Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 8. júl 2024Meniny má Ivan
< sekcia Slovensko

Piaty júl je v SR pamätným dňom - Dňom Slovákov žijúcich v zahraničí

Turisti si fotia sošku Cikajúceho chlapca, ktorá je oblečená v slovenskom kroji, 3. mája 2014 v Bruseli. Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Už v roku 1993 sa v Slovenskej republike schválil Deň zahraničných Slovákov, ktorý sa v roku 2020 na základe novely zákona premenoval na Deň Slovákov žijúcich v zahraničí a je pamätným dňom.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 5. júla (TASR) - Pamätný deň, Deň Slovákov žijúcich v zahraničí, sa pripomína v kontexte štátneho sviatku - Sviatku svätého Cyrila a Metoda, ktorý takisto pripadá na 5. júla.

Už v roku 1993 sa v Slovenskej republike schválil Deň zahraničných Slovákov, ktorý sa v roku 2020 na základe novely zákona premenoval na Deň Slovákov žijúcich v zahraničí a je pamätným dňom.

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) aj tento rok pripravuje na 5. júla v bratislavskom Sade Janka Kráľa pripomienku na krajanov žijúcich po rôznych historických etapách vysťahovalectva, emigrácie či ekonomickej migrácie mimo svojej vlasti. Slávnostná ceremónia kladenia kvetov k základnému kameňu Pamätníka slovenského vysťahovalectva sa uskutoční 5. júla 2024 od 10.00 h.

Počas ceremónie sa predstaví so svojím hudobným programom Mládežnícky dychový orchester zo Slovenského Komlóša (Maďarsko) - držiteľ ceny Pro Cultura Slovaca 2024 za prínos v oblasti hudobného umenia, Anna Hrabčáková Hradský zo San Diega (USA) a operný sólista Ivan Ožvát zo Slovenska.

V roku 2000 bol v Sade Janka Kráľa práve v tento deň osadený krajanmi z Maďarska darovaný 4,5-tonový monument z červeného mramoru z Tardošského lomu. Od toho roku sa tento základný kameň budúceho Pamätníka slovenského vysťahovalectva stal miestom pripomenutia si krajanov žijúcich za hranicami Slovenska.

Záujmy zahraničných Slovákov okrem ÚSŽZ zastupuje aj Svetové združenie Slovákov v zahraničí, ktoré vzniklo v roku 2002. Združenie nadviazalo na integračné úsilie Svetového kongresu Slovákov a podarilo sa mu združiť mnohé významné komunity Slovákov v zahraničí a ich najväčšie spolky. V súčasnosti združuje viac ako 100 najvýznamnejších krajanských spolkov a inštitúcií z viac ako 20 štátov.

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vznikol v roku 2006 na základe zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a sídli v Bratislave.