Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za sídlo Správy PIENAP bol určený Červený Kláštor a park bol až do roku 1989 zaradený pod Správu TANAP iba ako ochranný obvod.
Autor TASR
Spišská Stará Ves 17. januára (TASR) – Pieninský národný park (PIENAP) si v týchto dňoch pripomína 55. výročie svojho vzniku. Ide o najmenší slovenský národný park (NP), ktorý vyhlásili v roku 1967 a vtedy bola jeho výmera 2125 hektárov. V súčasnosti sa štyri ochranné pásma PIENAP rozprestierajú na ploche takmer 3800 hektárov. "Cesta k vyhláseniu parku nebola jednoduchá a začala sa omnoho skôr. Jeho existencia je silne previazaná so vznikom prvého medzinárodného parku prírody v Európe, ktorý vznikol práve v Pieninách už v roku 1932, teda pred 90 rokmi," upozornil riaditeľ Správy PIENAP Vladimír Kĺč.
Aktivita bola podľa neho úzko spätá s procesom prípravy NP v Tatrách, pričom Pieniny mali byť modelom pre budúci Tatranský národný park (TANAP). Proces narušila prvá svetová vojna, v povojnovom období bolo na Slovensku prioritou zabezpečiť ochranu Vysokých Tatier a v roku 1949 tak vznikol TANAP. Vznikol tak poradný zbor, ktorý sa začal zaoberať aj ochranou prírody Pienin. "Z jeho iniciatívy vyšli návrhy na znovuobnovenie Slovenskej prírodnej rezervácie v Pieninách, prípadne pre vznik NP. V roku 1957 bola prírodná rezervácia pričlenená k Správe TANAP," vysvetlil Kĺč s tým, že už v roku 1958 predstavil Milan Pacanovský projekt na vyhlásenie PIENAP. Oficiálne sa na ňom začalo pracovať až v roku 1962 a vyhlásili ho o päť rokov neskôr.
Za sídlo Správy PIENAP bol určený Červený Kláštor a park bol až do roku 1989 zaradený pod Správu TANAP iba ako ochranný obvod. "Až v roku 1990 sa Správa PIENAP v rámci organizačných štruktúr dostala na úroveň samostatného odboru a konečne od 1. januára 1995 zmenou zákona na úroveň ostatných národných parkov," doplnil riaditeľ Správy PIENAP.
Upozornil, že oba pieninské chránené územia mali v roku 1932 rovnakú štartovaciu pozíciu pri ochrane prírody i spoločný cieľ, napokon však šli každý svojou cestou. "Kompetencie a právna subjektivita v Poľsku viedla k prosperite a zároveň k ochrane územia ich NP, k zveľaďovaniu majetku štátu, zvyšovaniu zamestnanosti a ku skvalitňovaniu služieb pre turistov i domácich. Správa nášho NP zaraďovaním do rôznych organizačných štruktúr postupne stratila takmer všetky rozhodovacie kompetencie. Služby správy parku pre prírodu a verejnosť sú v porovnaní s poľským územím minimálne. Dokonca v novodobej histórii národný park prišiel o niekoľko strategických objektov vďaka roztrieštenosti kompetencií v území medzi viacero organizácií a ministerstiev," skonštatoval Kĺč.
Len nedávno schválená reforma národných parkov podľa neho posúva Slovensko v oblasti ochrany prírody do kruhu vyspelých krajín. Ide o historický medzník, ktorým sa aj PIENAP priblíži spravovaním územia tomu susednému, poľskému územiu, "a tak získa podobu, akú si zaslúži", uzatvára Kĺč.
Aktivita bola podľa neho úzko spätá s procesom prípravy NP v Tatrách, pričom Pieniny mali byť modelom pre budúci Tatranský národný park (TANAP). Proces narušila prvá svetová vojna, v povojnovom období bolo na Slovensku prioritou zabezpečiť ochranu Vysokých Tatier a v roku 1949 tak vznikol TANAP. Vznikol tak poradný zbor, ktorý sa začal zaoberať aj ochranou prírody Pienin. "Z jeho iniciatívy vyšli návrhy na znovuobnovenie Slovenskej prírodnej rezervácie v Pieninách, prípadne pre vznik NP. V roku 1957 bola prírodná rezervácia pričlenená k Správe TANAP," vysvetlil Kĺč s tým, že už v roku 1958 predstavil Milan Pacanovský projekt na vyhlásenie PIENAP. Oficiálne sa na ňom začalo pracovať až v roku 1962 a vyhlásili ho o päť rokov neskôr.
Za sídlo Správy PIENAP bol určený Červený Kláštor a park bol až do roku 1989 zaradený pod Správu TANAP iba ako ochranný obvod. "Až v roku 1990 sa Správa PIENAP v rámci organizačných štruktúr dostala na úroveň samostatného odboru a konečne od 1. januára 1995 zmenou zákona na úroveň ostatných národných parkov," doplnil riaditeľ Správy PIENAP.
Upozornil, že oba pieninské chránené územia mali v roku 1932 rovnakú štartovaciu pozíciu pri ochrane prírody i spoločný cieľ, napokon však šli každý svojou cestou. "Kompetencie a právna subjektivita v Poľsku viedla k prosperite a zároveň k ochrane územia ich NP, k zveľaďovaniu majetku štátu, zvyšovaniu zamestnanosti a ku skvalitňovaniu služieb pre turistov i domácich. Správa nášho NP zaraďovaním do rôznych organizačných štruktúr postupne stratila takmer všetky rozhodovacie kompetencie. Služby správy parku pre prírodu a verejnosť sú v porovnaní s poľským územím minimálne. Dokonca v novodobej histórii národný park prišiel o niekoľko strategických objektov vďaka roztrieštenosti kompetencií v území medzi viacero organizácií a ministerstiev," skonštatoval Kĺč.
Len nedávno schválená reforma národných parkov podľa neho posúva Slovensko v oblasti ochrany prírody do kruhu vyspelých krajín. Ide o historický medzník, ktorým sa aj PIENAP priblíži spravovaním územia tomu susednému, poľskému územiu, "a tak získa podobu, akú si zaslúži", uzatvára Kĺč.
