Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Premiér o tom informoval po rokovaní vlády.
Autor Teraz.sk/TASR
,aktualizované Bratislava 11. marca (Teraz.sk/TASR)- Vláda SR vyhlásila v súvislosti s rizikom šírenia nového koronavírusu na celom území krajiny mimoriadnu situáciu. Platí od štvrtka (12. 3.) od 6.00 h.
Podľa premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD) môže vláda a štátne orgány na základe mimoriadnej situácie použiť ustanovenia zákona, ktoré inak nemôže využiť. Niektoré rozhodnutia sa podľa neho budú riešiť príkazmi a nariadeniami a nie správnymi konaniami, ktoré môžu mať dlhý byrokratický priebeh.
Na základe mimoriadnej situácie môže štát vynútiť plnenie dodávok od konkrétnych firiem. "Chcem, aby boli firmy povinné dodať tovar, ak ho majú," povedal premiér s tým, že sa to týka dodávok medicínskeho tovaru.
Podľa premiérovych slov sa nebude zasahovať do práv a slobôd občanov, k tomu by podľa neho došlo až pri vyhlásení krízového stavu. "Takto ďaleko nechceme ísť," uistil Pellegrini. Dodal, že od jedného obchodného reťazca majú informáciu o posilnení donáškovej služby, čo premiér víta a dúfa, že k tomuto kroku pristúpia aj ďalšie reťazce.
Pellegrini v tejto súvislosti ocenil aj kroky primátora hlavného mesta SR Bratislavy Matúša Valla, ktorý sa chce v rámci aktívnej kampane metropoly zamerať na seniorov ako na jednu z najzraniteľnejších skupín. "Hovorili sme o tom, že mesto bude nabádať ľudí k empatii, k starostlivosti a vzájomnej pomoci, čo pomôže starším preklenúť toto nie práve komfortné obdobie," uviedol premiér.
V rámci ďalšieho vývoja Pellegrini upozornil, že nie je vydané žiadne usmernenie na plošný odklad plánovaných operácií. "Nemocnice sa majú pripraviť na to, ako zvládnuť situáciu, ak by prišlo k veľkému nárastu infikovaných novým koronavírusom, ktorí budú potrebovať intenzívnu starostlivosť. Vtedy samozrejme bude potrebné zreorganizovať plánované operácie, samozrejme sa to nemôže dotknúť tých, ktoré si vyžaduje záchrana života," dodal.
V prípade distribúcie respiračných rúšok uviedol, že prvá vlna bude smerovať na kliniky infektológie, ďalej do nemocníc a ambulancií všeobecných lekárov, tak, aby boli k dipozícii každému pacientovi. "Rúška chcem distribuovať aj do zariadení pre seniorov, takisto pre príslušníkov polície a pomáhajúcich zložiek, " dodal premiér.
Členovia vlády a predsedovia ostatných ústredných orgánov štátnej správy majú prijať opatrenia civilnej ochrany obyvateľstva a vykonávať opatrenia na riešenie krízovej situácie vo svojej pôsobnosti zamerané na zamedzenie ohrozenia života, zdravia, majetku, zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti a minimalizovanie škôd.
Ministerka vnútra Denisa Saková má podľa schváleného materiálu zabezpečiť vyhlásenie mimoriadnej situácie informačným systémom civilnej ochrany a prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. Má tiež prijať opatrenia na koordináciu a činnosť orgánov krízového riadenia pri riešení mimoriadnej udalosti
Predseda vlády a ministerka vnútra sú splnomocnení na riadenie záchranných prác, na vydávanie príkazov na záchranné práce a vykonávanie opatrení na riešenie krízových situácií.
Vláda SR vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu podľa zákona o civilnej ochrane obyvateľstva a zákona o podpore a rozvoji verejného zdravia "pre ohrozené územie alebo pre územie, kde vznikla mimoriadna udalosť, ak rozsah ohrozeného alebo postihnutého územia presiahne územný obvod kraja".
"Cieľom vyhlásenia mimoriadnej situácie je utvoriť podmienky na prijatie nevyhnutných opatrení na zamedzenie a zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti ohrozenia verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 na území SR," píše sa v predkladacej správe schváleného materiálu.
Členovia vlády a predsedovia ostatných ústredných orgánov štátnej správy majú prijať opatrenia civilnej ochrany obyvateľstva a vykonávať opatrenia na riešenie krízovej situácie vo svojej pôsobnosti zamerané na zamedzenie ohrozenia života, zdravia, majetku, zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti a minimalizovanie škôd.
Ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD) má podľa schváleného materiálu zabezpečiť vyhlásenie mimoriadnej situácie informačným systémom civilnej ochrany a prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. Má tiež prijať opatrenia na koordináciu a činnosť orgánov krízového riadenia pri riešení mimoriadnej udalosti.
Predseda vlády a ministerka vnútra sú splnomocnení na riadenie záchranných prác, na vydávanie príkazov na záchranné práce a vykonávanie opatrení na riešenie krízových situácií.
Vláda SR vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu podľa zákona o civilnej ochrane obyvateľstva a zákona o podpore a rozvoji verejného zdravia "pre ohrozené územie alebo pre územie, kde vznikla mimoriadna udalosť, ak rozsah ohrozeného alebo postihnutého územia presiahne územný obvod kraja".
15. augusta 2002 - Na celom území všetkých bratislavských okresov bola vyhlásená mimoriadna situácia. Pre zvýšenú hladinu Dunaja ju vyhlásil prednosta Krajského úradu (KÚ) v Bratislave a predseda Krajskej povodňovej komisie Branislav Longauer.
19. novembra 2004 - Mimoriadnu situáciu vyhlásili v okrese Poprad ako reakciu na ničivé dôsledky veternej smršte vo Vysokých Tatrách. Víchrica si vyžiadala dve ľudské obete. Mimoriadna situácia trvala do 2. decembra. Tatranskí školáci mali v tomto období týždňové prázdniny.
4. júna 2013 - Primátor hlavného mesta Milan Ftáčnik pre rozvodnený Dunaj vyhlásil mimoriadnu situáciu na celom území Bratislavy. Trvala do 10. júna.
7. júna 2013 - Pre aktívne svahové deformácie vyhlásila po zasadnutí krízového štábu mesta primátorka Prievidze Katarína Macháčková mimoriadnu situáciu v štyroch lokalitách v rámci prímestských častí Prievidze - Veľká Lehôtka a Hradec. Mimoriadna situácia trvala až do 18. februára 2015.
22. januára 2020 - V Prešovskom a Košickom kraji bola vyhlásená mimoriadna situácia pre toxický odpad, ktorý sa nachádza v blízkosti areálu bývalej spoločnosti Chemko Strážske. Jej vyhlásenie má urýchliť odstránenie a zneškodnenie sudov obsahujúcich polychlórované bifenyly (PCB).
25. januára - Stav núdze vyhlásil Hongkong. Od 27. januára bola zatvorená väčšina škôl, ktoré zostali mimo prevádzky najmenej do 17. februára.
30. januára - Krízový výbor Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vyhlásil stav globálnej zdravotnej núdze. Urobil tak v súvislosti s nákazou vyvolanou koronavírusom, ktorý sa do viacerých krajín rozšíril z Číny. Na celom svete bolo vtedy potvrdených 7818 prípadov nákazy, z ktorých 7736 bolo v Číne. K tomuto dňu nákaze podľahlo 170 ľudí.
Okrem Číny bolo v tom čase potvrdených 98 prípadov nákazy v 18 krajinách sveta.
31. januára - Stav zdravotnej núdze vyhlásili v USA. Cudzinci, ktorí počas predchádzajúcich dvoch týždňov navštívili Čínu, mali vstup do USA dočasne zakázaný. Nariadenie vstúpilo do platnosti 2. februára o 17.00 h miestneho času (23.00 h SEČ). Každý americký občan vracajúci sa z provincie Chu-pej, epicentra nákazy, bol na 14 dní umiestnený do karantény.
26. februára - Kalifornské mesto San Francisco vyhlásilo miestny stav núdze napriek tomu, že nemalo žiadne prípady nákazy. Tento krok urobilo preto, aby zlepšilo svoju pripravenosť a zvýšilo povedomie verejnosti o riziku, že vírus sa môže po meste rozšíriť.
26. februára - Litva ako preventívne opatrenie proti šíreniu nového koronavírusu vyhlásila celoštátny stav núdze. V Litve vtedy nebol hlásený žiaden prípad nákazy. Prvý prípad potvrdili 28. februára.
28. februára - Guvernér japonského ostrova Hokkaido Naomiči Suzuki vyhlásil miestny stav núdze. Potrvá do 19. marca.
5. marca - Kalifornský guvernér Gavin Newsom vyhlásil stav núdze. Stalo sa tak po tom, ako v tomto americkom štáte zaznamenali prvé úmrtie.
6. marca - Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vyhlásil 30-dňový stav núdze platný pre všetky palestínske územia.
7. marca - Guvernér štátu New York Andrew Cuomo vyhlásil stav núdze. Zároveň sa vyslovil za dôsledné testovanie ľudí na prítomnosť koronavírusu. Po vyhlásení stavu núdze v štáte New York bolo uvoľnených 30 miliónov USD na rozšírenie testovania a nákup masiek a ochranných pomôcok pre zdravotníckych pracovníkov.
11. marca - Maďarská vláda vyhlásila pre hrozbu nákazy novým koronavírusom stav núdze na území celej krajiny. Súčasťou vládneho opatrenia bolo zavedenie zákazu vstupu cestujúcim z Talianska, Číny, Južnej Kórey a Iránu do Maďarska.
Krízový štáb bude na svojom zajtrajšom zasadnutí riešiť aj prípadné rozhodnutie o povinnej karanténe pre všetky osoby vracajúce sa zo zahraničia. Dnes to vyhlásil dosluhujúci premiér Peter Pellegrini. Štáb by mal rozhodnúť aj o tom, či vyhlási plošné uzatvorenie všetkých materských, základných a stredných škôl na území Slovenska na 14 dní.
Karanténa pre osoby vracajúce sa zo zahraničia by mohla byť podľa premiéra zavedená vzhľadom na informácie, že niektorí ľudia sa nepriznávajú k tomu, z akej krajiny prichádzajú. Toto nariadenie bude musieť byť podľa premiéra precízne, napríklad z hľadiska osôb, ktoré napríklad každodenne dochádzajú do práce do Rakúska, alebo v ňom žijú a pracujú na území Slovenska.
Ak sa rozhodne o celoplošnom uzatvorení škôl, platiť bude pre všetky školy 14 dní odo dňa jeho vyhlásenia. Pellegrini dodal, že vo štvrtok by mali v tejto súvislosti kontaktovať primátorov krajských miest a predsedov samosprávnych krajov. "Aby v tých krajoch, kde sa nachádzajú najväčší zamestnávatelia a najväčšie fabriky v krajine, vopred konzultovali s predstaviteľmi týchto fabrík situáciu, ktorá nastane po zatvorení škôl na území ich mesta a kraja, aby sa tak fabriky v dostatočnom predstihu vedeli prispôsobiť prípadnému výpadku pracovnej sily a vedeli si nastaviť zmeny tak, aby výroba v slovenských fabrikách nebola ohrozená," priblížil premiér.
Premiér tiež informoval, že na zasadnutí krízového štábu sa bude zúčastňovať aj zástupca hlavného mesta SR Bratislavy. "Vlna na Slovensko pravdepodobne príde, respektíve môže prísť, a preto aj v zmysle odporúčaní chceme urobiť viac," skonštatoval Pellegrini s tým, že radšej chcú čeliť kritike, ako následne reagovať na kolaps v zdravotníctve.
Majitelia obchodných centier môžu podľa Pellegriniho zvážiť skrátenie otváracích hodín, dodal, že na krízovom štábe budú hovoriť aj o tom, či to majiteľom odporučia.
Podľa premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD) môže vláda a štátne orgány na základe mimoriadnej situácie použiť ustanovenia zákona, ktoré inak nemôže využiť. Niektoré rozhodnutia sa podľa neho budú riešiť príkazmi a nariadeniami a nie správnymi konaniami, ktoré môžu mať dlhý byrokratický priebeh.
Na základe mimoriadnej situácie môže štát vynútiť plnenie dodávok od konkrétnych firiem. "Chcem, aby boli firmy povinné dodať tovar, ak ho majú," povedal premiér s tým, že sa to týka dodávok medicínskeho tovaru.
Podľa premiérovych slov sa nebude zasahovať do práv a slobôd občanov, k tomu by podľa neho došlo až pri vyhlásení krízového stavu. "Takto ďaleko nechceme ísť," uistil Pellegrini. Dodal, že od jedného obchodného reťazca majú informáciu o posilnení donáškovej služby, čo premiér víta a dúfa, že k tomuto kroku pristúpia aj ďalšie reťazce.
Pellegrini v tejto súvislosti ocenil aj kroky primátora hlavného mesta SR Bratislavy Matúša Valla, ktorý sa chce v rámci aktívnej kampane metropoly zamerať na seniorov ako na jednu z najzraniteľnejších skupín. "Hovorili sme o tom, že mesto bude nabádať ľudí k empatii, k starostlivosti a vzájomnej pomoci, čo pomôže starším preklenúť toto nie práve komfortné obdobie," uviedol premiér.
V rámci ďalšieho vývoja Pellegrini upozornil, že nie je vydané žiadne usmernenie na plošný odklad plánovaných operácií. "Nemocnice sa majú pripraviť na to, ako zvládnuť situáciu, ak by prišlo k veľkému nárastu infikovaných novým koronavírusom, ktorí budú potrebovať intenzívnu starostlivosť. Vtedy samozrejme bude potrebné zreorganizovať plánované operácie, samozrejme sa to nemôže dotknúť tých, ktoré si vyžaduje záchrana života," dodal.
V prípade distribúcie respiračných rúšok uviedol, že prvá vlna bude smerovať na kliniky infektológie, ďalej do nemocníc a ambulancií všeobecných lekárov, tak, aby boli k dipozícii každému pacientovi. "Rúška chcem distribuovať aj do zariadení pre seniorov, takisto pre príslušníkov polície a pomáhajúcich zložiek, " dodal premiér.
Členovia vlády a predsedovia ostatných ústredných orgánov štátnej správy majú prijať opatrenia civilnej ochrany obyvateľstva a vykonávať opatrenia na riešenie krízovej situácie vo svojej pôsobnosti zamerané na zamedzenie ohrozenia života, zdravia, majetku, zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti a minimalizovanie škôd.
Ministerka vnútra Denisa Saková má podľa schváleného materiálu zabezpečiť vyhlásenie mimoriadnej situácie informačným systémom civilnej ochrany a prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. Má tiež prijať opatrenia na koordináciu a činnosť orgánov krízového riadenia pri riešení mimoriadnej udalosti
Predseda vlády a ministerka vnútra sú splnomocnení na riadenie záchranných prác, na vydávanie príkazov na záchranné práce a vykonávanie opatrení na riešenie krízových situácií.
Vláda SR vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu podľa zákona o civilnej ochrane obyvateľstva a zákona o podpore a rozvoji verejného zdravia "pre ohrozené územie alebo pre územie, kde vznikla mimoriadna udalosť, ak rozsah ohrozeného alebo postihnutého územia presiahne územný obvod kraja".
"Cieľom vyhlásenia mimoriadnej situácie je utvoriť podmienky na prijatie nevyhnutných opatrení na zamedzenie a zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti ohrozenia verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 na území SR," píše sa v predkladacej správe schváleného materiálu.
Členovia vlády a predsedovia ostatných ústredných orgánov štátnej správy majú prijať opatrenia civilnej ochrany obyvateľstva a vykonávať opatrenia na riešenie krízovej situácie vo svojej pôsobnosti zamerané na zamedzenie ohrozenia života, zdravia, majetku, zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti a minimalizovanie škôd.
Ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD) má podľa schváleného materiálu zabezpečiť vyhlásenie mimoriadnej situácie informačným systémom civilnej ochrany a prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. Má tiež prijať opatrenia na koordináciu a činnosť orgánov krízového riadenia pri riešení mimoriadnej udalosti.
Predseda vlády a ministerka vnútra sú splnomocnení na riadenie záchranných prác, na vydávanie príkazov na záchranné práce a vykonávanie opatrení na riešenie krízových situácií.
Vláda SR vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu podľa zákona o civilnej ochrane obyvateľstva a zákona o podpore a rozvoji verejného zdravia "pre ohrozené územie alebo pre územie, kde vznikla mimoriadna udalosť, ak rozsah ohrozeného alebo postihnutého územia presiahne územný obvod kraja".
Mimoriadne situácie vyhlásené na Slovensku
15. augusta 2002 - Na celom území všetkých bratislavských okresov bola vyhlásená mimoriadna situácia. Pre zvýšenú hladinu Dunaja ju vyhlásil prednosta Krajského úradu (KÚ) v Bratislave a predseda Krajskej povodňovej komisie Branislav Longauer.
19. novembra 2004 - Mimoriadnu situáciu vyhlásili v okrese Poprad ako reakciu na ničivé dôsledky veternej smršte vo Vysokých Tatrách. Víchrica si vyžiadala dve ľudské obete. Mimoriadna situácia trvala do 2. decembra. Tatranskí školáci mali v tomto období týždňové prázdniny.
4. júna 2013 - Primátor hlavného mesta Milan Ftáčnik pre rozvodnený Dunaj vyhlásil mimoriadnu situáciu na celom území Bratislavy. Trvala do 10. júna.
7. júna 2013 - Pre aktívne svahové deformácie vyhlásila po zasadnutí krízového štábu mesta primátorka Prievidze Katarína Macháčková mimoriadnu situáciu v štyroch lokalitách v rámci prímestských častí Prievidze - Veľká Lehôtka a Hradec. Mimoriadna situácia trvala až do 18. februára 2015.
22. januára 2020 - V Prešovskom a Košickom kraji bola vyhlásená mimoriadna situácia pre toxický odpad, ktorý sa nachádza v blízkosti areálu bývalej spoločnosti Chemko Strážske. Jej vyhlásenie má urýchliť odstránenie a zneškodnenie sudov obsahujúcich polychlórované bifenyly (PCB).
Prehľad krajín, v ktorých bol v roku 2020 pre nový koronavírus SARS-CoV-19 vyhlásený stav núdze.
25. januára - Stav núdze vyhlásil Hongkong. Od 27. januára bola zatvorená väčšina škôl, ktoré zostali mimo prevádzky najmenej do 17. februára.
30. januára - Krízový výbor Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vyhlásil stav globálnej zdravotnej núdze. Urobil tak v súvislosti s nákazou vyvolanou koronavírusom, ktorý sa do viacerých krajín rozšíril z Číny. Na celom svete bolo vtedy potvrdených 7818 prípadov nákazy, z ktorých 7736 bolo v Číne. K tomuto dňu nákaze podľahlo 170 ľudí.
Okrem Číny bolo v tom čase potvrdených 98 prípadov nákazy v 18 krajinách sveta.
31. januára - Stav zdravotnej núdze vyhlásili v USA. Cudzinci, ktorí počas predchádzajúcich dvoch týždňov navštívili Čínu, mali vstup do USA dočasne zakázaný. Nariadenie vstúpilo do platnosti 2. februára o 17.00 h miestneho času (23.00 h SEČ). Každý americký občan vracajúci sa z provincie Chu-pej, epicentra nákazy, bol na 14 dní umiestnený do karantény.
26. februára - Kalifornské mesto San Francisco vyhlásilo miestny stav núdze napriek tomu, že nemalo žiadne prípady nákazy. Tento krok urobilo preto, aby zlepšilo svoju pripravenosť a zvýšilo povedomie verejnosti o riziku, že vírus sa môže po meste rozšíriť.
26. februára - Litva ako preventívne opatrenie proti šíreniu nového koronavírusu vyhlásila celoštátny stav núdze. V Litve vtedy nebol hlásený žiaden prípad nákazy. Prvý prípad potvrdili 28. februára.
28. februára - Guvernér japonského ostrova Hokkaido Naomiči Suzuki vyhlásil miestny stav núdze. Potrvá do 19. marca.
5. marca - Kalifornský guvernér Gavin Newsom vyhlásil stav núdze. Stalo sa tak po tom, ako v tomto americkom štáte zaznamenali prvé úmrtie.
6. marca - Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vyhlásil 30-dňový stav núdze platný pre všetky palestínske územia.
7. marca - Guvernér štátu New York Andrew Cuomo vyhlásil stav núdze. Zároveň sa vyslovil za dôsledné testovanie ľudí na prítomnosť koronavírusu. Po vyhlásení stavu núdze v štáte New York bolo uvoľnených 30 miliónov USD na rozšírenie testovania a nákup masiek a ochranných pomôcok pre zdravotníckych pracovníkov.
11. marca - Maďarská vláda vyhlásila pre hrozbu nákazy novým koronavírusom stav núdze na území celej krajiny. Súčasťou vládneho opatrenia bolo zavedenie zákazu vstupu cestujúcim z Talianska, Číny, Južnej Kórey a Iránu do Maďarska.
Krízový štáb bude riešiť aj karanténu pre všetky príchody zo zahraničia
Krízový štáb bude na svojom zajtrajšom zasadnutí riešiť aj prípadné rozhodnutie o povinnej karanténe pre všetky osoby vracajúce sa zo zahraničia. Dnes to vyhlásil dosluhujúci premiér Peter Pellegrini. Štáb by mal rozhodnúť aj o tom, či vyhlási plošné uzatvorenie všetkých materských, základných a stredných škôl na území Slovenska na 14 dní.
Karanténa pre osoby vracajúce sa zo zahraničia by mohla byť podľa premiéra zavedená vzhľadom na informácie, že niektorí ľudia sa nepriznávajú k tomu, z akej krajiny prichádzajú. Toto nariadenie bude musieť byť podľa premiéra precízne, napríklad z hľadiska osôb, ktoré napríklad každodenne dochádzajú do práce do Rakúska, alebo v ňom žijú a pracujú na území Slovenska.
Ak sa rozhodne o celoplošnom uzatvorení škôl, platiť bude pre všetky školy 14 dní odo dňa jeho vyhlásenia. Pellegrini dodal, že vo štvrtok by mali v tejto súvislosti kontaktovať primátorov krajských miest a predsedov samosprávnych krajov. "Aby v tých krajoch, kde sa nachádzajú najväčší zamestnávatelia a najväčšie fabriky v krajine, vopred konzultovali s predstaviteľmi týchto fabrík situáciu, ktorá nastane po zatvorení škôl na území ich mesta a kraja, aby sa tak fabriky v dostatočnom predstihu vedeli prispôsobiť prípadnému výpadku pracovnej sily a vedeli si nastaviť zmeny tak, aby výroba v slovenských fabrikách nebola ohrozená," priblížil premiér.
Premiér tiež informoval, že na zasadnutí krízového štábu sa bude zúčastňovať aj zástupca hlavného mesta SR Bratislavy. "Vlna na Slovensko pravdepodobne príde, respektíve môže prísť, a preto aj v zmysle odporúčaní chceme urobiť viac," skonštatoval Pellegrini s tým, že radšej chcú čeliť kritike, ako následne reagovať na kolaps v zdravotníctve.
Majitelia obchodných centier môžu podľa Pellegriniho zvážiť skrátenie otváracích hodín, dodal, že na krízovom štábe budú hovoriť aj o tom, či to majiteľom odporučia.
