Možnosť predčasného starobného dôchodku mala byť po dosiahnutí doby účasti na priebežne financovanom dôchodkovom systéme stanovenej pre rok 2023 na 40 rokov.
Autor TASR
Bratislava 8. novembra (TASR) - Základný ústavný rámec pre tvorbu dôchodkovej politiky, tak ako to navrhovala SaS, sa na Slovensku nezavedie. Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok odmietli návrh ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe.
"Predložený návrh ústavného zákona má ambíciu vystužiť dôchodkový systém pevnou kostrou nemenných ústavných imperatívov, ktoré by boli dlhodobým garantom jeho odolnosti voči individuálnym preferenciám tvorby sociálnej politiky vládnej moci bez ohľadu na jej politické zloženie," uviedli poslanci SaS v dôvodovej správe.
Návrh ústavného zákona priznával, že bez dobrovoľných sporení nie je možné pre každého účastníka dosiahnuť na dôchodku takú mieru náhrady príjmu, ktorá nepredstavuje významné zníženie príjmu dôchodcu oproti jeho predchádzajúcemu aktívnemu životu.
Navrhované znenie malo zaviazať zákonodarcu uzákoniť automatický spôsob korekcie, ktorý sa uplatní, ak existuje vysoké riziko dlhodobej finančnej udržateľnosti priebežne financovaného dôchodkového systému.
Ustanoviť sa mala tiež automatická zmena dôchodkového veku – zvyšovanie alebo znižovanie - podľa vývoja strednej dĺžky života, a to minimálne v rozsahu 80 % zmeny, čo predstavuje nárast o roky prežité v zdraví. Možnosť predčasného starobného dôchodku mala byť po dosiahnutí doby účasti na priebežne financovanom dôchodkovom systéme stanovenej pre rok 2023 na 40 rokov.
Vstup do sporiaceho systému mal byť povinný a automatický pri vzniku prvej účasti na priebežne financovanom dôchodkovom systéme, ak okamih vzniku nastal minimálne 30 rokov pred predpokladaným dosiahnutím dôchodkového veku. Návrh mal zároveň zabrániť "marginalizácii" sporiaceho systému a určiť jeho podiel na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe pre sporiteľov na minimálne jednu štvrtinu.
"Predložený návrh ústavného zákona má ambíciu vystužiť dôchodkový systém pevnou kostrou nemenných ústavných imperatívov, ktoré by boli dlhodobým garantom jeho odolnosti voči individuálnym preferenciám tvorby sociálnej politiky vládnej moci bez ohľadu na jej politické zloženie," uviedli poslanci SaS v dôvodovej správe.
Návrh ústavného zákona priznával, že bez dobrovoľných sporení nie je možné pre každého účastníka dosiahnuť na dôchodku takú mieru náhrady príjmu, ktorá nepredstavuje významné zníženie príjmu dôchodcu oproti jeho predchádzajúcemu aktívnemu životu.
Navrhované znenie malo zaviazať zákonodarcu uzákoniť automatický spôsob korekcie, ktorý sa uplatní, ak existuje vysoké riziko dlhodobej finančnej udržateľnosti priebežne financovaného dôchodkového systému.
Ustanoviť sa mala tiež automatická zmena dôchodkového veku – zvyšovanie alebo znižovanie - podľa vývoja strednej dĺžky života, a to minimálne v rozsahu 80 % zmeny, čo predstavuje nárast o roky prežité v zdraví. Možnosť predčasného starobného dôchodku mala byť po dosiahnutí doby účasti na priebežne financovanom dôchodkovom systéme stanovenej pre rok 2023 na 40 rokov.
Vstup do sporiaceho systému mal byť povinný a automatický pri vzniku prvej účasti na priebežne financovanom dôchodkovom systéme, ak okamih vzniku nastal minimálne 30 rokov pred predpokladaným dosiahnutím dôchodkového veku. Návrh mal zároveň zabrániť "marginalizácii" sporiaceho systému a určiť jeho podiel na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe pre sporiteľov na minimálne jednu štvrtinu.