Celý svet si v sobotu pripomína Deň vojnových veteránov. Na Slovensku im vzdávajú úctu vo viacerých mestách.
Autor TASR
Bratislava 11. novembra (TASR) - Ľudia by nemali zabúdať na hrôzy vojny, sú to dlžní tým, ktorí bojovali za mier. Povedal to minister obrany Peter Gajdoš (nominant SNS).
Zlo má podľa neho v spoločnosti stále miesto. "Proti extrémizmu a fašizmu preto treba tvrdo bojovať," vyzval v sobotu na bratislavskom vojenskom cintoríne v Kopčanoch, kde sa zúčastnil pietneho aktu kladenia vencov na počesť vojakov padlých v prvej svetovej vojne.
Celý svet si v sobotu pripomína Deň vojnových veteránov. Na Slovensku im vzdávajú úctu vo viacerých mestách. V niektorých krajinách je 11. november aj Dňom červených makov. Tento kvet prijali vojnoví veteráni za symbol spomienky na vojnové hrôzy.
"Sloboda nie je zadarmo a treba si ju vážiť, na obete vojen netreba zabúdať, pretože položili život za mier," povedal Gajdoš. Mladým ľuďom by podľa neho nemali byť ľahostajné dejiny ľudstva.
"Je našou povinnosťou uctiť si pamiatku na padlých vojakov," povedal Anton Hrnko (SNS), predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť. Úlohu politikov vidí v budovaní a udržiavaní mieru, len tak môže spoločnosť prosperovať. Mier nie je samozrejmosť, pripomenul Hrnkov stranícky kolega Jaroslav Paška.
Na Slovensku žije vyše 7000 novodobých vojnových veteránov. Gajdoš tvrdí, že si váži každého z nich. Štát má podľa neho snahu zvyšovať takýmto ľuďom príspevky. Od novembra dostávajú napríklad viac účastníci národného boja za oslobodenie a vdovy a vdovci po týchto osobách.
Na cintorín prišli v sobotu okrem vojnových veteránov aj zástupcovia občianskych združení či predstavitelia diplomatického zboru. Gajdoš podporil svojou účasťou aj beh na počesť vojnových veteránov, zúčastnil sa ho aj slovenský chodec Matej Tóth.
Na cintoríne je pochovaných vyše 300 vojakov viacerých národností. Cintorín vznikol v roku 1916 ako doplnok lazaretu, v ktorom ležali väčšinou ťažko ranení vojaci rakúsko-uhorskej monarchie, ale aj iní z bojujúcich strán.
Deň vojnových veteránov si svet pripomína v čase výročia ukončenia prvej svetovej vojny. Prímerie po štvorročnom krvavom konflikte bolo podpísané 11. novembra 1918 v Compiégne vo Francúzsku.
Zlo má podľa neho v spoločnosti stále miesto. "Proti extrémizmu a fašizmu preto treba tvrdo bojovať," vyzval v sobotu na bratislavskom vojenskom cintoríne v Kopčanoch, kde sa zúčastnil pietneho aktu kladenia vencov na počesť vojakov padlých v prvej svetovej vojne.
Celý svet si v sobotu pripomína Deň vojnových veteránov. Na Slovensku im vzdávajú úctu vo viacerých mestách. V niektorých krajinách je 11. november aj Dňom červených makov. Tento kvet prijali vojnoví veteráni za symbol spomienky na vojnové hrôzy.
"Sloboda nie je zadarmo a treba si ju vážiť, na obete vojen netreba zabúdať, pretože položili život za mier," povedal Gajdoš. Mladým ľuďom by podľa neho nemali byť ľahostajné dejiny ľudstva.
"Je našou povinnosťou uctiť si pamiatku na padlých vojakov," povedal Anton Hrnko (SNS), predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť. Úlohu politikov vidí v budovaní a udržiavaní mieru, len tak môže spoločnosť prosperovať. Mier nie je samozrejmosť, pripomenul Hrnkov stranícky kolega Jaroslav Paška.
Na Slovensku žije vyše 7000 novodobých vojnových veteránov. Gajdoš tvrdí, že si váži každého z nich. Štát má podľa neho snahu zvyšovať takýmto ľuďom príspevky. Od novembra dostávajú napríklad viac účastníci národného boja za oslobodenie a vdovy a vdovci po týchto osobách.
Na cintorín prišli v sobotu okrem vojnových veteránov aj zástupcovia občianskych združení či predstavitelia diplomatického zboru. Gajdoš podporil svojou účasťou aj beh na počesť vojnových veteránov, zúčastnil sa ho aj slovenský chodec Matej Tóth.
Na cintoríne je pochovaných vyše 300 vojakov viacerých národností. Cintorín vznikol v roku 1916 ako doplnok lazaretu, v ktorom ležali väčšinou ťažko ranení vojaci rakúsko-uhorskej monarchie, ale aj iní z bojujúcich strán.
Deň vojnových veteránov si svet pripomína v čase výročia ukončenia prvej svetovej vojny. Prímerie po štvorročnom krvavom konflikte bolo podpísané 11. novembra 1918 v Compiégne vo Francúzsku.