Bratislava 20. januára (TASR) - Uznesením Predsedníctva Slovenskej národnej rady (SNR) bol 16. januára 1967 zriadený Pieninský národný park (PIENAP). Nachádza sa v severnej časti Slovenska pozdĺž štátnej hranice s Poľskom. Má výmeru 3749 hektárov a leží v katastrálnych územiach siedmich obcí: Červený Kláštor, Haligovce, Kamienka, Lechnica, Lesnica, Stráňany, Veľký Lipník a okresoch Stará Ľubovňa a Kežmarok. Správa PIENAP sídli v Červenom Kláštore.

Pri príležitosti 50. výročia vzniku PIENAP-u v roku 2017 minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) v Červenom Kláštore ocenil prácu miestnych ochranárov. Ďakovný list si z jeho rúk prevzali Štefan Danko a Mária Danková za celoživotnú prácu, priazeň, pomoc a aktívnu spoluprácu pri ochrane prírody Pieninského národného parku, Milan Ružík a členovia Klubu Priateľov Pieninského národného parku za mnohoročnú dobrovoľnícku a obetavú prácu, priazeň, pomoc a dobrovoľne venovaný čas v prospech ochrany prírody Pieninského národného parku, Juraj Jedinák a obec Kamienka za vyhlásenie Obecného chráneného územia Rička a za zvyšovanie environmentálneho povedomia v obci Kamienka.

Ocenenie získal aj Michal Sokolowski, riaditeľ poľského Pieninského národného parku za dlhoročné úsilie, pomoc a spoluprácu pri ochrane pieninskej prírody, informoval portál rezortu životného prostredia. "PIENAP je jedným z mála parkov na Slovensku, ktorý už má hotovú zonáciu," vyzdvihol vtedy minister životného prostredia.

Ešte pred januárom 1967 bola v oblasti dnešného PIENAP-u zriadená Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách, ktorú s účinnosťou od 12. júla 1932 vyhlásilo vtedajšie ministerstvo pôdohospodárstva v bývalej Československej republike (ČSR).

Začlenenie Správy Pieninského národného parku do systému štátnej ochrany prírody počas jeho existencie nebolo vždy jednoznačné. Od 16. januára 1967, kedy vznikol, bol až do konca roka 1994 organizačne riadený Správou Tatranského národného parku a v roku 1995 Štátnymi lesmi Tatranského národného parku. Bolo to obdobie, keď právne a aj skutočné postavenie národného parku nebolo na úrovni ostatných, vtedy existujúcich národných parkov, uviedol portál pienap.sk.

"Po zriadení Správy národných parkov SR od 1. januára 1996 sa Správa Pieninského národného parku organizačne začlenila do novovzniknutej organizácie medzi ostatné národné parky. Správa národných parkov SR sa rozhodnutím ministra životného prostredia od 1. júla 2000 zmenila na Štátnu ochranu prírody SR, ktorá organizačne riadi a zabezpečuje starostlivosť prostredníctvom správ národných parkov, chránených krajinných oblasti a regionálnych stredísk vo všetkých osobitne chránených územiach a vo voľnej krajine na Slovensku," uvádza sa na portáli.

Na území národného parku sa nachádzajú: národné prírodné rezervácie - Prielom Dunajca, Prielom Lesníckeho potoka, národná prírodná pamiatka Haligovské skaly, prírodná rezervácia Aksamitka, chránený areál Kamienska tisina a Pieninské lipy. Rovnako aj prírodné rezervácie: Malé jazerá, Veľké Osturnianske jazero, prírodná pamiatka Jezerské jazero.

Návštevník PIENAP-u sa okrem prírodných krás stretne aj s bohatými historickými a umeleckými pamiatkami, svojráznym folklórom a architektúrou. Priamo v obci Červený Kláštor sa nachádza národná kultúrna pamiatka kartuziánsky kláštor zo začiatku 14. storočia. So svojráznym urbanistickým prejavom a typickou ľudovou architektúrou sa môže stretnúť v obci Osturňa, ktorá bola v roku 1979 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.

Dominantnou riekou celého územia je Dunajec. Pomedzi skalné steny si rieka vymodelovala malebný kaňon a tvorí zároveň severnú hranicu národného parku. Okrem Dunajca je územie pretkané sieťou malých i väčších potokov a riečok, z ktorých najvýznamnejšie sú: Lipník a Lesnický potok a v ochrannom pásme: Šoltýsa, Lesniansky, Osturniansky a Frankovský potok, zdôraznil portál pieniny.sk.

Územie Pienin sa stalo prvým medzinárodne chráneným územím v Európe. PIENAP v roku 2004 ako prvý na Slovensku prešiel zonáciou.