Rev motorov piete nesvedčí

Dnes opäť hučali motory motoriek v priestore Pamätníka čs. armády s vojnovým cintorínom na Dukle a predpokladám, že aj na iných miestach Slovenska. Na Dukle spočívajú ostatky 565 príslušníkov čs. armádneho zboru, Čechov, Slovákov, Rusínov a ďalších, ktorí padli pri oslobodzovaní našej vlasti. Kolesá motoriek narušili ochranné pásmo Národnej kultúrnej pamiatky i samotný Pamätník, napriek tomu, že vstup tam nie je povolený. Ich majitelia takto nekultúrne prezentovali svoj spôsob prejavenia „úcty padlým“ až k pylónu Pamätníka. Považujem to za hrubé dehonestovanie tohto pamätného miesta, ktoré je v správe Vojenského historického ústavu.

Obdobné aktivity sú často využívané na dezinterpretáciu histórie a glorifikáciu bývalého komunistického režimu, ktorého aktéri riadení z jedného centra sa nezastavili ani pred prenasledovaním, mučením, väznením i vraždením tisícov občanov bývalého Československa. Boli medzi nimi aj bývalí príslušníci, dôstojníci a vojaci čs. domáceho a zahraničného odboja 1939 – 1945, vrátané mnohých príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, ktorí po roku 1948 zažili poníženie, degradovanie, prenasledovanie ich rodín, väznenie, postavenie na okraj spoločnosti... Satisfakcie, ospravedlnenia a rehabilitácie sa niektorí osobne, alebo už len ich príbuzní, dočkali až po novembri 1989. Rovnako v duchu vtedajšej ideológie dochádzalo k ničeniu pamätníkov a vymazaniu mnohých z nich z kolektívnej pamäti.

Pamätníky, vojnové cintoríny, alebo iné miesta pamäti, si zaslúžia, aby sme zachovávali ich pietny charakter. Pri ich návštevách si pripomínali, ctili a spomínali v tichosti na tých, ktorí nám vybojovali mier a slobodu.
Formu akú si zvolili členovia motorkárskych klubov odmietam. Úmyselne, alebo z nevedomosti dehonestujú odkaz bojovníkov za slobodu a pošliapavajú ich pamiatku.

Miloslav Čaplovič, riaditeľ Vojenského historického ústavu