolo spojenie síl s národnými a politickými predstaviteľmi z českých krajín. Túto česko-slovenskú orientáciu, ktorej priekopníkom bol následne prvý prezident ČSR Tomáš Garrique Masaryk, si postupne osvojili aj vedúci slovenskí politici v zahraničí i doma. Uvedená idea sa presadila aj v rozhodujúcich centrách svetovej politiky.
V Prahe 28. októbra 1918 Národný výbor vyhlásil samostatný čs. štát. Vedúci slovenskí politickí predstavitelia sa k čs. štátnosti prihlásili 30. októbra 1918 na zasadnutí Slovenskej národnej rady v Turčianskom Svätom Martine dokumentom Deklarácia slovenského národa, keď o udalostiach v Prahe spred dvoch dní ešte nevedeli. ČSR znamenala pre Slovákov vybudovanie základných spoločenských, kultúrnych a školských ustanovizní, ktoré im na rozdiel od väčšiny národov Európy chýbali.
