Bratislava 28. decembra (TASR) - Zvýšenie príspevku na opatrovanie či reforma posudkovej činnosti boli dobrými krokmi, avšak veľa vecí sa tento rok zo sociálnej oblasti nedotiahlo alebo vôbec neotvorilo. Patrí k nim napríklad pomoc pre jednorodičovské domácnosti, percentuálne zvýšenie príspevkov do druhého piliera či nedostupnosť domovov dôchodcov pre seniorov. Opozičná poslankyňa Simona Petrík (PS) pre TASR takto zhodnotila tohtoročné výsledky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.

"Tento rok vláda predstavila veľa nových zákonov, ktoré neboli tvorené sociálne citlivo a jedným z nich je práve konsolidačná spleť zákonov. Tá doľahne na ľudí ešte vo väčšej miere v ďalšom roku a týka sa aj tých najzraniteľnejších skupín, ktoré potrebujú sociálnu pomoc," uviedla Petrík.

MPSVR tento rok urobilo zmeny v zákone o rodičovskom dôchodku, pretože diskriminoval seniorov, ktorých deti pracujú v zahraničí alebo sú zdravotne znevýhodnené a nemôžu pracovať, prípadne deti nemajú. Ani jeho novela však podľa poslankyne nie je dobrá, pretože dáva viac peňazí rodičom, ktorých deti majú vyššie príjmy. Zdôraznila, že po novom sa bude odvádzať z daní pracujúcich detí, čo nie je férová cesta, pretože znevýhodňuje penzistov s nižšími príjmami ich detí a nijako nerieši kompenzáciu nižších dôchodkov pre ženy.

Petrík ocenila, že rezortu práce sa podarilo od 1. júla tohto roka zvýšiť opatrovateľský príspevok, no na druhej strane presne v rovnakom období začal platiť aj zákon z dielne bývalej vlády, ktorý krátil finančné príspevky opatrovateľom na základe príjmu odkázanej osoby. MPSVR urobilo podľa nej zmeny v zákone veľmi neskoro, keďže peniaze od júla do novembra tohto roka opatrovateľom už nikto nevráti.

Pozitívnou zmenou bolo tiež zjednotenie posudkovej činnosti, avšak aj pri tejto reforme poslankyňa kritizovala ministerstvo práce, že z pôvodnej novely zákona vypadlo viacero diagnóz, ktoré by nemali nárok na kompenzačné príspevky. Rezort práce nakoniec urobil nápravu, no podľa poslankyne má zákon stále nedostatky, ktoré bude nutné odstrániť. Ďalšou kľúčovou oblasťou bolo schválenie zákona o minimálnej mzde, ktorá sa od roku 2026 zvýši na sumu 60 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Petrík tento zákon v parlamente podporila, no zároveň doplnila, že zvýšenie minimálnej mzdy môže mať likvidačný vplyv na malé podniky, ktorým sa zvýšia náklady na prácu tak, že budú musieť prepúšťať alebo rovno zatvárať.

Rezort práce by sa mal zamerať v roku 2025 najmä na pomoc jednorodičovským domácnostiam, ktoré sú podľa Petrík najohrozenejšou skupinou na Slovensku. Ide o 860.000 ľudí, z ktorých takmer polovica je na hranici chudoby, preto by malo MPSVR urýchlene spraviť systémové a adresné opatrenie, ako im pri zvyšovaní takmer všetkých nákladov na život adresne pomôcť. Zaoberať by sa malo aj problematikou vdovských dôchodkov, tie vníma opozičná poslankyňa diskriminačne, keďže v súčasnosti nemá nárok na tento dôchodok vdova, ktorá nevychovala žiadne dieťa. Ďalšou oblasťou sú nedostupné a drahé domovy dôchodcov, pričom seniori podľa nej čakajú na umiestnenie do nich aj pol roka.

"Veľkou témou budúceho roka bude aj reforma financovania sociálnych služieb. Verím, že ministerstvo vezme túto novelu ako príležitosť na poriadne systémové opatrenie a nie ako nevyužitú šancu na dobrú systémovú zmenu. Kľúčovou zmenou v tejto novele bude, že príspevok bude jednotný a pôjde do rúk prijímateľa, čiže zdravotne znevýhodneného človeka a nie do zariadení, ako je to teraz," uzavrela Petrík.