Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dohodlo sa 26 krajín, s výnimkou Poľska, ktoré aj vzhľadom na to, aké obrovské percento ich vyrobenej elektriny pochádza z uhoľných elektrární, si vyžaduje osobitný prístup, uviedol Pellegrini.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 13. december (TASR) - Lídri 26 členských krajín EÚ sa dohodli na spoločnom postupe pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. S výnimkou Poľska, ktoré svoju situáciu môže prehodnotiť do konca júna. Uviedol to v piatok predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) po skončení dvojdňového summitu EÚ v Bruseli.
"Výsledok je známy. Podarilo sa dohodnúť všetkým 26 krajinám, s výnimkou Poľska, ktoré aj vzhľadom na to, aké obrovské percento ich vyrobenej elektriny pochádza z uhoľných elektrární, si vyžaduje osobitný prístup," povedal Pellegrini. Spresnil, že ostané krajiny Únie to rešpektovali s tým, že do júna budúceho roka sa vrátia k tejto otázke a Poľsko bude môcť na ďalšom summite EÚ prehodnotiť, či predsa len neuzná, že by vedelo svoje priority spojiť s ostatnými členmi eurobloku.
Šéf slovenskej vlády zároveň potvrdil správy, že český premiér Andrej Babiš presadil, aby sa v záveroch zasadnutia z oblasti boja proti zmenám klímy objavila aj zmienka o jadre, konkrétne v tej časti záberov summitu, ktoré hovoria o technologickej neutralite. Čo znamená, že každá členská krajina si môže stanoviť svoj energetický mix. Zároveň však dodal, že nejde len o zámer Českej republiky, lebo to zaujíma aj Francúzsko, ktoré je svetovou veľmocou v oblasti jadrových elektrární, a Slovensko, "druhú veľmoc na svete", čo sa týka podielu elektriny vyrobenej jadrovými elektrárňami.
"Je tam dôvetok, že niektoré členské krajiny avizujú, že aj naďalej nechajú vo svojom energetickom mixe aj atómovú energiu. Toto sa podarilo presadiť," vysvetlil premiér.
Na otázku TASR, či Poľsko čaká na prísľub nejakých väčších investícií zo strany EÚ, aby pristúpilo na spoločnú dohodu s ostatnými partnermi, Pellegrini uviedol, že jeho poľský rezortný kolega nestanovil konkrétne podmienky spojené s otázkou peňazí. "Vychádza skôr so špecifického postavenia svojej krajiny, ktorá už má skúsenosť s útlmom baníctva, čo viedlo k strate státisícov pracovných miest," zdôraznil premiér.
Ak sa podľa jeho slov ukáže, že fond Európskej komisie pre spravodlivú transformáciu bude obsahovať také podmienky, z ktorých môžu mať prospech uhoľné regióny, tak to poteší nielen Poľsko, ale aj Českú republiku.
"V kombinácii s novým viacročným finančným rámcom to budú argumenty, ktoré môžu Poľsko presvedčiť," vysvetlil Pellegrini. A v reakcii aj na otázky zahraničných novinárov na túto tému odkázal, že netreba v Európe "viesť džihád" proti jadrovým elektrárňam a proti jadrovej energetike ako takej.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
"Výsledok je známy. Podarilo sa dohodnúť všetkým 26 krajinám, s výnimkou Poľska, ktoré aj vzhľadom na to, aké obrovské percento ich vyrobenej elektriny pochádza z uhoľných elektrární, si vyžaduje osobitný prístup," povedal Pellegrini. Spresnil, že ostané krajiny Únie to rešpektovali s tým, že do júna budúceho roka sa vrátia k tejto otázke a Poľsko bude môcť na ďalšom summite EÚ prehodnotiť, či predsa len neuzná, že by vedelo svoje priority spojiť s ostatnými členmi eurobloku.
Šéf slovenskej vlády zároveň potvrdil správy, že český premiér Andrej Babiš presadil, aby sa v záveroch zasadnutia z oblasti boja proti zmenám klímy objavila aj zmienka o jadre, konkrétne v tej časti záberov summitu, ktoré hovoria o technologickej neutralite. Čo znamená, že každá členská krajina si môže stanoviť svoj energetický mix. Zároveň však dodal, že nejde len o zámer Českej republiky, lebo to zaujíma aj Francúzsko, ktoré je svetovou veľmocou v oblasti jadrových elektrární, a Slovensko, "druhú veľmoc na svete", čo sa týka podielu elektriny vyrobenej jadrovými elektrárňami.
"Je tam dôvetok, že niektoré členské krajiny avizujú, že aj naďalej nechajú vo svojom energetickom mixe aj atómovú energiu. Toto sa podarilo presadiť," vysvetlil premiér.
Na otázku TASR, či Poľsko čaká na prísľub nejakých väčších investícií zo strany EÚ, aby pristúpilo na spoločnú dohodu s ostatnými partnermi, Pellegrini uviedol, že jeho poľský rezortný kolega nestanovil konkrétne podmienky spojené s otázkou peňazí. "Vychádza skôr so špecifického postavenia svojej krajiny, ktorá už má skúsenosť s útlmom baníctva, čo viedlo k strate státisícov pracovných miest," zdôraznil premiér.
Ak sa podľa jeho slov ukáže, že fond Európskej komisie pre spravodlivú transformáciu bude obsahovať také podmienky, z ktorých môžu mať prospech uhoľné regióny, tak to poteší nielen Poľsko, ale aj Českú republiku.
"V kombinácii s novým viacročným finančným rámcom to budú argumenty, ktoré môžu Poľsko presvedčiť," vysvetlil Pellegrini. A v reakcii aj na otázky zahraničných novinárov na túto tému odkázal, že netreba v Európe "viesť džihád" proti jadrovým elektrárňam a proti jadrovej energetike ako takej.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
