Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sklamanie z tohto konkrétneho bodu rokovaní lídrov EÚ netajil ani predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Exekutíva EÚ navrhla členským štátom začať rokovania s Albáncami a Macedónčanmi.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 18. októbra (TASR) - Predseda Európskej rady Donald Tusk v piatok po skončení dvojdňového summitu EÚ uviedol, že hlavy vlád a štátov urobili chybu, keď nedospeli k dohode o otvorení prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom. Rovnaký názor v Bruseli predostrel aj predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD).
Sklamanie z tohto konkrétneho bodu rokovaní lídrov EÚ netajil ani predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Exekutíva EÚ navrhla členským štátom začať rokovania s Albáncami a Macedónčanmi.
"Osobne si myslím, že to bola chyba," povedal Tusk pred novinármi s odkazom na neúspešné nočné rokovania, keď niektoré členské krajiny - pod vedením Francúzska - odmietli začiatok rokovaní o členstve s dvoma západobalkánskymi štátmi. "Nie je to zlyhanie, je to chyba. Skutočne sa cítim v rozpakoch," priznal a dodal, že ak obe kandidátske krajiny zložili potrebné "skúšky" požadované Úniou, niektorí členovia EÚ svoje "skúšky" nezvládli.
Francúzsko malo ako jediné výhrady voči Tirane aj Skopje, kým proti šanciam Albánska boli aj Dánsko a Holandsko.
"Som veľmi sklamaný, že sa nepodarilo dospieť k dohode o otvorení prístupových rokovaní. Slovensko podporuje rozširovanie, lebo je to investícia do stability EÚ a daného regiónu, je to investícia do prosperity v našom susedstve a je to dôležité aj z hľadiska dôveryhodnosti EÚ ako takej," opísal situáciu premiér.
Dodal, že obe krajiny splnili podmienky pre otvorenie prístupových kapitol a neschopnosť nájsť dohodu je zároveň aj zlyhaním pri plnení už daných sľubov. Pripomenul, že Severné Macedónsko bolo ochotné zmeniť názov krajiny aj v očakávaní vstupenky pre členstvo v EÚ.
Za menšie pozitívum vníma Pellegrini aspoň to, že je ochota lídrov vrátiť sa k tejto téme ešte pred budúcoročným summitom EÚ o rozširovaní v Záhrebe, ktorý na jar 2020 pripraví chorvátske predsedníctvo v Rade EÚ.
"Premrhali sme čas a šancu dať perspektívu obyvateľom západného Balkánu, na to, aby EÚ mala väčší vplyv v tomto regióne, a možno sa budeme aj naďalej s údivom pozerať na to, ako tam bude pôsobiť Rusko, arabské krajiny alebo Turecko," upozornil. Nemalé aktivity v tomto priestore vyvíja aj Čína a Spojené štáty majú dvoch osobitných vyslancov pre západný Balkán.
Premiér spresnil, že v mene SR "rázne bojoval" na summite za to, aby Únia bola pozitívna voči Skopje a Tirane, a dodal, že chce vyslať jasný signál, že obe krajiny sa môžu spoľahnúť na podporu Slovenska a krajín V4, ktoré boli za prístupové rokovania.
Pellegrini zároveň vyjadril nádej, že do záhrebského summitu sa podarí presvedčiť aj zatiaľ skeptické krajiny, už aj preto, že samotné otvorenie prístupových kapitol automaticky neznamená okamžité prijatie kandidátskych krajín a okamžité rozšírenie Únie.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Sklamanie z tohto konkrétneho bodu rokovaní lídrov EÚ netajil ani predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Exekutíva EÚ navrhla členským štátom začať rokovania s Albáncami a Macedónčanmi.
"Osobne si myslím, že to bola chyba," povedal Tusk pred novinármi s odkazom na neúspešné nočné rokovania, keď niektoré členské krajiny - pod vedením Francúzska - odmietli začiatok rokovaní o členstve s dvoma západobalkánskymi štátmi. "Nie je to zlyhanie, je to chyba. Skutočne sa cítim v rozpakoch," priznal a dodal, že ak obe kandidátske krajiny zložili potrebné "skúšky" požadované Úniou, niektorí členovia EÚ svoje "skúšky" nezvládli.
Francúzsko malo ako jediné výhrady voči Tirane aj Skopje, kým proti šanciam Albánska boli aj Dánsko a Holandsko.
"Som veľmi sklamaný, že sa nepodarilo dospieť k dohode o otvorení prístupových rokovaní. Slovensko podporuje rozširovanie, lebo je to investícia do stability EÚ a daného regiónu, je to investícia do prosperity v našom susedstve a je to dôležité aj z hľadiska dôveryhodnosti EÚ ako takej," opísal situáciu premiér.
Dodal, že obe krajiny splnili podmienky pre otvorenie prístupových kapitol a neschopnosť nájsť dohodu je zároveň aj zlyhaním pri plnení už daných sľubov. Pripomenul, že Severné Macedónsko bolo ochotné zmeniť názov krajiny aj v očakávaní vstupenky pre členstvo v EÚ.
Za menšie pozitívum vníma Pellegrini aspoň to, že je ochota lídrov vrátiť sa k tejto téme ešte pred budúcoročným summitom EÚ o rozširovaní v Záhrebe, ktorý na jar 2020 pripraví chorvátske predsedníctvo v Rade EÚ.
"Premrhali sme čas a šancu dať perspektívu obyvateľom západného Balkánu, na to, aby EÚ mala väčší vplyv v tomto regióne, a možno sa budeme aj naďalej s údivom pozerať na to, ako tam bude pôsobiť Rusko, arabské krajiny alebo Turecko," upozornil. Nemalé aktivity v tomto priestore vyvíja aj Čína a Spojené štáty majú dvoch osobitných vyslancov pre západný Balkán.
Premiér spresnil, že v mene SR "rázne bojoval" na summite za to, aby Únia bola pozitívna voči Skopje a Tirane, a dodal, že chce vyslať jasný signál, že obe krajiny sa môžu spoľahnúť na podporu Slovenska a krajín V4, ktoré boli za prístupové rokovania.
Pellegrini zároveň vyjadril nádej, že do záhrebského summitu sa podarí presvedčiť aj zatiaľ skeptické krajiny, už aj preto, že samotné otvorenie prístupových kapitol automaticky neznamená okamžité prijatie kandidátskych krajín a okamžité rozšírenie Únie.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
