Pellegrini v úvode pripomenul, že aj Slovensko bolo jednou z krajín, ktoré tento rok postihlo najhorúcejšie leto v histórií meraní a bolo sprevádzané prudkými dažďami a devastujúcimi záplavami.
Autor TASR
,aktualizované Baku 12. novembra (TASR) - Čím dlhšie budeme čakať s bojom proti klimatickým zmenám, tým viac môžeme stratiť, pokiaľ ide o náš život, ekosystém a ekonomiku, vyhlásil v utorok počas prejavu na Konferencii OSN o zmene klímy (COP29) v Baku prezident SR Peter Pellegrini. Vyzval na spoločné riešenia a spoluprácu všetkých krajín, informuje TASR.
Pellegrini v úvode pripomenul, že aj Slovensko bolo jednou z krajín, ktoré tento rok postihlo najhorúcejšie leto v histórií meraní a bolo sprevádzané prudkými dažďami a devastujúcimi záplavami.
Podľa jeho slov je "každá jedna krajina príliš malá" na to, aby čelila klimatickým zmenám. Zdôraznil potrebu spolupráce medzi všetkými krajinami vrátane najväčších svetových ekonomík a znečisťovateľov.
"Rozvojové krajiny potrebujú našu solidaritu," vyhlásil a neskôr dodal, že Slovensko prisľúbilo prispieť 2,2 milióna eur do Zeleného klimatického fondu do roku 2027. "Pomôže to naším rozvojovým partnerom vybudovať čistejšiu budúcnosť," spresnil Pellegrini.
Podľa jeho slov SR znížila emisie o takmer 50 percent od roku 1990 a v tejto súvislosti pripomenul zatvorenie poslednej uhoľnej bani v roku 2023. Zdôraznil aj zameranie krajiny na nízkoemisné zdroje energie - najmä z jadra a obnoviteľných zdrojov. Slovensko je pritom druhým najväčším výrobcom jadrovej energie v Európe na svojej ceste k neutralite, priblížil.
"Moja krajina plánuje znížiť emisie do roku 2030 o najmenej 55 percent. Na dosiahnutie cieľa investujeme 14 miliárd eur na dekarbonizáciu sektora a zvýšenie obnoviteľných zdrojov na zvýšenie našej odolnosti," povedal s tým, že je za opatrenia, ktoré neohrozia pracujúcich ľudí, konkurencieschopnosť a prosperitu krajiny. "Ak ako politici stratíme dôveru našich občanov, nemôžeme uspieť," uviedol.
Pellegrini na následnom brífingu novinárom povedal, že Slovensko si jasne plní svoje úlohy z Parížskej dohody, vlastných dokumentov a záväzkov. Pripomenul, že z pohľadu výroby energie je siedmou najčistejšou krajinou v EÚ, a podľa jeho slov pôjde ešte vyššie vzhľadom na dostavbu jadrových reaktorov. "A toto nás posunie do stavu, keď budeme môcť vo veľmi krátkej dobe oznámiť, že 90 percent produkcie elektrickej energie na Slovensku bude čistej," povedal.
Oznámil tiež, že Slovensko sa pridáva k iniciatíve COP29 nazvanej "Žiadne nové uhlie", ktorú predstavil hostiteľský Azerbajdžan a ktorej cieľom je ukončiť výrobu elektriny z uhlia. Slovensko tento stav dosiahlo a bude podporovať takéto aktivity, konštatoval prezident.
Doplnil, že sa nepridáva ku kritikom tvrdiacim, že Azerbajdžan by vzhľadom na produkciu ropy a zemného plynu nemal organizovať klimatický summit. "Naopak, ja veľmi vítam, že sme dnes práve v takejto krajine, pretože aj tu sa ukazuje, ako sa dokáže ekonomika, ktorá bola predtým totálne závislá len od výnosov z ropy a plynu, postupne meniť na ekonomiku,... ktorá dokáže meniť aj svoj energetický mix smerom k obnoviteľným zdrojom," dodal.
V azerbajdžanskej metropole sa stretávajú zástupcovia 200 štátov sveta vrátane vyše 100 prezidentov a premiérov. Tohtoročné azerbajdžanské predsedníctvo v rámci COP nesie podtitul "V solidarite za zelený svet". Rokovania na COP29 sa zameriavajú najmä na tri oblasti: znižovanie emisií, adaptáciu na zmenu klímy a klimatické financovanie.
V rámci trojdňového pracovného programu v Baku sa Pellegrini stretol s hostiteľom tohtoročného summitu, prezidentom Azerbajdžanu Ilhamom Alijevom, a absolvuje viaceré bilaterálne stretnutia.
Pellegrini v úvode pripomenul, že aj Slovensko bolo jednou z krajín, ktoré tento rok postihlo najhorúcejšie leto v histórií meraní a bolo sprevádzané prudkými dažďami a devastujúcimi záplavami.
Podľa jeho slov je "každá jedna krajina príliš malá" na to, aby čelila klimatickým zmenám. Zdôraznil potrebu spolupráce medzi všetkými krajinami vrátane najväčších svetových ekonomík a znečisťovateľov.
"Rozvojové krajiny potrebujú našu solidaritu," vyhlásil a neskôr dodal, že Slovensko prisľúbilo prispieť 2,2 milióna eur do Zeleného klimatického fondu do roku 2027. "Pomôže to naším rozvojovým partnerom vybudovať čistejšiu budúcnosť," spresnil Pellegrini.
Podľa jeho slov SR znížila emisie o takmer 50 percent od roku 1990 a v tejto súvislosti pripomenul zatvorenie poslednej uhoľnej bani v roku 2023. Zdôraznil aj zameranie krajiny na nízkoemisné zdroje energie - najmä z jadra a obnoviteľných zdrojov. Slovensko je pritom druhým najväčším výrobcom jadrovej energie v Európe na svojej ceste k neutralite, priblížil.
"Moja krajina plánuje znížiť emisie do roku 2030 o najmenej 55 percent. Na dosiahnutie cieľa investujeme 14 miliárd eur na dekarbonizáciu sektora a zvýšenie obnoviteľných zdrojov na zvýšenie našej odolnosti," povedal s tým, že je za opatrenia, ktoré neohrozia pracujúcich ľudí, konkurencieschopnosť a prosperitu krajiny. "Ak ako politici stratíme dôveru našich občanov, nemôžeme uspieť," uviedol.
Pellegrini na následnom brífingu novinárom povedal, že Slovensko si jasne plní svoje úlohy z Parížskej dohody, vlastných dokumentov a záväzkov. Pripomenul, že z pohľadu výroby energie je siedmou najčistejšou krajinou v EÚ, a podľa jeho slov pôjde ešte vyššie vzhľadom na dostavbu jadrových reaktorov. "A toto nás posunie do stavu, keď budeme môcť vo veľmi krátkej dobe oznámiť, že 90 percent produkcie elektrickej energie na Slovensku bude čistej," povedal.
Oznámil tiež, že Slovensko sa pridáva k iniciatíve COP29 nazvanej "Žiadne nové uhlie", ktorú predstavil hostiteľský Azerbajdžan a ktorej cieľom je ukončiť výrobu elektriny z uhlia. Slovensko tento stav dosiahlo a bude podporovať takéto aktivity, konštatoval prezident.
Doplnil, že sa nepridáva ku kritikom tvrdiacim, že Azerbajdžan by vzhľadom na produkciu ropy a zemného plynu nemal organizovať klimatický summit. "Naopak, ja veľmi vítam, že sme dnes práve v takejto krajine, pretože aj tu sa ukazuje, ako sa dokáže ekonomika, ktorá bola predtým totálne závislá len od výnosov z ropy a plynu, postupne meniť na ekonomiku,... ktorá dokáže meniť aj svoj energetický mix smerom k obnoviteľným zdrojom," dodal.
V azerbajdžanskej metropole sa stretávajú zástupcovia 200 štátov sveta vrátane vyše 100 prezidentov a premiérov. Tohtoročné azerbajdžanské predsedníctvo v rámci COP nesie podtitul "V solidarite za zelený svet". Rokovania na COP29 sa zameriavajú najmä na tri oblasti: znižovanie emisií, adaptáciu na zmenu klímy a klimatické financovanie.
V rámci trojdňového pracovného programu v Baku sa Pellegrini stretol s hostiteľom tohtoročného summitu, prezidentom Azerbajdžanu Ilhamom Alijevom, a absolvuje viaceré bilaterálne stretnutia.