Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mestá, ako tvrdí, by mali prioritne znižovať emisie skleníkových plynov – najmä oxidu uhličitého. K tomu by mali vypracovať jasnú stratégiu postavenú na aktuálnych a exaktných dátach.
Autor TASR
Bratislava 11. augusta (TASR)- Na Slovensku je ešte stále málo miest, ktoré majú či pripravujú strategické dokumenty v súvislosti s klimatickou zmenou. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Únie miest Slovenska (ÚMS) a poradkyňa pre komunikáciu klimatickej krízy Daniela Piršelová.
Ako podotkla, ani štát vo svojich národných stratégiách a komunikácii priorít nejde samosprávam žiadnym príkladom. "Aj napriek tomu máme slovenské mestá, ktoré pristupujú k príprave týchto dokumentov a jednotlivých opatrení zodpovedne a dokážu byť inšpiráciou pre ostatných," uviedla Piršelová.
Adaptačnú stratégiu mesta na zmenu klímy majú podľa jej slov hotovú napríklad v mestách Košice, Kežmarok, Prešov, Hlohovec či Trenčín a pripravuje ju mesto Žilina a Bratislava. Takzvanú nízkouhlíkovú stratégiu majú hotovú napríklad mestá Košice, Trnava, či Liptovský Mikuláš a niektoré ďalšie mestá sú v procese prípravy.
Riešenie v súvislosti s klimatickou zmenou pre každé mesto by malo, podľa expertných partnerov ÚMS pre klimatickú agendu, stáť na dvoch nosných pilieroch. "Jeden je tzv. mitigačný (predchádzanie problému a definovanie príčin klimatickej zmeny) a druhý adaptačný (prispôsobovanie sa následkom klimatickej zmeny)," vysvetlila Piršelová.
Mestá, ako tvrdí, by mali prioritne znižovať emisie skleníkových plynov – najmä oxidu uhličitého. K tomu by mali vypracovať jasnú stratégiu postavenú na aktuálnych a exaktných dátach. "Zo stratégie musí byť zrejmé, koľko emisií mesto vytvára, v ktorých oblastiach a na tie sa prioritne zamerať," poznamenala.
Samotná adaptácia by podľa jej slov mala vychádzať z kvalitnej štúdie zraniteľnosti na zmenu klímy, či už ide o zraniteľnosť jednotlivých častí mesta či o zraniteľnosť jednotlivých sektorov. "Pripraviť by sa mala následne kvalitná a efektívna adaptačná stratégia," skonštatovala Piršelová.
Riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu Andrej Šteiner, jeden z expertných partnerov ÚMS v klimatickej agende, tvrdí, že na vrchu mestskej klimatickej politiky stojí vízia. "Pod ňou sú zásady a princípy, ktoré chce mesto v oblasti zmeny klímy dodržiavať, nasleduje mitigačná a adaptačná stratégia a na konci je spoločný akčný plán a jej realizačný mechanizmus," spresnil.
Ako podotkla, ani štát vo svojich národných stratégiách a komunikácii priorít nejde samosprávam žiadnym príkladom. "Aj napriek tomu máme slovenské mestá, ktoré pristupujú k príprave týchto dokumentov a jednotlivých opatrení zodpovedne a dokážu byť inšpiráciou pre ostatných," uviedla Piršelová.
Adaptačnú stratégiu mesta na zmenu klímy majú podľa jej slov hotovú napríklad v mestách Košice, Kežmarok, Prešov, Hlohovec či Trenčín a pripravuje ju mesto Žilina a Bratislava. Takzvanú nízkouhlíkovú stratégiu majú hotovú napríklad mestá Košice, Trnava, či Liptovský Mikuláš a niektoré ďalšie mestá sú v procese prípravy.
Riešenie v súvislosti s klimatickou zmenou pre každé mesto by malo, podľa expertných partnerov ÚMS pre klimatickú agendu, stáť na dvoch nosných pilieroch. "Jeden je tzv. mitigačný (predchádzanie problému a definovanie príčin klimatickej zmeny) a druhý adaptačný (prispôsobovanie sa následkom klimatickej zmeny)," vysvetlila Piršelová.
Mestá, ako tvrdí, by mali prioritne znižovať emisie skleníkových plynov – najmä oxidu uhličitého. K tomu by mali vypracovať jasnú stratégiu postavenú na aktuálnych a exaktných dátach. "Zo stratégie musí byť zrejmé, koľko emisií mesto vytvára, v ktorých oblastiach a na tie sa prioritne zamerať," poznamenala.
Samotná adaptácia by podľa jej slov mala vychádzať z kvalitnej štúdie zraniteľnosti na zmenu klímy, či už ide o zraniteľnosť jednotlivých častí mesta či o zraniteľnosť jednotlivých sektorov. "Pripraviť by sa mala následne kvalitná a efektívna adaptačná stratégia," skonštatovala Piršelová.
Riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu Andrej Šteiner, jeden z expertných partnerov ÚMS v klimatickej agende, tvrdí, že na vrchu mestskej klimatickej politiky stojí vízia. "Pod ňou sú zásady a princípy, ktoré chce mesto v oblasti zmeny klímy dodržiavať, nasleduje mitigačná a adaptačná stratégia a na konci je spoločný akčný plán a jej realizačný mechanizmus," spresnil.
