Bratislava 14. mája (TASR) – Zjednodušiť poskytovanie eurofondov počas koronakrízy je zámerom novely zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Diskusiou o tomto návrhu, ktorý je v druhom čítaní, plénum Národnej rady (NR) SR odštartovalo tretí rokovací deň siedmej schôdze parlamentu. Poslanci o ňom rokujú v tzv. zrýchlenom režime.

"Toto je prvý krok, aby sa tie peniaze rýchlejšie dostali k ľuďom," priblížila vo štvrtok plénu podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí). V zjednodušovaní procesov chce pokračovať aj v ďalšom programovom období. O tomto návrhu zákona by poslanci mali hlasovať o 11.00 h.

Plénum následne vo štvrtok čaká neukončená diskusia k správe o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2019. Do rozpravy je ešte prihlásených niekoľko poslancov. Zároveň majú na programe aj ďalšie výročné správy. Napríklad správu o činnosti komisárky pre deti za rok 2019, ale aj správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za minulý rok.

Zákonodarcovia majú vo štvrtok na pláne aj rokovanie o návrhu zákona, ktorým by sa malo zriadiť nové ministerstvo. Vzniknúť má pretvorením Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII).

O. Dostál verí, že plénum napriek výhradám podporí správu o činnosti VOP

Poslanec Ondrej Dostál (SaS) verí, že koaliční poslanci napriek kritickým výhradám podporia správu o činnosti verejnej ochrankyne práv (VOP) za rok 2019. Povedal to v diskusii v pléne v reakcii na to, že viacerí opoziční, ale aj koaliční poslanci správu neplánujú v hlasovaní podporiť. Niektorí opoziční poslanci vyzývajú Máriu Patakyovú na odchod z funkcie.

Foto: TASR - Martin Baumann

"Môžeme mať na niektoré veci rôzny názor, ale obrovská väčšina činnosti verejnej ochrankyne práv je taká, že by ste mali zobrať správu na vedomie," povedal Dostál v diskusii v pléne. Odmieta výzvy niektorých opozičných poslancov, aby Patakyová skončila vo funkcii. "Nie je na to žiadny vecný ani zákonný dôvod," dodal.

Dostál poukázal na to, že verejná ochrankyňa práv síce nemá kontrolovať dodržiavanie zákona, no má dohliadať na to, či sú rešpektované základné práva a slobody, a upozorňovať na to, ak sa zákon v tejto oblasti porušuje. "Keď príde k záveru, že naše zákony nezodpovedajú tomu rozsahu základných práv a slobôd, ktoré predpokladá ústava alebo medzinárodné dohovory, tak je doslova jej povinnosťou upozorniť nás, že v nejakom zákone je problém a mal by sa upraviť," povedal Dostál.

Správu o činnosti ombudsmanky počas štvrtka i stredy (13. 5.) kritizovali aj viacerí koaliční zákonodarcovia. Poslankyňa Anna Andrejuvová (OĽaNO) v diskusii uviedla, že v správe nenašla ani jedno odporúčanie v oblasti problému súdnych prieťahov napriek tomu, že ombudsmanka v správe konštatuje, že najčastejším problémom sú opakovane zbytočné prieťahy, a to najmä v súdnych konaniach. Andrejuvová vyzvala Patakyovú, aby zamerala svoju snahu aj na sfunkčnenie justície. Chce preto iniciovať rokovanie s Patakyovou, ako aj s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (Za ľudí).

Kritika správy spočíva aj v tom, že podľa niektorých poslancov sa v nej ombudsmanka nevenuje ochrane nenarodených detí a pozornosť podľa nich venuje adopciám detí aj homosexuálnymi pármi. Naopak, ďalší poslanci ocenili činnosť Patakyovej v oblasti ochrany práv žien, ich reprodukčných práv, ako aj práv detí.

Poslanci neodobrili správu o činnosti ombudsmanky za rok 2019

Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtkovom hlasovaní nevzali na vedomie Správu o činnosti verejného ochrancu práv (VOP) za rok 2019. Proti prijatiu bolo 50 zákonodarcov, správu podporilo 34 poslancov a hlasovania sa zdržalo 46 poslancov. Správu okrem opozičných poslancov nepodporil celý klub hnutia Sme rodina a viacerí poslanci OĽaNO. Z 53-členného klubu OĽaNO hlasovalo za odobrenie správy 11 poslancov.

Kancelária verejného ochrancu práv skonštatovala za minulý rok 130 porušení základných práv a slobôd. Zo správy vyplýva, že opakovane najčastejším problémom týkajúcim sa porušovania základných ľudských práv a slobôd sú zbytočné prieťahy, a to najmä v súdnych konaniach.

Prieťahy v súdnych konaniach poukazujú podľa ombudsmanky Márie Patakyovej na to, že systém v justícii nie je nastavený tak, aby bol dostatočne efektívny a funkčný. Problémom podľa nej nemusí byť subjektívne zavinenie sudcu, ale môže ísť o dôsledok personálnej poddimenzovanosti súdov. Okrem toho upozorňuje na prieťahy v konaní Sociálnej poisťovne či prieťahy v reštitučných konaniach.

Ombudsmanka v roku 2019 vykonala aj prieskumy zamerané na kontroly zariadení pre seniorov. Skúmala tiež postup cudzineckej polície, proces vnútroštátnych adopcií či fungovanie obchodného registra. Venovala sa aj ochrane detí ako obetí trestných činov. Intervenovala i v prípade postupu Úradu na ochranu osobných údajov, ktorý žiadal od investigatívnych novinárov prezradenie zdroja pod hrozbou vysokej finančnej sankcie.

Verejná ochrankyňa práv sa v minulom roku zaoberala napríklad nedôstojnými vyhradenými priestormi, ktoré sa doteraz využívajú na policajných staniciach. Za problematické tiež považuje vybavovanie žiadostí na cudzineckej polícii, ktoré preverovala prieskumom. Jeho výsledky majú byť známe v prvej polovici tohto roka.

Patakyová podľa správy riešila aj otázky osvojenia, odškodnenia obetí nezákonných sterilizácií a venovala sa aj prieskumom v zariadeniach sociálnych služieb. Tiež podľa správy otvorila otázku reprodukčných práv žien či zlepšenie pôrodnej starostlivosti. Problematike porušovania ľudských práv žien počas pôrodnej starostlivosti na Slovensku sa bude venovať aj v tomto roku.

Ombudsmanka minulý rok upozornila aj na potrebu zmien pri voľbe zo zahraničia. Riešila tiež prípad časového obmedzenia prístupu k pitnej vode v obci Blažice. Vzhľadom na to, že regionálny úrad verejného zdravotníctva zistil, že voda zo studne v rómskej osade nie je vhodná na pitie, obec umožnila obyvateľom čerpať vodu na obecnom úrade. Tento postup ombudsmanka kritizovala, obec vyzvala na nápravu.

M. Patakyová: Vidím nepochopenie obsahu správy o mojej činnosti

Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová berie na vedomie, že Národná rada (NR) SR neodobrila jej výročnú správu. Naďalej bude vykonávať svoju funkciu nezávisle, odborne a v prospech ľudí. Pre TASR to uviedla Michaela Pavelková z Kancelárie verejného ochrancu práv.

Pavelková pripomenula, že v histórii úradu ide o štvrtý prípad, keď NR SR nevzala na vedomie správu verejnej ochrankyne práv. "Prvýkrát to bolo v roku 2013 k výročnej správe za rok 2012, druhýkrát v roku 2016 k prezentácii mimoriadnej správy o policajných celách a tretíkrát v roku 2017 k prezentácii mimoriadnej správy o sociálnoprávnej ochrane detí," doplnila.

Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtkovom hlasovaní nevzali na vedomie Správu o činnosti verejného ochrancu práv (VOP) za rok 2019. Proti prijatiu bolo 50 zákonodarcov, správu podporilo 34 poslancov a hlasovania sa zdržalo 46 poslancov. Správu okrem opozičných poslancov nepodporil celý klub hnutia Sme rodina a viacerí poslanci OĽaNO. Z 53-členného klubu OĽaNO hlasovalo za odobrenie správy 11 poslancov.

Patakyová po diskusii v pléne povedala, že vníma medzi poslancami NR SR nepochopenie obsahu správy o činnosti. Viaceré poznámky nepovažovala za vecné. Zároveň vyhlásila, že nevníma inštitút verejného ochrancu práv ako inštitúciu, ktorá má zodpovedať predstavám Národnej rady SR. Chce preto naďalej pokračovať v činnosti.

Poskytovanie eurofondov počas koronakrízy sa zjednoduší

Forma vyhlasovania výziev sa zjednoduší, pri zmluvách o poskytovaní nenávratného finančného príspevku bude menej administratívy. Odpustia sa tiež lehoty pre prijímateľov, ktorí ich zmeškali pre pandémiu nového koronavírusu. Tieto zmeny prináša novela zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Právnu normu vo štvrtok schválilo plénum Národnej rady (NR) SR hlasmi 86 zo 131 prítomných poslancov. Parlament o nej rokoval v zrýchlenom režime.

Novelou z dielne Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII) chce vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) zrýchliť a uľahčiť čerpanie fondov EÚ v čase koronakrízy. "Cieľom predložených dočasných opatrení je umožniť poskytovateľom, prijímateľom aj ostatným subjektom participujúcim na implementácii poskytovania pomoci, podpory a príspevku z fondov EÚ flexibilnejšie sa prispôsobiť zmenám, ktoré vo vzťahu k pandémii v spoločnosti nastali," uviedol ÚPVII v materiáli.

Lex korona bude riešiť päť oblastí. Zámerom je podľa Remišovej zjednodušiť projekty financované z Európskeho sociálneho fondu, takzvaný kurzarbeit. Pri každom žiadateľovi by sa tak nemusela uzatvárať osobitná zmluva, ale riešiť by sa to malo plošne. Zákon umožní aj operatívnu zmenu výziev počas mimoriadnej situácie a napríklad aj rokovanie koordinačných orgánov a komisií pomocou videokonferencií. "Aby to nezdržiavalo celý proces a mohli sme využívať eurofondy tam, kde to ľudia najviac potrebujú," dodala Remišová.

O. Dostál má pripomienky ku kompetenčnému zákonu, vyzval na zmeny

Novela kompetenčného zákona potrebuje širšiu diskusiu. Myslí si to poslanec Ondrej Dostál (SaS). Ako problematické označil vo štvrtok v pléne Národnej rady (NR) SR najmä odobratie zabezpečovania legislatívnej činnosti niektorým inštitúciám, ako je Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) alebo Protimonopolný úrad (PMÚ).

Dostál sa kriticky postavil aj ku skrátenému legislatívnemu konaniu. Normálne legislatívne postupy majú podľa neho svoje opodstatnenie. V zrýchlenom režime, ktorý už bol v parlamente schválený, podľa neho slov nie je dostatok času na vyriešenie niektorých problémov v novele zákona.

Za problematické označil najmä ustanovenie, ktoré sa týka prechodu legislatívnych činností ostatných ústredných orgánov štátnej správy do kompetencie podpredsedu vlády. Poukázal na to, že tieto ostatné ústredné orgány nemajú úplne rovnaké postavenie vo vzťahu k vláde. "Nemyslím si, že všetky ústredné orgány štátnej správy sú podriadené vláde," dodal.

Je podľa neho žiaduce, aby inštitúcie ako ÚVO, ktorý kontroluje aj ministerstvá, boli nezávislé. "Tieto inštitúcie by mali byť nezávislé aj v tom, akým spôsobom sa vyjadrujú k právnemu prostrediu, v ktorom pôsobia," podotkol.

S týmto zámerom podľa neho vyjadrila nesúhlas aj Nadácia Zastavme korupciu. Tá podľa Dostála privítala, že sa nový kabinet zaviazal posilniť nezávislosť kontrolných orgánov, tento návrh však podľa nich ide opačným smerom.

Dostál poznamenal, že ÚVO aj PMÚ sa tiež vyjadrili nesúhlasne o tejto zmene. "Keď nás upozornia, že tam je nejaký problém, tak by sme to mali brať do úvahy," zdôraznil. Nepovažuje teda za správne odobrať kompetenciu zabezpečovať legislatívnu činnosť PMÚ a ÚVO. Vyjadril sa za to, aby sa poslanci vrátili k rozprave ešte v piatok (15. 5.) a sporné ustanovenie vypustili. Upozornil tiež na to, aby sa nestalo, že bude zákon vetovaný prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou.

Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová navrhla, aby sa o tomto návrhu hlasovalo v piatok o 11.00 h. Skonštatovala, že je to vydiskutované aj s lídrami koaličných strán.

Vyjadrenia Dostála podporili aj niektorí poslanci opozičného Smeru-SD. Ján Ferenčák uviedol, že nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. "Vynechal sa dialóg, medzirezortné pripomienkové konanie, tripartita, vyjadrenie verejnosti, a to je neospravedlniteľné," vyhlásil.

Zita Pleštinská z OĽaNO argumentovala tým, že návrh zákona odobril parlamentný ústavnoprávny výbor. Podľa nej je potrebné dať tomu šancu, a potom sa môže hodnotiť. Poukázala tiež na nízke čerpanie fondov.