Bratislava 13. mája (TASR) - Zámer obmedziť v zdravotníctve vlastníctvo iba súkromným osobám a štátu nie, považuje ekonóm Peter Pažitný za nekonzistentné. Zákaz krížového vlastníctva by podľa neho výrazne obmedzil trhovú hodnotu aktív dotknutých strán a pozornosť subjektov v zdravotníctve by bola zahltená bojom o vlastnícke práva. "V takejto situácii by víťazom celej situácie bol štát, ktorý by sa predmetnému ustanoveniu mohol vyhnúť a ako jediný by naďalej mohol byt vlastníkom najväčšej poisťovne, najväčších nemocníc a k tomu tvorcom legislatívy s priamym vplyvom na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS)," uviedol pre TASR Pažitný v reakcii na ÚDZS, ktorý hovorí o potrebe analýzy jeho zákazu.

Ozrejmil, že pri zohľadnení podielu štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) na trhu je jej priamy finančný tok na štátne nemocnice viac ako 500 miliónov eur. Pri podiele zdravotnej poisťovne Dôvera predstavuje priamy finančný tok poisťovne a poskytovateľov v skupine Penty viac ako 70 miliónov eur. Z tohto pohľadu tak podľa neho vyzerá byť veľmi účelové, ak sa sleduje obmedziť "interný" tok súkromného subjektu, pričom "interný" tok na úrovni štátu zostal bez obmedzenia. "Navyše, existujú viaceré dôkazy, že práve 'interný' tok v štátnom sektore bol zneužívaný a ceny medzi VšZP a štátnymi nemocnicami boli oproti iným dvojnásobne premrštené a nezohľadňovali rizikovosť pacientov. V minulosti som to pomenoval ako dvojrýchlostné odmeňovanie," doplnil.

Ak by takýto zákon vstúpil do platnosti, všetky dotknuté subjekty by sa podľa jeho slov museli rozhodnúť, ktorú časť ich podnikania predajú. Z hľadiska trhovej výmeny by pritom nešlo o dobrovoľnú, ale nútenú transakciu, ktorej výsledkom by určite bola nižšia cena, ako je skutočná hodnota aktíva. "Samozrejme, za takejto situácie by bolo pochopiteľné, ak by podnikatelia bránili hodnotu svojich aktív tým, že predmetné ustanovenia zákona napadnú súdnou cestou. Opätovne by sa tak opakovali scenáre z rokov 2006 až 2016, ako pri zákaze zisku, vyvlastňovaní, unitarizácií poisťovní, atď.," vysvetlil Pažitný.

Dodal, že pojem krížové vlastníctvo v tomto kontexte považuje za prekonaný, keďže vychádza z predpokladu o antagonistickom nastavení medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom. "V modernom poňatí tohto vzťahu je namieste hovoriť o partnerskom vzťahu, ktorého spoločným cieľom je zlepšovanie zdravotného stavu a spokojnosti poistencov," skonštatoval. Práve príklady z praxe podľa jeho slov ukazujú, aké dôležité je, aby zdravotná poisťovňa a poskytovatelia mali partnerské a konštruktívne vzťahy, ktoré môžu prerásť aj v spoločné vlastníctvo.

ÚDZS nedávno zverejnil správu o činnosti úradu za rok 2021. V nej okrem iného hovorí, že jedným z kľúčových faktorov na obnovu systému zdravotníctva je analýza zákazu krížového vlastníctva. Poukazuje pri tom na to, že v roku 2003, za čias bývalého ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, sa pri reforme zdravotníctva tento zákaz opomenul, čoho výsledkom je dominancia investičnej skupiny Penta v systéme, ktorá nemá v Európe obdobu. Pažitný bol v tom čase členom Zajacovho reformného tímu.

Penta toto tvrdenie odmieta, naopak, dominantným hráčom je podľa nej štát ako majiteľ najväčšej zdravotnej poisťovne a zároveň regulátor. Boj proti krížovému vlastníctvu v zdravotníctve považuje za nezmyselnú politickú agendu ÚDZS a za iracionálny boj proti pôsobeniu súkromných spoločností v sektore.